Ako zachovať druhovú rozmanitosť lesov Slovenska?


Ako zachovať druhovú rozmanitosť lesov Slovenska?

Ľudstvo svojim intenzívnym a nešetrným využívaním prírodných zdrojov zásadným spôsobom mení životné prostredie organizmov, ale aj človeka. V dôsledku ľudskej činnosti dnes čelí planéta Zem masívnemu vymieraniu druhov, ktoré môže mať silne negatívne dopady na život ľudskej spoločnosti. Strata druhovej rozmanitosti sa stupňuje v dôsledku globálnych environmentálnych zmien. Týka sa tento problém aj lesov Slovenska?, kladie si otázku Ing. František Máliš, PhD., odborný asistent na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene.

„Zdanlivo nie. Aktuálne poznatky však svedčia o jasnom opaku, pričom každý užívateľ lesa môže urobiť niečo preto, aby zmiernil tieto negatívne javy. Kým v prípade horských lesov je potrebné uplatňovať prírode bližšie princípy hospodárenia, obnova diverzity dubových lesov si naopak vyžaduje intenzívnejšie formy manažmentu,“ uvádza Ing. František Máliš, PhD., ktorý pracoval aj ako výskumný pracovník na Lesníckom výskumnom ústave Zvolen. Jeho aktuálna odborná činnosť je zameraná na druhové zloženie lesnej vegetácie a zmeny v dôsledku globálnych zmien, obhospodarovania lesa, ale aj prírodných procesov.

Biodiverzita je podľa odborníka široký a komplexný pojem, ktorý reprezentuje rozmanitosť života na našej planéte. „Má niekoľko úrovní. Vnútrodruhovú, teda rozmanitosť v rámci jedného druhu, ktorá je podmienená geneticky. Ďalej je to diverzita druhová, teda rôznorodosť na úrovni druhov a diverzita spoločenstiev rôznych organizmov, resp. ekosystémov. Veľmi významný pri hodnotení biodiverzity je priestorový aspekt, teda rozmanitosť vztiahnutá na konkrétne územie, ako napríklad počet druhov vtákov žijúcich v Európe (druhová diverzita), genetická rozmanitosť jedle bielej v Karpatoch (vnútrodruhová diverzita) alebo otázka, ktoré typy vegetácie na Slovensku sú druhovo najrozmanitejšie (diverzita spoločenstiev).“

Život a jeho vývoj na Zemi je dynamický. Nové druhy sa vyvíjajú, kým iné zanikajú. Počas histórie Zeme došlo k piatim epizódam masového vymierania druhov, to znamená, že päťkrát zaniklo v relatívne krátkom čase viac ako 75 % druhov. V súčasnosti čelí život šiestemu masovému vymieraniu, ktoré je spôsobené činnosťou človeka. Odhady v rýchlosti vymierania sa značne líšia a to v rozsahu od 500 do 36 000 druhov za rok, pričom mnohé druhy ešte vôbec nepoznáme. „Najvyšší podiel na strate biodiverzity má prílišné využívanie prírodných zdrojov, degradácia až zánik biotopov (teda prostredia vhodného pre život konkrétnych druhov), klimatická zmena a šírenie inváznych druhov,“ uvádza Ing. František Máliš, PhD.

Pre pochopenie situácie slovenských lesov v kontexte globálneho poklesu biodiverzity je podľa neho potrebné rozumieť faktorom formujúcim druhovú rozmanitosť lesov. Biodiverzita suchozemských ekosystémov vo všeobecnosti klesá od rovníka smerom k pólom. Najdôležitejšiu úlohu zohráva klíma a dostupnosť pre život potrebných zdrojov. Druhovo najbohatšie sú tropické dažďové lesy s vyrovnanou teplotou, zrážkami a slnečným žiarením v priebehu roka. Napríklad v tropických dažďových lesoch juhovýchodnej Ázie je prítomných vyše 100 000 druhov cievnatých rastlín, čo predstavuje zhruba 40 % svetovej flóry.

ilustračné foto /biodiverzita/; zdroj: Pixabay.com

Slovensko patrí podľa odborníka do oblasti opadavých lesov mierneho pásma, ktoré sú v globálnom meradle druhovo podstatne chudobnejšie. Na Slovensku sa vyskytuje okolo 4 300 druhov cievnatých rastlín. Vyšších húb bolo doposiaľ zistených okolo 3 500 (presný počet nie je známy). Potvrdený je napríklad výskyt vyše 350 druhov vtákov a takmer 100 druhov cicavcov. Osobitou črtou Slovenska je však vysoká rôznorodosť neživej prírody (reliéf, geologické podložie, nadmorská výška a následne klíma) na malom území, čo vytvára predpoklady na vysokú biologickú rozmanitosť v priestore.

„Ďalším veľmi významným faktorom ovplyvňujúcim výskyt druhov je človek. Kým intenzívna ľudská činnosť v prírodných ekosystémoch má silne negatívne dopady na biodiverzitu (napríklad veľkoplošná ťažba tropických pralesov), v oblasti Európy je činnosť človeka dlhodobou záležitosťou a je spätá so zachovaním istých typov vegetácie. Európa, vrátane Slovenska, bola v čase šírenia sa lesa po poslednej dobe ľadovej už husto osídlená,“ pripomína odborník.

Les bol podľa neho po tisícročia zdrojom stavebného materiálu a paliva a prebiehala v ňom aj pastva domestifikovaných zvierat. Slúžil aj ako zdroj steliva (vyhrabávanie opadu) či dokonca sena. Tento antropický tlak na lesy bol prítomný kontinuálne a vrcholil v stredoveku. Pastva v lesoch pretrvala až do 2. polovice 20. storočia, rovnako, ako ďalší výrazný a po stáročia prítomný faktor formujúci charakter lesov, výmladkové hospodárenie.

Ing. František Máliš, PhD. pripomenul, že zásadný zlom prišiel v 60.–70.-tych rokoch minulého storočia, keď sa výmladkové lesy hromadne prevádzali na lesy vysoké. „Tento trend sa objavil hlavne v Strednej Európe. V mnohých iných krajinách, napríklad Taliansko a Francúzsko, sú dubové, ale aj bukové lesy stále pestované ako lesy nízke či ako lesy stredné. Prevody dubín na lesy vysoké však spôsobili veľké zmeny v ich druhovom zložení s výrazným poklesom diverzity rastlín, ale aj hmyzu, ktorého životný cyklus je často úzko spätý s konkrétnymi druhmi rastlín alebo štruktúrou lesa. Lesné fytocenózy sa posunuli ku vlhkomilnejším a na živiny náročnejším spoločenstvám. Ustúpili najmä svetlomilné a konkurenčne slabšie druhy, často trávovitého vzrastu. Pribudli naopak druhy tolerujúce zatienenie, prípadne také, ktoré nemajú špecifické nároky na prostredie a vyskytujú sa na rôznych stanovištiach. Tieto zmeny sú spôsobené najmä podrastaním dubín tiennymi drevinami ako hrab a buk.“

Moderné lesné hospodárstvo, ktorého cieľom je popri produkcii dreva plniť celé spektrum ekosystémových a spoločenských funkcií, by malo aplikovať aktuálne vedecké poznatky do praxe, myslí si odborník. „Z hľadiska podpory biodiverzity horských lesov, je potrebné pestovať štrukturálne komplexnejšie porasty s pestrým drevinovým zložením a dlhšou rubnou dobou. Základom rôznorodejšej štruktúry by mohla byť obnova maloplošnými skupinovými rubmi, ktoré sú vhodnejšie aj vzhľadom na postupujúcu klimatickú zmenu. Smrek ako hospodársky veľmi významnú drevinu je vhodné pestovať v zmesiach s inými drevinami. Zodpovedať otázku, ako v súčasnosti postupovať pri manažmente dubových lesov je náročnejšie. Pestovná činnosť by mala smerovať k zachovaniu čo najvyššieho zastúpenia duba v porastoch,“ uvádza v závere Ing. František Máliš, PhD.

Aplikovanie historických foriem manažmentu môže podľa neho zabezpečiť obnovu biodiverzity, avšak v súčasnej dobe to nie je reálne a aj riskantné. „Veľkoplošné ruby s časťou periodicitou môžu podporiť negatívne dopady klimatickej zmeny a expanziu inváznych druhov (napr. agát), ktoré charakter lesných fytocenóz zmenia úplne a ich potlačenie je veľmi náročné. Alternatívne formy obhospodarovania s prospechom pre biodiverzitu je potrebné experimentálne overiť a aplikovať najmä tam, kde je ochrana diverzity nadradená nad produkčnú funkciu (napr. územia NATURA 2000).“

 

Odborný garant textu: Ing. František Máliš, PhD. z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Hore
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
Noc výskumníkov 2018
festival|LingvaFest 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Extrapolácie 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Agrofilm 2018
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Nanočastice zlata dokážu chrániť ľudský albumín.
Zistite viac