Českí vedci vyvinuli novú látku, ktorá potláča chuť do jedla, a v prípade, že sa podáva dlhodobo, znižuje aj riziko Alzheimerovej choroby.
Zľava: Vilém Charvát, Dr. Andrea Pačesová, Dr. Lenka Maletínska, vedúca skupiny zameranej na patofyziologické mechanizmy regulácie príjmu potravy, ÚOCHB AV ČR. Zdroj: ÚOCHB. Foto: Tomáš Belloň/ÚOCHB
Vedci z tímu Dr. Lenky Maletínskej vyvinuli novú látku odvodenú od peptidu, ktorý sa prirodzene nachádza v mozgu. Jej využitie má šancu prispieť k riešeniu dvoch zásadných zdravotných výziev modernej doby: obezity a Alzheimerovej choroby.
Neuropeptid CART sa v prvom rade spája s reguláciou príjmu potravy. Jeho modifikovaná verzia, ktorá vznikla v Ústave organickej chémie a biochémie (ÚOCHB) AV ČR, je stabilnejšia a účinnejšia. Potláča chuť do jedla a tiež chráni mozog, pretože znižuje patológiu proteínu tau, spojeného s obávanou Alzheimerovou chorobou. Výsledky výskumu zverejnil vedecký časopis European Journal of Pharmacology.
Ako funguje?
Nová látka úspešne prešla testami v bunkových kultúrach a na zvieracích modeloch. Obézne myši so sklonom k cukrovke po jej podaní schudli a ukázalo sa, že sa v ich mozgu znížila patológia nebezpečného proteínu tau, jedného z hlavných príznakov Alzheimerovej choroby.
Upravená molekula je v organizme účinná vďaka lipidizácii. To znamená, že vedci na prirodzený peptid CART naviazali rôzne mastné kyseliny a prišli na to, že v takom prípade dokáže prekonať hematoencefalitickú bariéru, ktorá oddeľuje mozgové tkanivo od cievneho systému. To je kľúčová podmienka, ak má liečivo v mozgu správne fungovať.
„Zistili sme, že keď lipidizovaný analóg peptidu CART aplikujeme podkožne, dokáže prejsť do mozgu, kde pôsobí tak, že potláča chuť do jedla, a v prípade, že sa podáva dlhodobo, má i neuoroprotektívny účinok. Mohol by preto fungovať pri liečbe alebo prevencii neurodegeneratívnych ochorení,“ vysvetľuje Vilém Charvát, prvý autor štúdie.
Peptid CART
Samotný peptid CART (kokaínom a amfetamínom regulovaný transkript) objavila v roku 1998 dánska farmaceutická firma Novo Nordisk. Ukázalo sa, že látka je hojne zastúpená v hypotalame a má relatívne zložitú štruktúru. Doteraz sa nepodarilo zistiť, na aký receptor v organizme sa viaže. Odborníci sa o to snažia, ale zatiaľ márne.
Za svoj hlavný cieľ si to vytýčila aj hlavná autorka aktuálnej štúdie z ÚOCHB AV ČR Dr. Andrea Pačesová, ktorá uvádza: „Máme v rukách potenciálne úspešný liek proti obezite, ktorý, zdá sa, tiež znižuje riziko Alzheimerovej choroby. Aby sme tento potenciál dokázali rozvinúť naplno, je potrebné vedieť, prečo látka pôsobí práve týmto spôsobom. Ak však chceme opísať mechanizmus účinku, musíme najskôr rozlúštiť, ako sa peptid dostáva do mozgu. Vieme, že funguje, zostáva už len nájsť tie správne receptory.“
Prevencia a liečba neurodegeneratívnych ochorení
Výskum peptidov využiteľných na vývoj liekov na liečbu obezity vedie v ÚOCHB AV ČR Lenka Maletínska. Už pred pár rokmi sa jej podarilo uzavrieť so spoločnosťou Novo Nordisk licenčnú zmluvu na jednu nádejnú látku.
Ona sama dlhodobo predpokladá, že tzv. anorexigénne peptidy, ktoré znižujú chuť do jedenia, bude možné využiť i na prevenciu a liečbu neurodegeneratívnych ochorení. „Napriek pôvodným predpokladom už vieme, že nové neuróny vznikajú aj v dospelosti. Niekoľko anorexigénnych peptidov tento obnovný proces podporuje, a môže tak napraviť poškodené mozgové tkanivo,“ hovorí Dr. Maletínska a dodáva, „ak by sa podarilo Alzheimerovu chorobu diagnostikovať včas, vo fáze, ktorej sa hovorí mierna kognitívna porucha, šanca na vyliečenie sa javí ako celkom vysoká.“
Zdroj: TS ÚOCHB
(zh)
