Dokáže tzv. dronový múr odolať vniknutiam útočiacich rojov dronov do európskeho vzdušného priestoru a zabezpečiť ochranu pred stupňujúcim sa náporom na východnej hranici NATO?
Nasadíme proti útočiacim rojom dronov rušičky a špecializované stíhacie drony so sieťami? Zdroj: iStock/MikeMareen
Európa bojuje v posledných mesiacoch s čoraz častejšími narušeniami vzdušného priestoru, či už sú to neidentifikované drony, ktoré si opakovane vynútili uzavretie letísk v Dánsku, Nórsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku, či stíhačky prekračujúce hranice Severoatlantickej aliancie (NATO). Lídri Európskej únie preto na októbrovom samite v Kodani vyjadrili podporu myšlienke vybudovať takzvaný dronový múr.
Čo je dronový múr?
Hlavnou úlohou tejto dronovej steny má byť ochrana východnej hranice NATO. Nejde pritom o fyzickú bariéru, ale o pokročilú sieť senzorov, radarov, rušičiek a ďalšej techniky, ktorej úlohou je odhaliť, sledovať a v prípade potreby zneškodniť akýkoľvek podozrivý bezpilotný stroj prichádzajúci z rizikových oblastí.
Klasické radary si často nevedia poradiť s rozlíšením malých dronov od vtákov, preto sa dronová stena spolieha na technológiu Mikrodopplerovho radaru. Tá dokáže identifikovať špecifické pohyby (napríklad rotáciu vrtúľ či mávanie krídel) a spoľahlivo určiť, či sa k hranici blíži kŕdeľ operencov alebo nepriateľský prieskumný dron. Vďaka tomu sa výrazne znižuje počet falošných poplachov, čo je dôležité najmä v situáciách, keď môže byť narušenie vnímané ako provokácia zo strany protivníka.
Potreba multifunkčnej obrany
Len čo systém identifikuje hrozbu, aktivujú sa nástroje elektronického boja. Kľúčovým prvkom bude rušenie rádiových frekvencií, ktoré dokáže prerušiť spojenie medzi operátorom a dronom alebo narušiť jeho navigáciu založenú na GPS. Moderné bojisko však prináša nové výzvy, napríklad drony ovládané optickými káblami, na ktoré bežné rušičky jednoducho nefungujú. Takéto systémy môžu operovať na vzdialenosť až 20 kilometrov a úplne obchádzajú rádiofrekvenčnú komunikáciu. Aj preto musí byť obrana viacvrstvová a zahŕňať prostriedky na fyzické zneškodnenie narušiteľov.
Ak útočník používa bezpilotné stroje, môže byť nutné nasadiť aj obranné drony, ktoré dokážu sledovať a priamo zneškodniť protivníkove zariadenia. Európska únia podporuje vývoj strojov, ktoré by vedeli pomocou špeciálnej munície alebo špeciálnych sietí likvidovať nepriateľské drony priamo vo vzduchu. Vývoj takýchto systémov je technicky náročný, no nevyhnutný na obranu proti masívnym útokom, tzv. rojom, ktoré by dokázali klasickú obranu veľmi rýchlo zahltiť.
Dronová stena nebude jednotným systémom vo vlastníctve Európskej únie, ale prepojenou mozaikou národných kapacít. Jednotlivé štáty budú svoje zariadenia prevádzkovať nezávisle, no s vysokou mierou koordinácie a spoločných údajov. Takáto sieť má skrátiť rozhodovacie procesy a umožniť rýchle vyhodnocovanie situácie v reálnom čase.
Pokročilé senzory spoľahlivo odlíšia vtáctvo od rútiacich sa nepriateľských strojov. Zdroj: iStock/Africanway
Posledné slovo má človek
Podpora zo strany Európskej únie má predovšetkým urýchliť nákupy techniky a zabezpečiť jej štandardizáciu, aby systémy Fínska, Poľska či pobaltských krajín dokázali bez problémov spolupracovať s protivzdušnou obranou NATO. Náklady na dronovú stenu však zatiaľ nie sú vyčíslené a otvorené zostávajú i ďalšie praktické otázky.
S rastúcou autonómiou obranných systémov sa zároveň vynárajú etické a právne dilemy. Hoci je lákavé prenechať riadenie umelej inteligencii, európski predstavitelia trvajú na zachovaní „zmysluplnej ľudskej kontroly“. Plne autonómne roje, ktoré vyvíja viacero krajín, sa totiž môžu správať nepredvídateľne, a teda aj v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. O použití sily musí preto rozhodovať človek, nie algoritmus. Nájsť rovnováhu medzi rýchlosťou automatizovanej reakcie a ľudskou zodpovednosťou bude pre konštruktérov pravdepodobne najväčšou výzvou.
Veľký európsky projekt
Podľa generála Pavla Macka, experta na obranu a bezpečnosť, sme v štádiu definície projektu. Na základe vládneho materiálu sa prikláňa skôr k tomu, že pôjde o bilaterálnu spoluprácu a samostatný projekt.
„Celý dronový obranný systém bude mať pod kontrolou jeden človek, a to minister obrany, pričom sa nebude musieť dohadovať s ostatnými partnermi. Slovensko sa formálne do projektu zapojilo, ale zatiaľ nič intenzívne nevidíme, je to celé ešte len v plienkach,“ ozrejmil Macko.
Téma sa však rieši predovšetkým na úrovni NATO, kde aktuálne prebieha operácia Eastern Sentry (Východná hliadka), ktorá vznikla ako reakcia NATO len dva dni po bezprecedentnom vpáde dronov Ruska na poľské územie 10. septembra. „Východná hliadka v súčasnosti patroluje od Poľska po Čierne more, no Európska únia sa zaviazala, že aj na základe spolupráce s Ukrajinou a skúseností vyvinie technológiu, ktorá by zabezpečila materiálne podmienky na dronovú obranu,“ dodal Macko.
Skúsenosti z Ukrajiny aj prebiehajúce incidenty vo vzdušnom priestore nad Európou ukazujú, že drony sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderných konfliktov. Európa preto hľadá spôsob, ako túto hrozbu skrotiť, no zároveň sa vyhnúť prehnaným reakciám. Dronová stena predstavuje technologický nástroj, ktorý má pomôcť čeliť provokáciám, chrániť hranice a pripraviť kontinent na realitu konfliktov vedených bezpilotnými systémami.
Zdroj: Európsky parlament, The Conversation, France24, SITA
(RR)
