Zázraky zo slovenských záhrad, polí a lúk – repka olejná


Zázraky zo slovenských záhrad, polí a lúk – repka olejná

Pestovanie repky a jej využitie

Repka je tradičnou plodinou na našich poliach a má významné postavenie v celosvetovej výrobe olejnín. Patrí do botanickej čeľade Brassicaceae a zahŕňa druhy Brassica napus, B.rapa a B.juncea. Ak repka kvitne na našich poliach, je neprehliadnuteľná. Stonky sú zakončené väčšinou riedkym strapcovitým súkvetím drobných žltých kvetov. Pestuje sa ako kultúrna plodina už tisíce rokov najmä za účelom produkcie kvalitného potravinárskeho oleja. Jej hospodársky význam je rozsiahly. Najmä však spočíva v jej zaradení do mnohých osevných postupov, kde pôsobí ako zlepšujúca plodina.

Najväčšie plochy pestovania sa nachádzajú v Indii, Číne a Kanade. V Európskej únii sa bohato využíva pri výrobe bionafty, pričom v roku 2010 sa jej z repkového oleja vyprodukovalo takmer deväť miliónov ton. V posledných desaťročiach sa plocha pestovania výrazne zvýšila. V celkovej produkcii olejnatých semien sa repka zaradila za sóju v roku 2012 s produkciou 62 miliónov ton. Olej sa používa nielen na varenie a vyprážanie, ale aj pre technické účely. Ide napríklad o výrobu hydraulických olejov, fermeží, pracích a kozmetických výrobkov a taktiež nachádza uplatnenie v kožiarskom a gumárenskom priemysle. V potravinárskom priemysle sa repkový olej využíva ako zložka nátierok, šalátových dresingov, koláčov, pečiva, sušienok a pod. Zvyšky semien po vylisovaní sa využijú ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Veľkou výhodou repkového oleja v týchto odvetviach je neutrálna farba a chuť.

Bohatstvo v semienku

Semeno repky je guľaté, modročiernej farby s hmotnosťou tisícich semien asi 4 – 6 g. Obsah oleja v semene sa výrazne líši v závislosti na odrode, agronomických podmienkach a prostredí, v ktorom sa pestuje. Jedlé oleje a tuky sa skladajú prevažne z triacylglycerolov, ktoré obvykle predstavujú 94,5 % a 99 % v repkovom oleji. Olej je nutrične bohatou surovinou, nakoľko obsahuje vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, prospešných pre ľudský organizmus. Najväčšie prednosti semena repky:

  • všeobecne obsahuje medzi 35 % a 50 % oleja
  • olej obsahuje esenciálne kyseliny – linolovú a linolénovú, ďalej kyselinu olejovú, v menšej miere sú zastúpené estery kyselín myristovej, palmitovej a stearovej
  • má vysoký obsah fytosterolov s priaznivými účinkami na ľudský organizmus (protizápalový, antioxidačný a protirakovinový, v súčasnosti sa však najviac skúma ich vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v dôsledku znižovania absorpcie cholesterolu v tenkom čreve)
  • z vitamínov prevažuje vitamín E (účinný antioxidant) a vitamíny skupiny B
  • má vysoký obsah bielkovín (28 – 30 %)
  • bohatý aminokyselinový profil
  • má vysoký obsah hrubej vlákniny v osemení (31 –34 %)
  • obsahuje relatívne dosť minerálnych látok, predovšetkým vápnik, fosfor a draslík

pole repky olejnej

 

Druhá strana mince – Antinutričné látky v semene

Semeno repky olejnej obsahuje aj kyselinu erukovú, ktorá je nenasýtenou mastnou kyselinou, a ktorá má rôzne negatívne účinky na živočíšny organizmus. U pokusných zvierat, ktoré boli kŕmené stravou bohatou na kyselinu erukovú bolo dokázané riziko poškodenia myokardu, pečene, narušenie oxidatívnej fosforylácie a negatívne pôsobenie na rast mláďat. Pre potravinárske účely sa preto pestujú odrody repky olejnej bez kyseliny erukovej a s veľmi nízkym obsahom glukozinolátov v semene, tzv. dvojnulové odrody. Šľachtením sa postupne docielilo zníženie obsahu kyseliny erukovej zo 40 % na takmer 0 %. Vysoký obsah glukozinolátov zhoršuje kvalitu, pretože obmedzuje možné použitie krmiva vo výžive zvierat. Na druhej strane nízky obsah glukozinolátov v celej rastline je jedným z dôvodov redukcie rezistencie rastliny voči stresu a chorobám. S obsahom glukozinolátov súvisí aj rozdelenie na trhový typ A (do 30 μmol/g) a typ B (nad 30 μmol/g).

Práve pre vysoký obsah kyseliny erukovej bol repkový olej z hľadiska výživy v minulosti zaznávaný. Vysoký obsah kyseliny erukovej je nežiaducim faktorom, ktorý spôsobuje aj defekty chuti oleja. Až po tom, čo sa postupným šľachtením minimalizovalo jej množstvo, sa stal vyhľadávaným aj pre zdravú výživu. Ak je repka určená na spracovanie za účelom získania produktu pre ľudskú výživu, mala by obsahovať maximálne 2 percentá kyseliny erukovej. Dnešné repkové oleje však kyselinu erukovú prakticky neobsahujú, resp. jej majú len 0,1 do 0,2 percent.

Ďaľšia prítomná antinutričná látka je tzv. sinapín. Spôsobuje horkú a zvieravú chuť repkového semena a zhoršuje jeho stráviteľnosť. Môže prechádzať do živočíšnych produktov a negatívne ovplyvniť chuť vajec a mlieka.

 

Autor: RNDr. Andrea Lančaričová, PhD., Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum /NPPC/, Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Foto: www.pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

 

Nemusíme utrácať peniaze za drahé lieky. Vždy nám nepomôžu tak účinne ako to, čo nájdeme v našej vlastnej záhrade alebo na trhovisku. Zázrakov v slovenských záhradách, na poliach a lúkach máme dosť. Sú to nenápadné plodiny, ktoré dokážu liečiť a prispieť k celkovému zdraviu nášho organizmu. Mnohé sú komerčne známe a mnohé obchádzame bez toho, aby sme vedeli, aké sú vzácne.

Ak chcete vedieť o našich rastlinách a potravinách viac z vedeckého hľadiska, navštívte stránku Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a zistíte, koľko vzácneho výskumu sa na Slovensku venuje tomu, čo všetko dokážeme zužitkovať pre svoje zdravie.

 

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
brožúra Veda v Centre 2015
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - zima
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Tajné správy šifroval už Gaius Július Cézar.
Zistite viac