Ing. Ivana Budinská, PhD. je vedeckou pracovníčkou na Ústave informatiky Slovenskej akadémie vied. V roku 2003 obhájila dizertačnú prácu v odbore Automatizácia a riadenie. Dlhodobo sa venuje riešeniu optimalizačných úloh s orientáciou na priemyselné aplikácie. V súčasnosti sa zameriava na riadenie zložitých systémov s využitím prvkov umelej inteligencie a kolektívnej inteligencie s aplikáciou na riadenie skupiny mobilných robotov. Ako externá pedagogička pôsobila na FEI STU a FIIT STU, kde doteraz externe vedie diplomové práce študentov v odboroch Informačné systémy a Softvérové inžinierstvo. Na svojom domovskom pracovisku je školiteľkou doktorandského štúdia v odboroch Kybernetika a Aplikovaná informatika. Je vedúcou oddelenia Modelovanie a riadenie diskrétnych procesov a zodpovednou riešiteľkou projektov so zameraním na modelovanie a riadenie komplexných systémov. Podieľala sa aj na riešení niekoľkých medzinárodných projektov podporovaných Európskou komisiou. Výsledky svojej práce prezentuje na národných a medzinárodných konferenciách, publikuje v zborníkoch, v odborných a vedeckých časopisoch a v knižných publikáciách.
Roboty stále častejšie prenikajú do nášho každodenného života. V domácnostiach používame automatické práčky, kuchynské roboty, ale aj robotické vysávače, kosačky. Využitie robotov v priemysle je ešte rozšírenejšie a niektoré odvetvia priemyslu, napr. automobilový, by bez robotizovaných pracovísk nemohli existovať. Predstava kŕdľa robotov však ešte stále pripomína skôr sci-fi ako realitu. Pritom technológie, ktoré umožňujú zmysluplné využitie skupiny robotov napríklad na prehľadávanie zamorených oblastí, monitorovanie rozsiahlych lesných porastov a pod., sú už dostatočne zrelé a nie je ďaleko doba, kedy sa budú reálne používať v praxi. Ako v mnohých iných oblastiach aj v oblasti koordinácie skupiny mobilných robotov je veľkou inšpiráciou príroda. Spôsob, akým svoj pohyb kontrolujú kŕdle vtákov, húfy rýb, ale aj roje včiel či kolónie mravcov je zaujímavý tým, že skupina ako celok sa prejavuje inteligentnejším správaním ako jednotlivci tvoriaci túto skupinu. Vedci tento jav nazývajú emergencia a snažia sa podobný prístup uplatniť aj pri riadení umelých systémov, napríklad aj pri riadení skupiny relatívne jednoduchých autonómnych mobilných robotov.
