Svetový deň bez áut nám pripomína dôležitú výzvu. Mestá po celom svete hľadajú spôsoby, ako znižovať závislosť obyvateľov od automobilov a celkovo zlepšovať kvalitu života v mestskom prostredí.
Nová infraštruktúra v centre Paríža vracia ulice ľuďom a podporuje zdravší životný štýl. Zdroj: Zdroj: iStock.com / Olivier DJIANN
Odborníci na rozvoj miest už prišli s viacerými radikálnymi zmenami, ktoré v zahraničí úspešne fungujú. Základnou myšlienkou je úplné pretvorenie verejného priestoru. Ulice už nemajú slúžiť iba autám, ale predovšetkým ľuďom.
Francúzska metropola príkladne ukazuje cestu
Inovácie v doprave už aktívne zavádza Paríž, kde radikálne menia fungovanie historického centra. Týka sa to prvých štyroch centrálnych mestských častí. Mesto v nich vytvorilo rozsiahlu zónu, kde nemôžu bežné autá voľne jazdiť. Rozprestiera sa na ploche päť a pol kilometra štvorcového, čo zodpovedá približne polovici bratislavského Starého Mesta. Žije tam približne stotisíc obyvateľov.
Nové pravidlá zakazujú prejazd vozidiel, ktoré centrom iba prechádzajú. Tieto vozidlá tvorili doteraz až polovicu z celkového denného počtu áut v danej lokalite. Miestni obyvatelia, záchranári či taxíky dostali od mesta špeciálnu výnimku a do oblasti môžu vchádzať bez obmedzení. Bežní vodiči smú zónu autom navštíviť iba v prípade, že tam majú presný cieľ cesty. Medzi povolené dôvody patrí napríklad návšteva lekára, nákup v obchode alebo návšteva divadla.
Vedenie mesta túto zmenu zaviedlo s cieľom zlepšiť život obyvateľov týchto obvodov. Nový systém podľa odhadov zníži počet áut na najrušnejších uliciach až o tridsať percent. Úrady dali vodičom prvé tri mesiace na zvyknutie si, no potom im bude hroziť pokuta 135 eur.
Dvojkolesová doprava získava popularitu
„Vyháňanie“ áut z centier miest prirodzene motivuje ľudí využívať iné formy presunu. Obyvatelia namiesto šoférovania častejšie chodia pešo, využívajú verejnú dopravu alebo jazdia na bicykloch.
Výskumníci z inštitútu Paris Region nedávno zverejnili zaujímavé dáta o zvykoch ľudí. Obyvatelia v centre Paríža momentálne využívajú bicykle častejšie ako autá. Z celkového počtu všetkých jázd tvoria presuny na bicykli viac ako jedenásť percent, kým cesty autom iba štyri percentá.
Mesto vybudovalo cyklistom viac ako tisíc kilometrov infraštruktúry. Dokonalým príkladom tejto premeny je ulica Rivoli, ktorá prechádza priamo popred slávne múzeum Louvre. Jej priestor kedysi zaberali autá, čo spôsobovalo hluk, znečistenie a nebezpečné situácie pre chodcov. Dnes tam vo vyhradených pruhoch plynule prúdia davy cyklistov. Paríž buduje cyklotrasy popri najvyťaženejších linkách metra, čím poskytuje ľuďom rovnako rýchlu a bezpečnú alternatívu presunu. Táto cyklistická „revolúcia” tak pomáha odľahčiť aj preplnenú mestskú hromadnú dopravu.
Inovatívna solárna cyklotrasa v Holandsku spája dopravu s výrobou zelenej energie. Zdroj: AP/Aleksandar Furtula
Koncept 15-minútového mesta
Ustupovanie od áut v prospech chodcov a cyklistov úzko súvisí s víziou 15-minútového mesta. Tento model predstavil v roku 2016 urbanista Carlos Moreno. Jeho hlavnou myšlienkou je takzvaný chronourbanizmus.
Základnou ideou je, aby mali obyvatelia všetko podstatné pre život na dosah ruky. Cesta do týchto miest by nemala trvať viac ako pätnásť minút pešo alebo na bicykli. Takto vieme jednoducho a bez auta dochádzať za prácou, školou, nákupmi či lekárom.
Úspech takéhoto plánovania závisí od štyroch dôležitých princípov. Mesto musí rozumne zahusťovať zástavbu, zachovať blízkosť služieb, miešať rôzne funkcie štvrtí a využívať moderné technológie. Tento prístup postupne odstraňuje potrebu vlastniť osobné auto, pretože každodenné presuny sú krátke a pohodlné.
Výrazne tak klesá aj miera vypúšťania škodlivých emisií do ovzdušia. Mestá vďaka takémuto plánovaniu získavajú viac bezpečných ulíc, čistejší vzduch a lepšie zvládajú extrémy počasia.
Výfukové plyny z preplnených ciest výrazne zhoršujú kvalitu ovzdušia v mestách. Blízkosť základných služieb pritom znižuje potrebu každodenného šoférovania. Zdroj: iStockphoto.com
Najviac profitujú ľudia
Miestne služby na dosah ruky priamo menia denný režim obyvateľov a šetria im množstvo drahocenného času.
Obyvatelia bežných miest často strácajú hodiny presunom alebo v dopravných zápchach, pretože za všetkým dochádzajú. Nemyslí sa tým len práca, ale aj školy a škôlky detí, lekári, nákupné centrá, fitnes centrá, reštaurácie a iné miesta, ktoré bežný obyvateľ mesta počas pracovného týždňa navštívi.
Na druhej strane získavajú ľudia žijúci v 15-minútových štvrtiach voľný čas, ktorý môžu investovať do vzťahov a do seba. Vyváženejší životný štýl im potom pomáha udržiavať psychickú pohodu.
Rušný mestský život a dlhé každodenné dochádzanie totiž vo všeobecnosti produkujú veľké množstvo stresu. Koncept 15-minútových miest je preto celkovo pevne spojený s oveľa lepším duševným zdravím a oveľa väčšou spokojnosťou.
Pridaná hodnota sa nedá popierať
Benefitov je ešte oveľa viac. Pohyb na čerstvom vzduchu v ľuďoch prirodzene uvoľňuje napätie. Ľudí zároveň upokojuje nižšia miera hluku a pohľad na zeleň. Menej áut na uliciach zároveň odstraňuje rušivý vizuálny smog a priestor tak pôsobí oveľa príjemnejšie.
Zóny bez áut alebo s malým počtom áut sú neporovnateľne bezpečnejšie a vozidlá často musia jazdiť pomaly. Nízka nehodovosť vytvára priateľské a dostupné prostredie pre seniorov, osoby so znevýhodnením či rodiny s malými deťmi. V takomto priestore majú ľudia väčšiu motiváciu stretávať sa a budovať priateľské susedské komunity. Mestá navrhnuté pre ľudí môžu teda v konečnom dôsledku vrátiť obyvateľom skutočnú slobodu, zdravie a radosť zo života.
Zmeny, ktoré posúvajú spoločnosť vpred
Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že potláčanie automobilovej dopravy prinesie iba chaos, obmedzovanie a diskomfort. V skutočnosti ide o nevyhnutnú evolúciu mestského prostredia.
V mestách, kde počas dopravných špičiek kolabuje doprava, predstavuje obmedzenie áut najefektívnejšie riešenie. Mnoho ľudí tak prirodzene prejde k iným formám dopravy. Tento krok následne odľahčí a zefektívni premávku tým, ktorí musia autom naozaj ísť. To všetko následne vyústi do celkovo kvalitnejšieho a efektívnejšieho života obyvateľov.
Aj my na Slovensku by sme si mali uvedomiť, že podobné zmeny začínajú byť v našich mestách nevyhnutné. Urbanisti v minulosti navrhovali mestá skôr pre autá ako pre ľudí, ktorí v nich žijú. Dnes v nich preto nájdeme viac parkovísk ako parkov a kvalitných verejných priestorov.
Skúsenosti fungujúcich štvrtí zo zahraničia jasne ukazujú, že nepohodlia bez áut sa báť naozaj nemusíme. Výhody pre spoločnosť podľa ľudí, ktorí v 15-minútových štvrtiach žijú, totiž jednoznačne stoja za to.
Zdroje: Institut Paris Region, The Conversation, euro news, EL PAIS, smart cities,
(KAM)
