Chráni bunku lepšie ako vitamín C a E alebo betakarotén.
Čaj je po vode druhým najrozšírenejších nápojom na svete a je dostupný v rôznych formách. Medzi takzvané pravé čaje patrí zelený čaj, oolong, čierny čaj, biely čaj a pu-erh. Ich pôvodom je výlučne krík čajovník čínsky (Camellia sinensis). Na spracovanie sa používajú listy, puky alebo jemné stonky. Hlavným rozdielom rôznych druhov čajov je ich odlišné spracovanie, pri ktorom dochádza k rozličnej úrovni oxidácie. Jej výsledkom je tmavnutie lístkov a tvorba konečnej chuti čaju.
Zelený čaj, tiež známy ako neoxidovaný čaj, sa vyrába výlučne z listov. Zberači najskôr listy otrhajú, potom ich naparia alebo opražia, čím sa proces oxidácie zastaví a čaj si zachová prirodzené, zdraviu prospešné vlastnosti. Výsledkom týchto metód je oveľa vyššia koncentrácia chlorofylu, polyfenolov a antioxidantov v porovnaní s inými druhmi čajov.
Zelený čaj chutí o niečo horkejšie ako čierny, pretože obsahuje viac trieslovín.
Čínske obyvateľstvo konzumovalo čaj ako nápoj alebo liek. Prvá zmienka o čaji siaha do obdobia okolo roku 2737 pred Kristom. Používanie čajových lístkov sa pravdepodobne prvýkrát objavilo v juhozápadnej oblasti Číny. Ľudia ich spočiatku len žuvali a jedli, podobne ako kávu v Etiópii, kde konzumovali len čisté celé zrnká. Postupom času sa používanie listov a pukov z čajovníka obohatilo, keď ich ľudia začali využívať pri varení a pridávali na ochutenie vriacej vody, ktorú pili.
Obyvatelia Európy, najmä Veľkej Británie, sú najväčšími konzumentmi čajov, vypijú približne 540 mililitrov čaju denne.
Svetová produkcia čaju dosiahla v roku 2019 rekord – 6,1 milióna ton. Najväčšími producentmi čajov sú momentálne Čína, Srí Lanka a Keňa. Čínska provincia Yunnan je považovaná za pôvodný domov rastlinného druhu čajovníka čínskeho.
Zloženie
Zloženie čerstvých čajových lístkov sa líši v závislosti od odrody, klimatických podmienok, sezóny, pôdy, spôsobu pestovania, polohy a veku listov.
Sušený čaj sa vyrába z čerstvého čajového listu, ktorý obsahuje chlorofyl, sacharidy, enzýmy, bielkoviny, kofeín, L-teanín, flavonoidy a ďalšie látky. Typ flavonoidov prítomných v čaji sa líši v závislosti od úrovne fermentácie, ktorou čaj prešiel.
V čaji sa vo veľkom množstve nachádzajú takmer nerozpustné sacharidy a bielkoviny.
Čaj obsahuje aj niekoľko vitamínov. Z nich dominuje vitamín C v množstve asi 280 miligramov na 100 gramov zeleného čaju. Zelený čaj má viac vitamínu C ako oolong alebo čierny čaj, pretože vitamín sa rozkladá v procese fermentácie, ktorý pri zelenom čaji chýba.
Flavonoidy
Flavonoidy patria do skupiny polyfenolov a sú pravdepodobne tou látkou, ktorá robí čaj zdravým nápojom. Ďalej sem patria napríklad ligníny, proantocyanidíny, izoflavóny, katechíny, triesloviny a iné.
Zelený čaj pozostáva hlavne z katechínov, zatiaľ čo čierny čaj obsahuje najmä triesloviny. Katechín je rastlinný sekundárny metabolit, čiže produkt látkovej premeny rastlín. Najdôležitejším katechínom je epigallokatechín-3-gallát (EGCG). Čaj obsahuje najvyšší podiel katechínov spomedzi všetkých potravín, dokonca viac ako čokoláda, červené hrozno, víno a jablká.
Je to populárny antioxidant. Hlavným pozitívom polyfenolov je ich vplyv na voľné radikály. Antioxidanty sú zlúčeniny, ktoré chránia bunky pred škodlivými účinkami reaktívnych foriem kyslíka, napríklad superoxidu, peroxylovými radikálmi a hydroxylovými radikálmi. Nerovnováha medzi antioxidantmi a reaktívnymi formami kyslíka vedie k oxidačnému stresu, čo následne poškodzuje bunky.
Vedci predpokladajú, že schopnosť katechínov chrániť bunku je silnejšia, ako majú vitamíny C a E alebo betakarotén.
Kofeín
Obsah kofeínu v čajových listoch sa pohybuje v závislosti od veku listu medzi 2 až 5 percentami, pričom mladšie listy majú vyššiu koncentráciu. Je zaujímavé, že hladina kofeínu v čaji je vyššia ako v kávových zrnách, ktoré v skutočnosti obsahujú iba 1,5 percenta kofeínu.
Vedci zistili, že kofeín súvisí so zlepšením kognitívnych funkcií, nervovosvalovej koordinácie, nálady a zmierňovaním úzkosti. Taktiež stimuluje centrálny nervový systém a srdcový sval. Okrem toho zvyšuje hladinu glukózy v krvi, ako aj rezistenciu ciev. Uvádza sa tiež, že zvyšuje sekréciu žalúdka a iných sekrétov a uvoľňuje hladké svalstvo.
Treba však poznamenať, že kofeín môže u niektorých ľudí spôsobiť podráždenie gastrointestinálneho traktu a nespavosť.
L-teanín
L-teanín je jedinečná aminokyselina, s výnimkou jej prítomnosti v hube Xerocomus badius je totiž jej výskyt obmedzený len na čajovníky. V čaji tvorí teanín asi 50 percent aminokyselín, ktoré sa podieľajú na vytváraní výraznej arómy čaju. Spája sa s jeho kvalitou a cenou.
Teanín tvorí 1 percento až 3 percentá hmotnosti čaju. Zelený čaj obsahuje nižšiu alebo podobnú koncentráciu teanínu ako oolong alebo čierny čaj.
Z medicínskeho hľadiska je teanín dôležitý, a to najmä preto, že stimuluje takzvané α vlny mozgu, ktoré sú spojené s uvoľneným, ale zároveň bdelým duševným stavom. Navyše podporuje uvoľňovanie neurotransmitera (sprostredkovateľa nervového prenosu) – kyseliny gama aminomaslovej (GABA) –, ktorá následne reguluje hladiny dopamínu a serotonínu v mozgu. Vďaka tomu sa pitie čaju spája s relaxáciou a zlepšenou schopnosťou učiť sa.
Zdravotné účinky
Zelený čaj prospieva celému telu. Medzi jeho najznámejšie pozitívne účinky patrí:
- prevencia mnohých typov rakoviny vrátane pľúc, hrubého čreva, pažeráka, úst, žalúdka, tenkého čreva, pankreasu a mliečnej žľazy,
- znižovanie telesnej hmotnosti, krvných hladín testosterónu, inzulínu, rastového faktora 1 podobného inzulínu, glukózy, cholesterolu a triglyceridov,
- odďaľovanie nástupu kožných nádorov, znižuje aj ich kumulatívny počet,
- znižovanie krvného tlaku, a tým aj znižovanie rizika mŕtvice a koronárnych srdcových chorôb,
- účinnosť pri liečbe akéhokoľvek druhu hnačky, týfusu, infekcií spôsobených baktériami Helicobacter pylori a Herpes simplex,
- zvýšenie minerálnej hustoty kostí, ochrana pred rizikom zlomenín bedra,
- hlavne vďaka svojim protizápalovým účinkom a schopnosti zastaviť krvácanie je užitočný pri bodnutí hmyzom,
- niektoré štúdie naznačujú súvislosť medzi zeleným čajom a zníženým rizikom tvorby obličkových kameňov.
Zdroje: HSPH Harvard, statista, DOI: 10.1186/1749-8546-5-13, DOI: 10.3390/nu11020474, DOI: 10.1080/10408398.2011.594184