Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V slovenskej jaskyni Hučivá našiel tím odborníkov stopy po pravekých lovcoch

VEDA NA DOSAH

Objavili kamenné nástroje i ramenné hroty a množstvo kostí zvierat.

Pozostatky ohniska v jaskyni Hučivá. Zdroj: Antiquity

Pozostatky ohniska v jaskyni Hučivá. Zdroj: Antiquity

V jaskyni Hučivá v Belianskych Tatrách na Slovensku zabezpečil tím archeológov, paleozoológov, sedimentológov, archeobotanikov a paleogenetikov z Archeologického ústavu Jagellonskej univerzity v Krakove v spolupráci s Mariánom Sojákom z Archeologického ústavu SAV stopy, ktoré po sebe zanechala skupina pravekých lovcov.

V jaskyni sa našli predovšetkým kamenné ramenné hroty. Okrem nich odborníci objavili aj kostené ihlice a stovky čepelí z rádiolaritu, pazúrika či limnosilicitu a nechýbali ani perforátory vrátane silne opotrebovaného exempláru so skrúteným zakriveným hrotom. Nástroje sa nachádzali v pozostatkoch ohniska uprostred jaskyne.

Našli sa aj pozostatky dvoch kozorožcov alpských

V jednotlivých vrstvách jaskynných nánosov objavili výskumníci aj exempláre zubov približne 20 malých i veľkých druhov cicavcov a vtákov. Medzi kosťami veľkých cicavcov, ktoré vtedajší ľudia pravdepodobne lovili, prevládali kopytníky.

Odborníci našli najmä kosti kamzíka, jeleňa a divokého koňa. Okrem nich v jaskyni objavili taktiež čeľuste dvoch jedincov kozorožca alpského. Jeho druhovú príslušnosť potvrdila analýza mitochondriálnej DNA zo vzoriek kostí. Ide o vôbec prvú dokumentáciu výskytu tohto druhu v západných Karpatoch. V súčasnosti už kozorožec alpský v Tatrách nežije.

Z dravcov patrila zasa väčšina kostí medveďovi hnedému. Viac ako tucet kostných nálezov pritom vykazoval známky po rezaní a praskaní, keď sa lovci snažili extrahovať z kostí dreň a vyhladzovali ich kamennými nástrojmi.

Z obdobia mladého paleolitu

Sústavu artefaktov, ktorú našli v jaskyni Hučivá, výskumníci datovali do 13. storočia pred naším letopočtom, teda do obdobia mladého paleolitu, zvaného tiež pleistocén. V tomto čase mali podľa odborníkov Európu obývať Magdaleniáni (magdalénska kultúra bola pomenovaná podľa skalného prístrešku Abri de la Madeleine na juhozápade Francúzska, pozn. red.).

Dosiaľ sa však nenašli žiadne pozostatky, ktoré by potvrdili, že by vtedy bola obývaná aj alpská oblasť Karpát. V roku 2017 vo svojej práci poľský archeológ Paweł Valde-Nowak naznačil, že kedysi mohli Tatry osídľovať i Magdaleniánci.

Kamenné nástroje, najmä ramenné hroty, ktoré teraz objavil tím poľských odborníkov, sa však v stredoeurópskom magdaleniéne vyskytujú len veľmi zriedkavo. Ich objav je teda veľkým unikátom. O výsledkoch výskumu plánujú zainteresovaní odborníci ešte diskutovať.

Zdroje: HeritageDaily, Antiquity

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky