Vzhľadom na objem železných predmetov ide o najväčší hromadný nález pravekých železných ingotov v Európe.
Štrkovisko v Deinhame. Podvodní archeológovia skúmajú miesto nálezu. Zdroj: DOI: https://doi.org/10.15184/aqy.2026.10404. Foto: Heinz Gruber/Spolkový úrad pre pamiatkovú starostlivosť
Z hrdzavých predmetov objavených v roku 2019 pri ťažbe štrku v hornorakúskom Deinhame sa vykľul malý poklad. Pracovníci štrkovne o náleze informovali rakúsky Spolkový úrad pre pamiatkovú starostlivosť, vďaka čomu sa železné objekty dostali do rúk archeológov. Tí dvojhrotové železné ingoty analyzovali na univerzite v Innsbrucku a na Technickej univerzite v Belfort-Montbéliard vo Francúzsku. Na datovanie použili rádiokarbónovú (uhlíkovú) metódu, ktorá určila vek železa do obdobia medzi rokmi 300 až 100 pred n. l., teda do obdobia neskorej doby železnej (laténskej kultúry). Vzhľadom na objem železných predmetov ide o najväčší hromadný nález pravekých železných ingotov v Európe.
Výsledky výskumu uverejnili odborníci v renomovanom britskom časopise Antiquity.
Množstvo železa by stačilo na výrobu 500 mečov
Nález 540 fragmentov pochádzajúcich z najmenej 500 ingotov je doteraz najrozsiahlejším nálezom tohto typu z obdobia doby železnej v Európe. Železné polotovary majú oba konce vykované do špicatého tvaru, „aby mohli spotrebitelia v tej dobe na prvý pohľad rozpoznať kvalitu železa,“ priblížil hlavný autor štúdie profesor pravekých a raných dejín Peter Trebsche z univerzity v Innsbrucku.
Celková hmotnosť nájdených železných predmetov dosahuje približne jednu tonu. Ide o objem železa, ktorý by stačil na výrobu asi 500 mečov s priemernou hmotnosťou 1,5 kilogramu až 2 kilogramov. Mimoriadny nález tak poukazuje na rozšírenú výrobu železa a čulý obchod s ním.
Na základe množstva objavených ingotov archeológovia usudzujú, že obchodovanie so železom mohlo byť rozšírenejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Práve mimoriadny nález im umožnil podrobnejší pohľad na problematiku, ktorá nie je dostatočne preskúmaná. „Polotovary – prefabrikované, ale ešte nie úplne dokončené výrobky zo železa – nálezcovia často ako také nerozpoznajú a navyše je veľmi ťažké ich presne datovať,“ objasnil príčinu chýbajúceho výskumu Peter Trebsche.
Na hornom obrázku je železný ingot z Deinhamu s priľnutým štrkom. Uprostred a dole sú ingoty „očistené“ od štrku. Zdroj: https://doi.org/10.15184/aqy.2026.10404 Obrázok: Peter Trebsche
Železo v dobe laténskej
Výroba železa a obchod so železom zaznamenali v Európe rozmach v dobe laténskej (od polovice 5. do 1. storočia pred n. l.). Väčšiu časť územia strednej a západnej Európy v tom čase obývali keltské kmene. „Išlo už o vyspelú kmeňovú spoločnosť. Existovali väčšie osady s opevneniami a hustou zástavbou. Okrem toho tam boli aj jednoduché dediny, malé farmy a trhoviská, kde sa obchodovalo,“ uviedol Trebsche. Potreba železa bola veľká. Používalo sa napríklad na výrobu zbraní, náradia, ako stavebný materiál, na radlice pluhov atď.
Náklad z potopeného plavidla
Archeológovia sa domnievajú, že sa železo pravdepodobne potopilo spolu s loďou, ktorá ho prepravovala po prúde rieky Dunaj a potopila sa pri Deinhame. Keďže sa pozostatky vraku nenašli, ide len o domnienku.
Archeológov pochopiteľne zaujíma, odkiaľ ingoty pochádzali a kam smerovali. Predpokladajú, že boli vyrobené v Bavorsku, kde sa nachádzali viaceré opidá, pri ktorých sa spracovávala železná ruda. Pomocou vedeckých analýz stopových prvkov v látkach, ktoré boli primiešané do železa, sa teraz pokúšajú zistiť, kde boli tieto ingoty vykované.
Kam smeroval náklad železa?
Kam domnelý náklad smeroval, zatiaľ nie je jasné. Pravdepodobne však išlo o lokalitu nachádzajúcu sa nižšie po toku Dunaja. „Odberatelia museli byť veľmi solventní, pretože hodnota tohto množstva bola v tej dobe obrovská. Do úvahy prichádza oblasť Linzu, vzdialená 30 kilometrov od Deinhamu. Tam sa nachádzali dve opevnené osady severne a južne od Dunaja. Potreba železa tam bola určite veľká.“ Ďalšie osady sa nachádzali nižšie na toku Dunaja v oblasti Kremsu, Viedne a Bratislavy.
Zdroj: Universität Innsbruck, science.ORF.at
(zh)
