Prečo krevety a morské sasanky žijú spolu?

22. aug. 2017 • Biologické vedy

Prečo krevety a morské sasanky žijú spolu?

Krevety patria medzi desaťnohé kôrovce, medzi ktorými nájdeme aj krabov, homáre, langusty a riečne raky. Majú akoby desať nôh a z nich prvé predné nesú veľké klepetá. Raky majú malé klepetá i na druhom a treťom páre nôh. Kreviet a krevetiek žije v moriach i sladkých vodách okolo 5 tisíc druhov. Odlišujú sa tvarom tela aj počtom a veľkosťou klepiet.

O krevetách a ich spolužití s morskými sasankami prišiel účastníkom Detskej Univerzity Komenského v Bratislave porozprávať prof. RNDr. Zdeněk Ďuriš, CSc., z Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity v Ostrave. Ako v úvode poznamenal, najviac sa venuje krevetám radeným do čeľade  Palaemonidae. Tie dorastajú do veľkých rozmerov (aj 30 cm), ale tie, ktoré žijú v symbiózach, sú najčastejšie vo veľkosti 10 mm, preto ich volá „krevetky“.

Zdeněk Ďuriš z Ostravskej univerzity v Ostrave

Prof. RNDr. Zdeněk Ďuriš, CSc.

Symbióza – spolužitie dvoch rôznych organizmov

Slovo „symbióza“ pochádza z gréckeho výrazu „sym-biosis“ = žijúce spolu. Žiť spolu však nie vždy znamená, že to vyhovuje obom partnerom. Takú väzbu nazývame „mutualizmus“. Príkladom je známe súžitie raka pustovníckeho so sasankami. Sasanka raka chráni jej pŕhľavými bunkami pred dravcami. Rak za to sasanky prenáša z miesta na miesto a delí sa s nimi o potravu. Pre obidvoch je to veľmi výhodné.

Niektoré zvieratká sa len nasťahujú na veľké telo svojho hostiteľa, napríklad malé kôrovce do jamiek na povrchu morskej hubky. Hubka o nich nevie, oni jej neškodia, len sa tam skrývajú a zbierajú potravu z vody. To sa nazýva „komenzalizmus“. Ak ale jeden druhému škodí a druhý z toho nemá osoh, hovoríme o „parazitizme“.

Symbiózy môžeme skúmať z rôznych hľadísk. Okrem spomínaného osohu a vkladu, ktoré musia obidvaja partneri do zväzku vniesť, je dôležité vedieť, kto sú tí dvaja partneri. V našom prípade ide o krevety a morské sasanky. Obidvaja majú svoje vzťahy. Sasanka je „hostiteľom“ a krevetka je „klientom“. Je dôležité vedieť, či kreveta len náhodne sasanku skontaktuje, ale nepotrebuje ju, alebo na nej krátkodobo prebýva a niečo z toho vzťahu získava, alebo na sasanke prebýva trvalo po celý svoj život. Hovoríme o „fakultatívnom“ (krátkodobom, nie pevnom), alebo „obligátnom“ (trvalom) vzťahu.

Malí študenti DUK na prednáške o krevetách a sasankách

Adaptácia na symbiotický život

K symbiotickému životu na rôznych hostiteľoch sú krevetky Palaemonidae vybavené rôznymi adaptáciami. Ak žijú na sasankách, na hviezdiciach, na povrchu húbok, a pod., teda v otvorenom prostredí, sú zvyčajne štíhle, dobre plávajú a na tele majú rad tŕňov. Ich ochranou je aj maskovanie a rýchlosť pri úteku. Maskovaním môže byť aj úplná priezračnosť tela, často je telo pokryté farebnými fľakmi, ktoré odpovedajú farbou aj tvarom hostiteľovi. Tie, ktoré žijú hlboko v telových dutinách hostiteľa, ako napríklad v úzkych kanáloch húbok alebo vnútri medzi schránkami lastúrnikov, tie sú menšie, zavalitejšie, sú takmer bez tŕňov a majú mocné klepetá, aby zo svojho obmedzeného prostredia mohli vyhnať iných záujemcov.

Zavalité a väčšie sú najmä samičky, a to preto, že pod svoj zadoček ukladajú obrovské množstvo vajíčok. Je to z toho dôvodu, že len málo lariev, ktoré sa z nich vyliahne, prežije dlhý čas v planktóne a po určitom čase sa premení na mladého jedinca svojho druhu. Potom si vyhľadá svojho hostiteľa rovnakého druhu, ako mali jeho rodičia. Pri premene majú len krátky čas na nájdenie hostiteľa a ak sa im to nepodarí, zahynú. Veľké množstvo vajíčok a lariev len kompenzuje straty v priebehu larválneho života a premeny.

Krevetky a sasanky žijú v symbióze

Aklimatizácia krevety na sasanku

Ale to najhoršie ich ešte čaká – aklimatizácia na sasanku, t. j. prispôsobenie sa. Sasanka patrí k pŕhlivcom a ako taká má veľa pŕhlivých buniek, ktoré môžu veľmi prudkým jedom v momente usmrtiť aj oveľa väčšie zviera ako je krevetka. Ako je teda možné, že krevetky, podobne ako rybky „klauni“, sa potom voľne pohybujú a prepletajú medzi chápadlami sasanky a tá im neublíži? Krevetky aj „klauni“ poznajú jeden trik – ak sa priblížia k sasanke k ich stvolu, a rýchlo si potrú telo jej slizom, tá ich potom už nevie odlíšiť od svojho vlastného tela, pretože chemické bunky – receptory na jej chápadlách poznajú na nich len svoju vlastnú vôňu. Ak by krevetka tento sliz stratila, sasanka ju okamžite usmrtí a prehltne.

Prečo krevetky žijú na morských sasankách?

V moriach žije veľa zvierat (malých aj veľkých), ktoré sa voľne pohybujú vo vode aj po dne a hľadajú potravu. Krevetky by boli veľmi žiadaným sústom pre mnohých predátorov. Preto sa mnohé z nich ukrývajú v štrbinách v skale, medzi konármi korálov, alebo sú aktívne v noci. Iné však našli spoľahlivý úkryt v spolužití s inými organizmami. Bolo zistené, že krevety toho istého druhu, ak žijú na sasankách, žijú dlhšie ako tie, ktoré uprednostňujú život voľne na dne. Takže hľadajú tam úkryt a bezpečie.

Žijúc na sasanke, musia krevety jesť. Buď vychádzajú na dno za potravou a vracajú sa na sasanku, alebo zbierajú potravu na nej. Ukazuje sa, že sasanka poskytuje výber potravy – drobných parazitov, odumreté častice kože, organické vločky, nečistoty z vody a sliz sasanky. Sliz je bielkovej povahy, a teda hodnotný zdroj látok a energie, a veľa symbiontov to využíva. Okrem toho sú aj krevety, ktoré, keď hladujú, odštipujú kúsky živého tkaniva samotnej sasanky a stávajú sa tak jej parazitmi. Ide teda aj o zdroj potravy.

Profesor Zdeněk Ďuriš loví na dne mora nádherné zábery

 Oceánológ Zdeněk Ďuriš „loví“ na dne mora nádherné zábery

Sasankové krevetky – čističi rýb

Významnou skupinou sasankových krevetiek sú čističi rýb. Je to fenomén, ktorý je známy najmä u drobných rýb, ktoré čistia veľké ryby od parazitov, mŕtvej kože a šupín, ale aj slizu. To isté vedia aj krevetky, ktoré sa na toto specializujú. Krevetky-čističi využívajú sasanky nielen ako účinnú ochranu pred nebezpečenstvom, ale aj ako – 3) svoju prevádzkáreň, firmu, a reklamu (t. j. „čistiacu stanicu“). Veľké sasanky sú rozvinuté cez deň, sú na útese veľmi dobre viditeľné a ryby sa ľahko naučili, že kde je sasanka, tam dostanú plný servis čistiacich služieb. Taktiež sa naučili, že lepšie pre nich je krevetku nechať žiť a nezožrať, lebo nabudúce by ich už neočistila ani ona, ani iné krevetky, ktoré by smrť tej druhej zaregistrovali a zapamätali si.

Ryby čistenie veľmi potrebujú. Ich telo je niekedy pokryté množstvom parazitov a krevetky ich vedia mnoho odstrániť. Pravidelne čistené ryby sú v lepšej kondícii, zdravšie, mocnejšie, dožívajú sa vyššieho veku a úspešnejšie sa rozmnožujú. Okrem toho, čistenie je pre nich aj dobrá masáž, a tá pozitívne vplýva na znižovanie stresu.

Ako sa ryba a krevetka poznajú?

Krevetka, keď začuje blížiacu sa rybu, vypláva nad sasanku a začne kývať telom zo strany na stranu. To spolu so sasankou, ako známou čistiacou stanicou, môže presvedčiť rybu, že by bolo dobré dať sa očistiť. Ak to rybe nedochádza, niektoré krevetky vedia rýchlo mávať svojimi sfarbenými klepetami.

Ryba, ktorá má v úmysle sa dať očistiť, pripláva k sasanke, postaví sa hlavou hore, široko otvorí ústa a žiabrové kryty. Krevetka vtedy pripláva, začne behať po jej tele, ťahá za všetky voľné šupiny a zvyšky mŕtvej kože a podštipuje malé parazity. Zbiera aj sliz, vstupuje do úst a medzi žiabre, hľadá tam zvyšky rybej potravy a nečistôt. To všetko je potravou krevetky – čističa.

Čistiace stanice na korálových útesoch sú príkladom symbiotických vzťahov medzi širokou škálou organizmov, ktoré zahŕňajú riasy, korále, sasanky, krevety čističe, sasankových „klaunov" a rýb – klientov. Svojou existenciou prispievajú k plnohodnotnému fungovaniu spoločenstva korálového útesu.

Prof. RNDr. Zdeněk Ďuriš, CSc. (1956) pochádza z Ostravy–Vítkovíc. Úspešne študoval na Biologickej fakulte Lomonosovej univerzity v Moskve (1982). Po krátkodobých študijných pobytoch v ústavoch akadémie vied v Brne (pracovisko Studenec) a Ostrave pokračoval v postgraduálnom štúdiu opäť na Lomonosovej univerzity v Moskve, kde nadviazal na tému svojej diplomovej práce a venoval sa biogeografii kôrovcov Decapoda Stredozemného mora. Od návratu v r. 1987 pracoval ako vedecký pracovník ČSAV, neskôr AVČR, v Ústave ekológie priemyslovej krajiny v Ostrave na úlohách tykajúcich sa primárnej produkcie a saprobity horských tokov, publikoval však aj v oblasti rozšírenia a ekológie rakov a systematiky morských kôrovcov Decapoda. Od r. 1993 je odborným asistentom, od r. 2004 docentom a od r. 2011 profesorom na Ostravskej univerzite, kde prednáša zoológiu bezstavovcov, biológiu mora, biológiu a systém kôrovcov, vedie kurzy biologickej kresby a zobrazovacích metód.

U študentov sú najobľúbenejšie jeho prednášky z biológie mora, kde využíva nielen svoje skúsenosti z mnohých študijných pobytov a expedícií (od Špicbergov v Arktíde, cez východný Atlantik a Baltské i Stredozemné more, po tropické more – Karibské, Červené a Juhočínske, a ďalej Malajziu, Singapur a Austráliu), ale i bohaté fotografické a najmä video-dokumentácie. Je zakladajúcim členom Českého národného výboru pre spoluprácu s Medzivládnou oceánografickou komisiou UNESCO.

 

Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: prof. RNDr. Zdeněk Ďuriš, CSc. a DUK Bratislava

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
Noc výskumníkov 2017
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 fotografická súťaž
film Cesta času
kam za vedou 1
QUARK
Extrapolácie 2017
téma mesiaca
kam za vedou 2
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Čajka si udrží teplo tým, že stojí na jednej nohe.