Na Slovensku ani v Česku taký nenájdete. Je výnimočný polohou, tvarom i kameňom, z ktorého ho postavili.
Základy zaniknutého kostolíka objavili archeológovia z Trnavskej univerzity pod vedením dekana Filozofickej fakulty Erika Hrnčiarika. Zdroj: Barbora Likavská/TU v Trnave
Archeológovia z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (TU) objavili pod vedením jej dekana Erika Hrnčiarika v centre Trnavy základy zaniknutého stredovekého kostolíka.
Stavba je unikátna tvarom, kameňom, z ktorého ju postavili, i polohou. Nachádza sa totiž ešte pred samotnými hradbami mesta. „V stredoveku to bolo veľmi nebezpečné, nechránené miesto. Len vo veľmi výnimočných prípadoch si ľudia postavili akúkoľvek architektúru mimo hradieb,“ vysvetľuje archeológ a dekan Filozofickej fakulty Erik Hrnčiarik.
Lokalita na súčasnom trnavskom Námestí SNP bola zároveň v minulom storočí poškodená stavebnou činnosťou. „Objavenie kostola na takomto mieste nikto neočakával. Ide o malý zázrak,“ neskrýva svoje nadšenie odborník.
Zaujímavý aj materiálom, z ktorého je postavený
Zaniknutý gotický kostol je podľa jeho slov zaujímavý aj materiálom, z ktorého je postavený. Kombinácia lomového kameňa a tehly sa využívala len na honosnejšie stavby, napríklad na meštiacke domy. Archeológov zaujal i polygonálny tvar stavby a šírka múrov, ktorá dosahuje až 96 centimetrov. „Predpokladáme, že interiér bol zaklenutý klenbou, ktorá sa atypicky opierala o bočné steny,“ uvádza Hrnčiarik.
Pozrite si
Vedcom z Trnavskej univerzity sa dokonca podarilo určiť, komu bol tento kostol zasvätený. „Nález sakrálnej stavby v predbrání Dolnej brány možno na základe historických prameňov celkom jednoznačne identifikovať s Kostolom sv. Ulricha,“ približuje profesor Vladimír Rábik z katedry histórie. „Jeho výstavbu treba dávať do súvislosti s prítomnosťou benediktínskej rehole v meste. Tá mala najneskôr od poslednej štvrtiny 13. storočia v správe starobylý špitál s Kostolom sv. Heleny,“ dodáva.
Svätý Ulrich bol benediktínskym mníchom a neskôr biskupom v Augsburgu, odkiaľ sa k nemu šírila úcta po celej Európe. „Kostol sv. Ulricha preto môžeme interpretovať ako benediktínsky kostol pod správou benediktínov z kláštora pri Kostole sv. Heleny v Trnave ako pohrebný kostol pre zomrelých klientov špitála, pretože pri samotnom Kostole sv. Heleny nebol na tento cieľ dostatočný priestor,“ približuje Rábik.
Zvyšky stredovekého cintorína aj renesančné parkovisko
V okolí kostola sa archeologickým výskumom podarilo identifikovať aj zvyšky zaniknutého stredovekého cintorína. Pri jeho odkrývaní pomáhali tiež študenti klasickej archeológie. Pre mnohých z nich to bolo po prvý raz, čo sa stretli s ľudskými pozostatkami, ktoré mohli pod odborným dohľadom Erika Hrnčiarika odkryť a následne zdokumentovať.
Pri odkrývaní cintorína pomáhali aj študenti klasickej archeológie. Zdroj: Barbora Likavská/TU v Trnave
Cintorín spolu s kostolom zanikol na konci stredoveku. Niekoľko storočí nato na tomto mieste postavili barbakán, ktorým posilnili obranyschopnosť Trnavy.
Archeológom z TU v Trnave sa podarilo tiež identifikovať na Slovensku ojedinelý nález takzvaného renesančného záchytného parkoviska. Išlo o plochu vydláždenú drobnými kamienkami, širokú viac ako tri metre, ktorá sa nachádzala na sever od cesty smerujúcej k Dolnej bráne.
Táto plocha pravdepodobne slúžila na odstavenie vozov a kočov počas nočných hodín. Trnavčania totiž v určitú hodinu Dolnú bránu zatvárali a potom sa už do mesta nedalo vstúpiť. Pohoniči, ktorí prišli neskoro v noci alebo skoro ráno, tak mohli „zaparkovať“ svoje vozy na vydláždenej ploche a čakať, kým sa brána ráno znova otvorí.
Podľa Hrnčiarika ide v našich podmienkach o absolútny unikát. „Dosiaľ sa na Slovensku a ani v Čechách s podobným nálezom nestretávame. Zaujímavé je, že sa na jeho povrchu zachovali aj vyjazdené koľaje od kolies vozov,“ uzatvára dekan TU v Trnave.
Zdroj: TS TU v Trnave
(af)
