Odborník v oblasti biomedicínskeho inžinierstva doc. Ing. Radovan Hudák, PhD., vedúci Oddelenia biomedicínskeho inžinierstva a zástupca vedúceho Katedry Biomedicínskeho inžinierstva a merania na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, získal ocenenie za výskum, vývoj a aditívnu výrobu implantátov na mieru s poréznou štruktúrou a prípravu procesu ich implementácie do klinickej praxe.
Doc. Radovan Hudák (1976) pochádza z Košíc. Študoval na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach (1995 – 2000), v roku 2008 obhájil dizertačnú prácu a v roku 2012 sa habilitoval v odbore Biomedicínske inžinierstvo. Od skončenia školy sa nepretržite zapája do pedagogického procesu a vedeckovýskumnej činnosti. ktorá je zameraná na medicínsku aditívnu výrobu a implantáty a implantológiu. Jeho práca predstavuje mimoriadny prínos v oblasti vedy a techniky pre aditívnu výrobu poréznych implantátov na mieru technológiou priameho laserového sinterovania kovového prášku (Direct Metal Laser Sintering; DMLS) zo zliatiny titánu.
Na Katedre Biomedicínskeho inžinierstva a merania Strojníckej fakulty TUKE v spolupráci s CEIT Biomedical Engineering prebieha už vyše 10 rokov výskum v oblasti implantológie, pričom za posledné štyri roky bolo navrhnutých, testovaných a vyrobených vyše 26 implantátov na mieru, ktoré implantovali pacientom chirurgovia v klinickej praxi. Ide o unikátne inžinierske diela aplikované v klinickej praxi.
Doc. Ing. Radovan Hudák, PhD., je riešiteľom a zodpovedným riešiteľom projektov APVV, CEEPUS, VEGA a KEGA. Absolvoval viaceré odborné stáže, okrem iného na Univerzite v Gente v Belgicku (2002), v Bialystoku v Poľsku (2006) a UIC v Chicagu v USA (2006). Výsledky vedeckovýskumnej činnosti publikoval v 216 pôvodných prácach v domácich aj zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch, z toho je 8 prác v databáze WoS a 19 prác indexovaných v databáze SCOPUS.
Od roku 2015 je podpredsedom pracovnej skupiny RIS3 SK „Biotechnológie a biomedicína“, členom dvoch ASTM komisií, komisie E20 Meranie teploty a komisie F42 technológie aditívnej výroby i členom redakčnej rady časopisu Produktivita a Inovácie a redakčnej rady zahraničného časopisu Lékař a technika. Je nositeľom národnej ceny za kvalitu pre rok 2015 v oblasti publikácie a členom špičkového tímu v oblasti výskumu 17. Získal tiež Cenu Baltazára Frankoviča pre mladého výskumného pracovníka a Cenu primátora mesta Košice za rozvoj mesta.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: V rámci prestížnej súťaže Vedec roka SR 2016 vám bolo udelené ocenenie Osobnosť roka v oblasti technológií. Čo pre vás toto ocenenie znamená?
R. HUDÁK: Už vyše 17 rokov sa intenzívne venujem výskumu a vývoju v biomedicínskom inžinierstve, posledných 10 rokov oblasti implantológie. Je pre mňa veľmi motivačné, ak navrhnutým a vyrobeným implantátom pomôžeme pacientovi. Ja to volám inžinierske dielo aplikované v klinickej praxi. Som veľmi rád, že túto moju snahu a výsledky ocenila aj odborná verejnosť na Slovensku. Veľmi si toto ocenenie cením, pretože je to zadosťučinenie mojej práce, ktoré je výrazne orientovaná pre potreby praxe. Zároveň verím, že mi to do budúcna otvorí aj možnosti jednoduchšie a hlavne rýchlejšie realizovať nové myšlienky a projektové zámery. Takto podporený výskum umožňuje inovačný rast a taktiež nás udržiava v konkurenčnej hre s významnými celosvetovými výskumnými inštitúciami pôsobiacimi v tejto oblasti. Peniaze by mali ísť tam, kde sa robí špičkový výskum.
M. B.: Mohli by ste nás oboznámiť s vašou vedeckovýskumnou činnosťou?
R. HUDÁK: Prechádzal som v biomedicínskom inžinierstve rôznymi odbornými vývojovými fázami. Keď som nastúpil na doktorandské štúdium v roku 2000, zďaleka neboli také možnosti, ani z hľadiska technologickej vybavenosti ani medzinárodnej spolupráce. Vedec sa musel obracať a hľadať si často vlastnú cestu. Stále ma to ťahalo robiť niečo zmysluplné a zároveň úplne nové alebo niečo, čo už niekto robí, ale lepšie s vlastnou pridanou hodnotou. Tak vznikol výskum a vývoj v oblasti implantológie, ktorý sa formoval od roku 2008 a naštartoval úspešným projektom STIMULY pre výskum a vývoj Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. V spolupráci s profesorom Jozefom Živčákom sme sa začali profilovať v návrhu a vývoji implantátov s využitím klinických zobrazovacích dát, ako sú CT, MRI, ktoré sme potom vyrábali s využitím aditívnych technológií, pre ktoré sa používa aj výraz 3D tlač. Naša inovácia spočívala v nových tvaroch implantátov, spôsobe ich fixácie, aplikácii poréznych štruktúr, vytváraním metodík pre verifikáciu a validáciu implantátov a podobne.
M. B.: Ktoré dosiahnuté výsledky považujete za najvýznamnejšie?
R. HUDÁK: Najvýznamnejší výsledok je, že sa nám podarilo vytvoriť a implementovať komplexný cyklus vývoja implantátu, od spracovania klinických dát, modelovania implantátu, výroby pomocou aditívnych technológií, tzv. postprocessingu, verifikácie a validácie až po samotnú implantáciu chirurgom. V rámci tohto reťazca je za každou jednou fázou neustále prebiehajúci výskum a vývoj, ktorý zároveň vytvára inšpirácie pre ďalšie výskumné úlohy a projekty. Je to nikdy nekončiaci sa proces. Už dnes pracujeme na výskume aditívnej výroby keramických materiálov na báze hydroxyapatitu a trikalciumfosfátov, 3D tlači polyméru PEEK, a veľkú pozornosť venujeme 3D biotlači, ktorá pracuje s bioresorbovateľnými a biologickými materiálmi.
M. B.: O úspešnosti vašich výskumných a vývojových aktivít svedčí aj množstvo pozvaných prednášok v rámci významných konferencií, výstav či workshopov. Kde všade ste prednášali?
R. HUDÁK: Ak robíte výskum na svetovej úrovni, tak pozvania prednášať na významné kongresy a inštitúcie prichádzajú samé. Už toho bolo jednu chvíľu toľko, že som niektoré musel odmietať. K najvýznamnejším patrí prednáška v Grove, Anglicko v centre formuly 1 Williams, kde som bol pozvaný prednášať na konferenciu IUM 2015, v Štokholme zase na 3D medical printing conference, zameranú na výskum a aplikácie 3D tlače v medicíne, vo Frankfurte na jednom z najvýznamnejších kongresov v rámci výstavy FORMNEXT 2015 venovanej 3D tlači.
V Záhrebe v Chorvátsku som mal zase plenárnu prednášku, na ktorej sa zúčastnil aj chorvátsky minister hospodárstva. Cieľom bolo podporiť zavádzanie 3D tlače vo výskumných a vývojových inštitúciách v spolupráci s malými a strednými podnikmi. Išlo o konferenciu Technologies for the SME’s 2015. Významná bola aj prednáška na konferencii venovanej 3D tlači v rámci Strojárskeho veľtrhu v Brne. Taktiež som mal pozvané prednášky v Ostrave v ČR na VŠB, na Politechnike v Bialystoku v Poľsku. Doma, na Slovensku, to bola napríklad konferencia ReInEU 2016 v Bratislave, Techsummit 2017 v Bratislave a množstvo ďalších.
M. B.: Dá sa povedať, že v oblasti biomedicínskeho inžinierstva je Slovensko porovnateľné so zahraničím?
R. HUDÁK: V nápadoch a kvalitou výskumníkov určite áno. Máme na výskum v biomedicínskom inžinierstve špičkové inštitúcie a technologickú infraštruktúru. Čo však chýba je systém posudzovania kvality výskumu a vývoja, a následne rýchlosť finančnej podpory excelentných projektov a tímov. Finančné dotácie sú príliš diverzifikované, tým sa tlmí to čo je špičkové a vytvára sa veľa priemerných až podpriemerných tímov a projektov. Tu zväčša potom platí pravidlo, že zo špičkových výskumníkov sa stávajú manažéri, ktorí sú tak zanietení pre svoj výskum a veria mu, že suplujú úlohy inštitúcií, ktoré ich majú podporovať. To je ale už na inú tému, kde sú taktiež využiteľné naše skúsenosti.
M. B.: Ďakujem za rozhovor. V mene redakcie gratulujeme k oceneniu.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu doc. R. Hudáka a Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR