Dnešným kuchárskym knihám o paleodiéte zrejme chýba niekoľko dôležitých strán o dominantnej rastlinnej zložke stravy našich predkov.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: gorodenkoff
Archeológovia si dlho mysleli, že strava našich dávnych predkov bola založená hlavne na mäse, avšak neustále pribúdajú nové dôkazy o tom, že palivo pre ich telá bolo prevažne rastlinného pôvodu.
Analýza pozostatkov 24 jedincov z pohrebísk Wilamaya Patjxa a Soro Mik’aya Patjxa, odhalených v roku 2018 v Peru, však ukazuje, že strava ľudských predkov v Andách pozostávala z 80 percent rastlinnej hmoty a len 20 percent mäsa. Informoval o tom portál Sci Tech Daily.
Štúdia bola publikovaná v januári 2024 v recenzovanom časopise PLOS ONE. Na odhalenie prekvapivého zvratu v raných andských spoločnostiach a tradičných príbehoch lovcov a zberačov aplikovala metódy v izotopovej chémii a štatistickom modelovaní.
Dôkazy
„Konvenčná múdrosť tvrdí, že rané ľudské ekonomiky sa zameriavali na lov. Táto myšlienka viedla k množstvu diétnych výstrelkov s vysokým obsahom bielkovín, ako je paleodiéta,“ hovorí profesor Randy Haas, archeológ a hlavný autor štúdie z Wyomingskej univerzity. Ďalej dodáva: „Naša analýza ukazuje, že strava pozostávala z 80 percent rastlinnej hmoty a 20 percent mäsa.“
Existujú dôkazy, že títo prví ľudia z Ánd pred 9 000 až 6 500 rokmi lovili veľké cicavce, ale bola to len časť ich stravy. Nová analýza izotopového zloženia ľudských kostí však ukazuje, že rastlinné potraviny tvorili väčšinu individuálnej stravy, pričom mäso zohrávalo druhoradú úlohu.
Okrem toho spálené zvyšky rastlín z týchto miest a zreteľné stopy zubného opotrebovania na horných rezákoch jednotlivcov naznačujú, že hľuzovité rastliny rastúce pod zemou, ako sú zemiaky, boli pravdepodobne najvýznamnejším zdrojom obživy.
Prehistorické ľudské pozostatky v laboratóriu. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: EvgeniyShkolenko
Multidisciplinárny výskum
„Naša kombinácia izotopovej chémie, paleoetnobotanických a zooarcheologických metód ponúka doteraz najjasnejší a najpresnejší obraz ranej andskej stravy. Tieto zistenia aktualizujú naše chápanie najskorších zberačských ekonomík a cesty k poľnohospodárskym ekonomikám v andských vysočinách,“ vysvetľuje Haas.
K Haasovi sa v štúdii pripojili výskumníci z Pennsylvánskej štátnej univerzity, Kalifornskej univerzity v Mercede, Kalifornskej univerzity v Davise, Binghamtonskej univerzity, Arizonskej univerzity a národného registra peruánskych archeológov.
Divoké hľuzy
Jennifer Chenová, hlavná autorka článku a bývalá vysokoškolská študentka vo výskumnom laboratóriu profesora Haasa, v súčasnosti doktorandka antropológie na Pennsylvánskej štátnej univerzite, vykonala po vykopávkach prácu v laboratóriu izotopov a veľkú časť analýzy izotopov.
„Jedlo je neuveriteľne dôležité a rozhodujúce pre prežitie, najmä vo vysokohorských oblastiach, ako sú Andy,“ uviedla Chenová. Doplnila, že veľa archeologických rámcov o lovcoch-zberačoch alebo zberačoch sa sústreďuje na lov a stravu s vysokým obsahom mäsa, ale vedci zisťujú, že prví lovci a zberači v Andách jedli väčšinou rastlinnú potravu, ako sú divoké hľuzy.
„Archeologické predsudky už dlho zavádzajú archeológov v Andách. Je preto pravdepodobné, že budúci izotopový výskum v iných častiach sveta podobne preukáže omyly aj inde,“ hovorí archeológ.
Predsudky dlho zavádzali archeológov
Haas poznamenáva, že archeológovia majú teraz nástroje na pochopenie ranej ľudskej stravy a ich výsledky nie sú také, aké očakávali. Archeológovia majú tendenciu zdôrazňovať úlohu mäsa v starovekej ľudskej strave hlavne preto, že kosti zabitých zvierat sú na náleziskách vykopávok lepšie uchované. Jedlé rastliny mohli byť prehliadané jednoducho preto, že ich pozostatky sa tak dobre neuchovávajú.
„Archeologické predsudky už dlho zavádzajú archeológov v Andách. Je preto pravdepodobné, že budúci izotopový výskum v iných častiach sveta podobne preukáže omyly aj inde,“ hovorí archeológ.
Haas skúma ľudské správanie v zberačských spoločnostiach v minulosti, aby lepšie pochopil ľudské správanie v súčasnosti. Vedie archeologické vykopávky a prieskumné projekty v Andách a horských oblastiach západnej Severnej Ameriky.
Archeologický nález ľudských kostí. Zdroj: iStockphotos.com.
Dôkazy už z doby kamennej
Ako píše portál New Scientist, prvé priame dôkazy o druhu rastlín, ktoré naši vzdialení predkovia jedli okrem mäsa a rýb, objavili archeologické vykopávky na nálezisku z doby kamennej v Izraeli. Ich chute boli rozmanitejšie, ako by sme čakali, a zahŕňali napríklad pečené žalude či ostrice. (Pozn. red.: Ostrice sú graminoidné trávovité rastliny z čeľade Cyperaceae.)
Lokalita Gesher Benot Ya’aqov v severnom Izraeli bola osídlená pred 780 000 rokmi pravdepodobne Homo erectus alebo veľmi blízkym príbuzným druhom. Podmáčanie pôdy v dávnej histórii pomohlo zachovať dôkazy o rastlinnej i mäsitej strave obyvateľov, pričom rastlinná časť tvorila dominantnú zložku.
Svalnatý muž v gladiátorskej helme. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: FXQuadro
Gladiátori mali silu z jačmeňa
Pre mnohých môže byť prekvapivé, že strava rímskych gladiátorov, ktorí sú dodnes symbolom sily, bola prevažne vegánska, čo znamená, že okrem mäsa neobsahovala ani mliečne produkty.
Vyplýva to z analýzy kostí 22 gladiátorov z pohrebiska bojovníkov arény spred približne 1 800 rokov v rímskom meste Efez, ktoré dnes patrí Turecku. Štúdiu uskutočnili akademici z Lekárskej univerzity vo Viedni v Rakúsku a Bernskej univerzity vo Švajčiarsku. Informovala o tom stanica BBC už v roku 2014.
Vedci zistili, že typickým jedlom, ktoré gladiátori jedli, bola pšenica, jačmeň a fazuľa. Preto sa gladiátori označujú súčasným termínom jačmenní muži.
V kostiach dvoch ľudí sa našiel odlišný vzorec. Podľa neho títo jedinci konzumovali viac živočíšnych bielkovín a menej fazule a strukovín. Vysvetlením môže byť, že títo bojovníci boli pôvodom z iných častí Rímskej ríše, kde mali odlišný typ stravy.
Nádoba s popolom. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Madhourse
Nápoj z popola
Analýza kostí gladiátorov tiež odhalila, že pili nápoj vyrobený z rastlinného popola. Tento popolový nápoj bol formou zdravie podporujúceho tonika, ktoré im pomáhalo zotaviť sa po boji alebo tréningu.
„Rastlinný popol sa zjavne konzumoval na posilnenie tela po fyzickej námahe a na podporu lepšieho hojenia kostí,“ uviedol Fabian Kanz z Katedry súdneho lekárstva na Lekárskej univerzite vo Viedni.
„Podobne dnes užívame horčík a vápnik vo forme šumivých tabliet napríklad po fyzickej námahe,“ vysvetľuje Kanz. Závery o tomto popolovom nápoji boli založené na meraní hladín stroncia v kostiach gladiátorov.
Zdroj: Sci Tech Daily, New Scientist, BBC
(LDS)
