V krajinách strednej Európy sa v posledných rokoch objavujú u psov parazity, ktorých výskyt sa stáročia obmedzoval iba na známe ohraničené oblasti. Predpokladá sa, že za šírením nových závažných parazitárnych ochorení sú rôzne faktory, predovšetkým premnoženie populácie líšok a ich urbanizácia, intenzívna cezhraničná migrácia psov, nárast medzinárodného obchodu, a v neposlednom rade zmena klímy.
Parazit je organizmus, ktorý žije určitú etapu svojho života alebo celý život na úkor iného organizmu (hostiteľa), odčerpáva mu živiny a spôsobuje mu poruchy zdravotného stavu, prípadne smrť. Definitívny hostiteľ parazita (DH) je organizmus, v ktorom žije dospelé štádium parazita. Parazit v DH pohlavne dospieva a pohlavne sa rozmnožuje. Medzihostiteľ parazita (MH) je organizmus, v ktorom sa vyvíja nezrelé, larválne štádium parazita. U MH sa môže parazit nepohlavne rozmnožovať a vyvíja sa do infekčného štádia, ktoré je nákazlivé pre DH. Vektor parazita MH aktívne prenáša vývinové štádiá parazitov (uštipnutím, cicaním krvi…) – hmyz, roztoče.
Parazit potrebuje pre svoj vývin (pri priamom vývine) jedného hostiteľa. Ak žije v organizme hostiteľa, produkuje vajíčka alebo cysty, ktoré sú trusom vylučované do vonkajšieho prostredia, kde sa stávajú zdrojom infekcie pre ďalších hostiteľov. Pri nepriamom vývine potrebuje viacerých hostiteľov. Vývinové štádiá parazita (vajíčka, cysty, larvy) sa dostanú do organizmu medzihostiteľa (vektora) a vyvíjajú sa u neho na infekčné štádium. Definitívny hostiteľ sa nakazí konzumáciou infikovaných medzihostiteľov. Niektoré druhy parazitov potrebujú pre svoj vývin dvoch alebo troch medzihostiteľov.
Vplyv parazita na organizmus hostiteľa
Mechanické poškodenie: Pri lokalizácii parazita v orgánoch a tkanivách ide o poškodenie štruktúry – zápalová reakcia, atrofia (zmenšenie orgánu), degenerácia, tvorba cýst, vredov, abscesov. Pri lokalizácii v čreve – obturácia (upchanie čreva parazitmi). Lokalizácia v cievach – vznik zrazenín. Poškodenie tkanív – sekundárne vznik bakteriálnej infekcie. Parazit vylučuje do organizmu hostiteľa splodiny svojej látkovej premeny, ktoré majú toxický účinok, prípadne alergénny účinok.
Parazity sa v organizme hostiteľa živia natrávenou potravou, krvou, lymfou a bunkami. Pri odčerpávaní živín parazitom dochádza k poruchám metabolizmu bielkovín, tukov, vitamínov, minerálnych látok, čo vedie k anémii a chudnutiu (u detí k zastaveniu rastu a vývinu). Môžu sa podieľať aj na šírení rôznych vírusových a bakteriálnych infekcií (Migrujúce larvy Trichinella spiralis sa podieľajú na prenose baktérie Salmonella typhimurium. Voš šatová sa podieľa na prenose škvrnitého týfusu.)
V priebehu uplynulého desaťročia sa na území Slovenska objavili parazitické červy: Angiostrongylus, Dirofilária a Thelázia.
Angiostrongylóza (Angiostrongylus vasorum)
Typické príznaky tohto ochorenia sú respiračné (kašeľ, sťažené dýchanie…) – cirkulácia lariev v pľúcach a zápalové reakcie; poruchy srdcového rytmu cievneho systému (šelesty, trombózy…) – prítomnosť a premnoženie dospelých červov v orgánoch (pľúca, srdce, cievy). Poruchy zrážanlivosti krvi (hematómy v podkoží a na slizniciach, anémia, krvácanie z nosa, krvácanie do očného sklovca…) – spúšťačmi týchto zmien sú látky produkované larvami a dospelými červami. Neurologické príznaky (ochrnutie, záchvaty, zmeny správania…) – nedostatočné prekrvenie mozgu pri silnom napadnutí pľúc a srdca, upchatie ciev v CNS vajíčkami alebo larvami parazita. Atypická lokalizácia – oko, obličky, močový mechúr…
Dirofilarióza (Dirofilaria repens / Dirofilaria immitis)
Typické príznaky ochorenia sú: subkutánna (podkožná) dirofilarióza (bez príznakov, tvorba podkožných uzlov, svrbenie, sčervananie, vypadávanie srsti, šupinatenie kože, opuchy, ekzémy…); očná dirofilarióza (svetloplachosť, zápaly a výtoky z očí…); kardiopulmonálna dirofilarióza (sťažené dýchanie, chronický kašeľ, zvýšený krvný tlak, opuchy, zlyhanie srdca…); atypická lokalizácia – oko, pečeň, mozog…
Thelazióza (Thelazia callipaeda)
Typické príznaky ochorenia: oftalmologické ochorenie mäsožravcov a človeka (prítomnosť parazita v spojivkovom vaku, v slzných kanálikoch…), konjunktivitída (zápaly spojiviek), zvýšená lakrimácia (slzenie), pocity svrbenia, fotofóbia (svetloplachosť), zápaly očných viečok, zápaly až vredy rohovky, perforácia očných tkanív (oslepnutie).
Terapia: mechanické odstránenie červov v lokálnej anestézii; podporná liečba použitím „spot on“ prípravkov s antihelmintickým účinkom (imidacloprid/moxidectin)
Uznávaná slovenská vedkyňa MVDr. Martina Miterpáková, PhD., samostatná vedecká pracovníčka v odbore parazitológia, zástupkyňa riaditeľky Parazitologického ústavu SAV v Košiciach a vedúca pracoviska Aplikačné centrum pre ochranu ľudí, zvierat a rastlín pred parazitmi, prezentovala tému Nebezpečné známosti našich psov – Angiostrongylus, Dirofilária, Thelázia vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE dňa 27. 4. 2017. V Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave spolu so svojou doktorandkou Mgr. Viktóriou Čabanovou predstavila účastníkom podujatia trojicu uvedených parazitických červov.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: prezentácia Dr. Martiny Miterpákovej
Foto: NCP VaT pri CVTI SR