Aj malé množstvo alkoholu v tehotenstve môže mať vplyv na funkciu mozgu dieťaťa a zvýšiť riziko užívania návykových látok v dospelosti.
Výsledky výskumu potvrdzujú, že neexistuje bezpečná miera pitia alkoholu počas tehotenstva, preto sa odporúča v tehotenstve abstinovať. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Na riziko konzumácie alkoholu v tehotenstve a jeho potenciálne negatívne vplyvy na zdravie a vývoj dieťaťa upozorňujú rôzne výskumy už dlhšie. Na túto tému už boli publikované viaceré vedecké štúdie.
Nové poznatky prináša výskum realizovaný v rámci Európskej longitudinálnej štúdie tehotenstva a detstva ELSPAC (European Longitudinal Study of Pregnancy and Childhood) a s ním súvisiace nadväzujúce neurozobrazovacie štúdie Health Brain Age (HBA).
Dlhodobé následky na vývoj mozgu dieťaťa
Výsledky potvrdzujú zistenia predchádzajúcich výskumov, ktoré hovoria, že alkohol v tehotenstve, hoci aj v malom množstve, môže mať dlhodobé následky na vývoj mozgu dieťaťa a jeho funkciu v dospelosti.
„Alkohol, ktorý tehotná žena konzumuje, sa totiž veľmi ľahko dostáva prostredníctvom placenty k plodu, a tak môže priamo ovplyvňovať vývoj mozgu dieťaťa,“ uviedla Klára Marečková z CEITEC Masarykovej univerzity, prvá autorka štúdie, ktorú uverejnil časopis Translational Psychiatry.
Desaťročia prebiehajúci výskum
Výskumný tím zložený z vedcov a vedkýň z CEITEC (Central European Institute of Technology) Masarykovej univerzity, RECETOX Masarykovej univerzity a Torontskej univerzity sledoval skupinu 191 mladých dospelých (približne polovicu tvorili muži). Účastníci vo veku 28 – 30 rokov narodení v rokoch 1991 až 1992 boli súčasťou štúdie ELSPAC.
Ich matky poskytli začiatkom 90. rokov informácie o tom, či konzumovali alkohol pred počatím a v polovici tehotenstva. Ak ho konzumovali, uviedli, do akej miery. Deti boli potom sledované nasledujúcich 30 rokov. Vo veku 28 – 30 rokov absolvovali magnetickú rezonanciu, počas ktorej vykonávali úlohu s cieľom získať a zároveň nestratiť čo najväčší počet bodov.
Štúdia ELSPAC
ELSPAC je prospektívna longitudinálna štúdia iniciovaná v 80. rokoch 20. storočia Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v šiestich európskych krajinách. Hlavným cieľom štúdie je zistiť, ktoré biologické, psychologické, sociálne, ekonomické a environmentálne faktory ovplyvňujú priebeh tehotenstva, pôrod a popôrodnú adaptáciu, následný vývoj dieťaťa a zdravie adolescentov.
V Slovenskej republike táto štúdia sledovala 3 100 detí narodených v Bratislavskom kraji od tehotenstva matky po dospelosť. V Českej republike bolo v rámci štúdie ELSPAC sledovaných 5 738 detí narodených v Brne a 1 851 detí narodených v Znojme od tehotenstva matky do dospelosti.
Alkohol v tehotenstve zvyšuje u potomkov pravdepodobnosť užívania návykových látok
Neurozobrazovacie vyšetrenie pomocou štrukturálnej a funkčnej magnetickej rezonancie (MRI a fMRI), ktoré mladí ľudia podstúpili, bolo zamerané na funkciu siete centier mozgu súvisiacich s odmeňovaním.
Mladí vyplnili tiež dotazník týkajúci sa užívania návykových látok. Výskumníci tak mohli analyzovať, aká je pravdepodobnosť, že sa u potomkov žien, ktoré pili alkohol, objavia zvláštne zmeny. „Výsledky ukázali, že aj mierne pitie alkoholu počas tehotenstva, avšak nie pred počatím, má u potomkov, a to bez ohľadu na pohlavie, výrazný vplyv na reakcie mozgu na odmeny a zvyšuje pravdepodobnosť fajčenia marihuany,“ konštatuje Klára Marečková.
Výskumníci sledovali, ako mozog týchto mladých dospelých reaguje na odmeny a prípadné straty i to, ako často užívajú návykové látky. „Konkrétne sa ukázalo, že vystavenie alkoholu v polovici tehotenstva je spojené s odlišnou funkciou mnohých oblastí mozgu v mladej dospelosti a častejším fajčením marihuany počas celého života a že tieto efekty pretrvávajú, i keď vezmeme do úvahy ďalšie vplyvy ako vzdelanie či depresiu matky počas tehotenstva,“ uviedla Klára Marečková z CEITEC Masarykovej univerzity.
Muži verzus ženy
Výskumníkov tiež zaujímalo, či je prípadný dlhodobý vplyv prenatálnej expozície alkoholu na funkciu mozgu a užívanie návykových látok iný v prípade mužov a žien. U mužov, ktorí boli prenatálne vystavení alkoholu, bola potom v reakcii na absenciu straty bodov počas fMRI úlohy zjavná aj silnejšia odpoveď mozgu v zrakových oblastiach.
Môže to súvisieť s vnímaním stimulov indikujúcich absenciu straty, najmä v putamen, jednom z kľúčových centier odmeny, ktoré vykazuje výraznú aktiváciu pri závislom správaní. Táto vyššia reakcia u mužov v porovnaní so ženami teda prináša ďalšie významné zistenie – prenatálna expozícia alkoholu môže mať rôzne dosahy na mužský a ženský mozog.
Pitie alkoholu v tehotenstve je stále bežné
Napriek tomu, že sa odporúča počas tehotenstva abstinovať, je pitie alkoholu v tomto období stále bežné. Napríklad v Spojenom kráľovstve uviedlo 28,5 percenta žien, že počas tehotenstva pili alkohol, v Rusku to bolo 26,5 percenta a vo Švajčiarsku 20,9 percenta. V Spojených štátoch uviedlo 30 percent žien, že v tehotenstve konzumujú alkohol do určitej miery, pričom toto číslo klesá na 8 percent počas tretieho trimestra.
Výsledky výskumu potvrdzujú, že počas tehotenstva neexistuje bezpečná miera pitia alkoholu. Aj mierne požívanie alkoholu môže mať dlhodobé vplyvy na funkciu mozgu potomstva a zvýšiť riziko užívania návykových látok v dospelosti. Tieto závery zdôrazňujú potrebu informovať verejnosť o rizikách spojených s pitím alkoholu počas tehotenstva a podporovať úplnú abstinenciu v tomto kritickom období.
(zh)
