Talianski vedci zistili, že vybavovanie snov po prebudení je ovplyvnené naším spánkovým režimom či dokonca vekom.
Najlepšie si nočné sny vybavujú najmä ženy či mladí ľudia. Zdroj: iStockphoto.com
Takmer každý z nás počas spánku sníva. Niektorí ľudia si dokážu živo zapamätať všetko, čo sa im snívalo, iní zas majú problém si dopodrobna vybaviť svoje sny. Prečo je to tak?
Výskumníci z talianskeho výskumného inštitútu skúmali faktory, ktoré ovplyvňujú to, či si dokážeme zapamätať sny po prebudení. Podľa niektorých predchádzajúcich štúdií si najlepšie vybavujú nočné sny najmä ženy či mladí ľudia, iné zistenia však túto hypotézu nepotvrdili.
V rokoch 2020 až 2024 uskutočnili vedci štúdiu na 217 účastníkoch vo veku od 18 do 70 rokov, ktorí denne zaznamenávali svoje sny počas 15 dní, zatiaľ čo ich spánok a kognitívne údaje sledovali pomocou nositeľných zariadení a psychometrických testov. Výsledky publikovali v časopise Nature.
Každý z účastníkov musel oznámiť, či si pamätá, že sa mu niečo snívalo, a ak áno, musel obsah svojho sna ihneď po prebudení nahrať do hlasového záznamníka.
Zapamätávanie snov ovplyvňuje niekoľko faktorov
Počas štúdie mali účastníci na ruke aktigraf, teda hodinky so senzorom pohybu, s pamäťovým čipom a filtrami okolitých vibrácií, ktoré zaznamenávali dĺžku spánku, pohyby či poruchy spánku. Pred samotným výskumom museli účastníci vyplniť psychologický test a dotazník, v ktorom uviedli faktory, ktoré mohli ovplyvniť ich sny, napríklad úroveň úzkosti alebo pamäti. Rovnako vykonali testy pamäti a selektívnej pozornosti.
Spomienka na sen, teda pravdepodobnosť, že sa ráno zobudíte s dojmami a so spomienkami zo snového zážitku, vykazovala značnú variabilitu medzi jednotlivcami a bola ovplyvnená viacerými faktormi. Štúdia odhalila, že ľudia s pozitívnym postojom k snom a tí, ktorých myseľ sa nedokázala sústrediť na danú úlohu, ale mali nepríbuzné myšlienky, mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že si sny budú pamätať viac. Okrem toho na vybavovanie snov vplýva aj samotný spánkový režim. U tých, ktorí mali ľahký spánok, bola vyššia pravdepodobnosť, že si sny budú pamätať ihneď po prebudení.
Navyše to, či si vybavujeme sny, ovplyvňuje aj náš vek. Najmä mladší účastníci štúdie si lepšie zapamätali svoj sen na druhý deň, zatiaľ čo starší ľudia zažívali pocit, že snívali, no nedokázali si spomenúť na detaily daného sna. To napovedá, že počas spánku nastávajú zmeny v našich pamäťových procesoch, ktoré súvisia s vekom.
Počas spánku nastávajú zmeny v pamäťových procesoch, ktoré súvisia s vekom, pričom na zapamätávanie snov vplývajú aj ročné obdobia.
Zaujímavosťou je, že to, či si pamätáme sny, závisí aj od ročných období. Počas zimy si účastníci výskumu svoje sny pamätali menej než na jar, čo ukazuje na potenciálny vplyv environmentálnych alebo sezónnych zmien na naše sny.
Tieto zistenia naznačujú, že zapamätávanie snov nie je len náhoda a premieta sa do nich to, ako sa vzájomne ovplyvňujú osobné postoje, kognitívne črty a dynamika spánku. Tieto poznatky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu mechanizmov snívania, ale môžu pomôcť aj pri výskume úlohy snov v našom duševnom zdraví či pri štúdiu ľudského vedomia.
Zdroj: Nature, Medical Express
(RR)
