Najlepšie na psychické ochorenia podľa vedcov pôsobí kratšie cvičenie vyššej intenzity.
Fyzická aktivita je podľa vedcov o polovicu účinnejšia než psychologické poradenstvo či lieky. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí v súčasnosti každý ôsmy človek na svete duševnou poruchou. Problémy súvisiace s duševným zdravím ľudí stoja svetovú ekonomiku ročne 2 a pol bilióna dolárov. Odborníci odhadujú, že toto číslo do konca roka 2030 vzrastie na 6 biliónov.
Riešenie by pritom mohlo byť celkom jednoduché – treba sa viac hýbať.
Veľká prehľadová štúdia výskumníkov z Univerzity v Južnej Austrálii (UniSA) prináša prelomové výsledky. Fyzická aktivita je podľa nich dokonca o polovicu účinnejšia než psychologické poradenstvo či lieky, ktoré odborníci tak často v prípade psychických ochorení odporúčajú.
Výskumníci prešli 97 recenzií a vyhodnotili 1039 pokusov, na ktorých sa zúčastnilo celkovo 128 119 ľudí, a zhodujú sa, že fyzická aktivita skutočne veľmi pomáha zmierniť symptómy úzkosti či depresie.
Stačí dvanásť týždňov
Najúčinnejšie sa pri zmierňovaní príznakov spomínaných ochorení ukázali intervencie trvajúce 12 týždňov a kratšie, pričom najväčší prínos z pohybu pocítili ľudia s diagnostikovanou depresiou, tehotné ženy a ženy po pôrode, ľudia s diagnózou HIV či ochorením obličiek a zdraví jedinci.
Popri samotnej účinnosti cvičenia štúdia poukazuje aj na neporovnateľnú rýchlosť, akou pôsobí fyzická aktivita na duševné zmeny.
Lekári a terapeuti by podľa vedcov mali pri liečbe menovaných ochorení a stavov pred medikamentmi jednoznačne uprednostňovať pohyb a dávať ho pacientom neustále do pozornosti. Práve vďaka cvičeniu by mohli lepšie zvládnuť narastajúci trend duševných porúch a pacientom by sa mohlo do väčšej miery skutočne uľaviť.
„Je známe, že fyzická aktivita pomáha zlepšovať duševné zdravie. Napriek dôkazom, ktoré máme, však nie je pohyb považovaný za liečbu prvej voľby. Náš výskum pritom ukazuje, že intervencie v oblasti fyzickej aktivity môžu významne znížiť príznaky depresie a úzkosti vo všetkých klinických populáciách. Niektoré skupiny vykazujú dokonca výrazné známky zlepšenia stavu,“ ozrejmil postdoktorandský výskumný pracovník UniSA Ben Singh, jeden z autorov štúdie.
Kratšie cvičenie s vyššou intenzitou
Cvičenie s vyššou intenzitou podľa neho zlepšilo stav ľuďom s depresiou a úzkosťou najviac. Dlhšie trvanie pohybovej aktivity malo zároveň v porovnaní s kratším a stredne dlhým cvičením menší efekt. Prospešnými sa ukázali byť všetky druhy fyzickej aktivity vrátane aeróbneho cvičenia, ako je chôdza, odporový tréning, pilates či joga.
Pozrite si
Štúdia publikovaná v časopise British Journal of Sports Medicine je prvou, ktorá komplexne hodnotí účinky všetkých typov fyzickej aktivity na úzkosť, depresiu a utrpenie dospelej populácie. „Veríme, že prehľad, ktorý prinášame, upriami pozornosť odborníkov na potrebu fyzickej aktivity a štruktúrovaných cvičebných intervencií v terapii určenej ľuďom s depresiou a úzkosťou,“ uzavrela hlavná autorka štúdie profesorka Carol Maherová z UniSA.
Zdroje: British Journal of Sports Medicine, earth.com
(af)
