Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied sa zamerali na bakteriálne kmene s prospešnými vlastnosťami a preukázanou antimikrobiálnou aktivitou.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Funkčné potraviny sa v uplynulých rokoch stávajú predmetom výskumu vedcov po celom svete. Vďaka ich priaznivým účinkom na ľudský organizmus sú čoraz vyhľadávanejšie, no mnohé sú zatiaľ neprebádané.
Výskumníci z Centra Biovied SAV, v. v. i., selektovali a charakterizovali bakteriálne kmene z ovčieho mlieka a z ovčích hrudkových syrov s prospešnými vlastnosťami a preukázanou antimikrobiálnou aktivitou.
Kmeň izolovaný z ovčieho hrudkového syra, ktorý bol použitý na výrobu mliečneho nápoja, má potenciál presadiť sa na trhu s funkčnými potravinami.
Andrea Lauková, Ústav fyziológie hospodárskych zvierat Centra Biovied SAV, v. v. i.
„Selektované kmene produkujú bakteriocíny, naturálne bioaktívne látky s antimikrobiálnym účinkom, čo znamená, že majú charakter postbiotík so širokým využitím vo výžive ľudí a zvierat. Kmeň izolovaný z ovčieho hrudkového syra (Lactiplantibacillus plantarum LP17L/1, produkujúci plantaricín a enzým beta-galaktozidáza), ktorý bol použitý na výrobu mliečneho nápoja na báze kozieho mlieka s priaznivými senzorickými vlastnosťami, má potenciál presadiť sa na trhu s funkčnými potravinami,“ uviedla Andrea Lauková z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Centra Biovied SAV, v. v. i.
Výskumný tím preukázal aj to, že bakteriocíny, ktoré podávali experimentálnym zvieratám, sú schopné zlepšiť nielen črevnú mikrobiotu a zdravie zvierat, ale aj nutričnú kvalitu mäsa.
„Napríklad podávanie enterocínu (EntM, bakteriocínu produkovaného kmeňom Enterococcus faecium AL41=CCM8558 – environmentálny kmeň) králikom výrazne zlepšilo ich rastové parametre a nutričnú kvalitu mäsa, a to najmä prostredníctvom zvýšenia obsahu esenciálnych aminokyselín a mastných kyselín v mäse. Taktiež sme študovali bakteriocínový potenciál kmeňa Enterococcus moraviensis EM1-1Nik z ústnej sliznice slovenského teplokrvníka pre jeho aplikačné využitie v chove koní,“ dodala vedkyňa.
Za uvedené riešenie získal výskumný tím patent PP50021-2022.
Zdroj: TS SAV
(zh)
