Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vratič obyčajný vonia nevábne, ale odháňa hmyz a lieči kožné choroby

Ivan Šalamon

Podľa mýtov pomáha táto bylina vrátiť sa domov cestovateľom aj neverníkom. Zároveň odpudzuje muchy, komáre, kliešte, blchy či škodcov plodín.

Kvety vratiča obyčajného a výluh z neho vo fľaštičke. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Počas leta kvitne u nás mnoho korenistých a aromatických rastlín, medzi ktoré patrí aj vratič (králik) obyčajný (Tanacetum vulgare L.). Táto trváca bylina s listami podobnými šípom kompasu s rozmiestnením od severu na juh a veľkými štítmi jasne žltých súkvetí nie je len burinou. V kytici vydrží svieža veľmi dlho a ľudia ju používali ako potravinu, liečivo a farbivo odpradávna. Pre aktuálne dôkazy o negatívnych účinkoch niektorých jej obsahových látok na zdravie človeka sa však pri jej použití odporúča konzultácia s lekárom alebo lekárnikom.

Etymológia, pôvod a morfológia rastliny

Vratič zohráva dôležitú rolu aj v starovekej gréckej legende o Ganymédovi. Trójsky kráľovič Ganymédes bol síce obyčajný smrteľník, ale vynikal neobyčajnou krásou a vystupovaním. Chýr o ňom sa dostal až k najvyššiemu bohu Diovi, ktorý ho dal uniesť svojím orlom na Olymp. Aj Dia Ganimedes očaril a to až natoľko, že sa rozhodol dať mu nesmrteľnosť a spraviť z neho boha. Túto premenu uskutočnil pomocou horkého nápoja pripraveného práve z rastlín vratiča, ktorý nádherný mládenec vypil. Ganymédovmu otcovi, kráľovi Láomédovi, poslal Zeus za hanebnú krádež syna výkupné v podobe krásnych koní. Nový boh sa potom stal Diovým osobným čašníkom (Lust, 1974).

Bylina vratič sa nezriedka objavuje aj v poverách a ľudových povestiach Slovanov. Podľa nich pomáha vrátiť sa šťastne domov nielen cestujúcim, ale aj neverníkom. Odtiaľ pochádza aj jej slovenský názov (Rystonová, 2007).

Pôvodné vedecké meno vratiča pochádza z gréckeho slova tanatos – dlhý, veľký, dlho trvajúci a akeomai – liečim, ktoré vo svojom význame znamená nesmrteľnosť. Ruské pomenovanie vratiča vychádza asi zo staroslovanského vrač – lekár, a to pre liečebné účinky rastliny, ktorá sa dlho udržala aj ako oficiálna v mnohých liekopisoch (Kresánek a Krejča, 1982).

Výjav Ganyméda unášaného orlom na mozaike Dionýzovho domu na Cypre. Zdroj: iStockphoto.com

Výjav Ganyméda unášaného orlom na mozaike Dionýzovho domu na Cypre. Zdroj: iStockphoto.com

Tento rastlinný druh je veľmi rozšírený takmer v celej Európe a Ázii, pričom bol zavlečený prakticky do celého sveta. Rastie na rumoviskách, v kameňolomoch, pri cestách, pri brehoch, v lesoch a húštinách. Často sa vyskytuje na zaburinených plochách s trvácimi druhmi. V rastlinnom spoločenstve je agresívny, vytláča susedné byliny a patrí medzi invázne rastliny so schopnosťou rýchlo sa rozšíriť na novom území.

Morfologicky je vratič trváca rastlina s 0,4 až 1,5 metra vysokými, hranatými, priamymi, nerozkonárenými, listnatými stonkami a so striedavými, sediacimi, pravidelne perovito strihanými listami s podlhovasto kopijovitými, sediacimi, končistými, výrazne pílkovitými segmentmi. Úbory, s priemerom osem až jedenásť milimetrov, s polguľovitým škridlicovitým zákrovom a bezplievkatým lôžkom sú usporiadané do chocholíkových metlín. Kvety terča sú rúrkovité, obojpohlavné, päťpočetné a zlatožlté. Jazykovité kvety lúča zakrpateli alebo chýbajú, čím sa líšia od ostatných druhov rodu Chrysanthemum. Plody sú nažky bez chocholca (Kresánek a Krejča, 1982).

Zber a sušenie

Predmetom zberu bývajú v auguste a septembri hlavne kvetné úbory bez stopiek (Flos tanaceti). Odrezávajú sa bez stoniek a sušia sa na vzdušnom mieste, pričom pomer zosychania je asi 6 : 1.  Môžu sa sušiť aj v slabých vrstvách, alebo zväzočkoch zavesených na šnúrach pri teplote do štyridsať stupňov Celzia (Jindrova a Malovcová, 2010).

Liečebne aktívne komponenty

Hlavné látky drogy sa nachádzajú predovšetkým v žltozelenej silici, ktorej obsah v kvetoch je až do 1,5 percenta. Éterický olej je však rôzneho zloženia podľa pôvodu nazbieraných rastlín. Formy zo strednej Európy majú hlavné zložky – jedovatý a dráždivý tujón (tridsaťsedem až deväťdesiatsedem percent), gáfor a ďalšie mono- a seskviterpény. Významné sú aj horčiny (tanacetín), organické kyseliny a triesloviny. V posledných rokoch vzbudil pozornosť komponent partenolid ako preventívny prostriedok proti migréne a krispolid s antimalarickými vlastnosťami (Stevic a kol., 2009).

Silica vyvoláva zvracanie a hnačky, poškodzuje obličky, zúženie zorničiek, opuch pier a pri väčšom množstve až bezvedomie človeka. Spôsobuje prekrvenie malej panvy a u tehotných žien môže vyvolať potrat. Záchranné opatrenia spočívajú vo vyprázdnení žalúdka, podaní aktívneho uhlia, pri vážnejšom priebehu je nutné lekárske ošetrenie (Duke a kol., 2002).

Kvety vratiča obyčajného sa lúhujú v sklenených fľašiach. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockpoto.com

Fytoterapia

Suché kvetné úbory bez stopiek vratiča (droga) sú typickým vermifúgom, teda prostriedkom proti črevným parazitom. Proti vnútorným cudzopasníkom vedeli bojovať už antickí lekári, i keď o vzniku a vývoji týchto parazitických červov mali naivné názory. Verili, že sa rodia zo špiny. Táto predstava však pretrvávala dlho až do novších čias. Dobre známe boli škrkavky, ktoré sa vypudzovali rôznymi druhmi rastlín, pričom jednou z nich bol aj vratič.

Ľudové liečiteľstvo pozná viacero receptov na neduhy v kombinácii s cesnakom (Jindrová a Malovcová, 2010). Jednou z nich je napríklad aj nasledovná. Jednu čajovú lyžičku drogy vratiča zmiešajte s lyžičkou kvetov rumančeka a vňate paliny. Zmes zalejte pohárom vriacej vody a nechajte vychladnúť. Hotový nálev preceďte cez gázu, pridajte nasekaný strúčik cesnaku a nechajte tri hodiny pod uzavretým vekom. Infúzia sa musí užívať štyrikrát denne v množstve tri čajové lyžičky na prázdny žalúdok počas štyroch dní.

Veľmi populárne je použitie vratiča na kožné choroby, ako sú dermatitídy, ekzémy, psoriáza, rezné rany a svrab. V tomto prípade do pohára s jednou polievkovou lyžicou drogy vratiča nalejeme vriacu vodu. Necháme vylúhovať asi pol hodiny a môžeme nanášať na poškodené miesta (Grieve, 1931).

Vzhľadom na obsah množstva užitočných zložiek rastlín vratiča poukázali najnovšie výskumy na antioxidačné (zmierňujúce tvorbu voľných radikálov počas zápalu – pozn. red.), imunomodulačné (ovplyvňujúce činnosť imunitného systému v prospech rovnováhy organizmu – pozn. red.), antispazmodické (proti kŕčom – pozn. red.), adstringentné (s mierne sťahujúcim účinkom – pozn. red.) a protizápalové účinky.  Dokázaný bol aj efekt zosilňovača sekrécie tráviacej sústavy a črevnej pohyblivosti. Prípravky na báze vratiča môžu zlepšovať chuť do jedla a normalizovať trávenie jedla (Cote a kol., 2017).

Čítajte aj

 Iné aplikácie rastliny

Podľa zachovaných záznamov sa vratič používal na balzamovanie zosnulých už v starovekom Egypte a Perzii. Jeho čerstvé kvety sa používali na farbenie vlny v severnej Európe, napríklad v Dánsku. Slovania zas využívali koreň rastliny na farbenie tkanív na zeleno. Je dobre známe, že vo Švédsku sa jeho mladé listy pridávali do pečiva. V stredovekom Anglicku sa počas veľkonočných sviatkov nezaobišli bez palaciniek, do ktorých cesta sa pridávala šťava z vratiča. Listy tejto rastliny sa aj dnes používajú na dochutenie šalátov, zaváranín a horké ochutenie likérov. Rozdrvené suché rastliny zase môžu pri príprave pokrmov nahradiť škoricu alebo muškátový orech (Lust, 1974).

Vratič má typickú nevábnu arómu, ktorá odpudzuje všetok dotieravý hmyz. V ruskej tajge sa pomocou tejto byliny bojuje proti muchám, komárom, kliešťom, blchám a červom. Pre zaujímavosť uvádzam recept ruských vedcov na prípravu extraktu vratiča proti voškám na pestovaných okrasných a užitočných rastlinách (Putyrskij i Prochorov, 2005)

Vývar z vratiča: 300 až 500 g čerstvej kvitnúcej vňate alebo 30 g sušenej prelejeme 10 litrami vody. Na druhý deň polhodiny varíme na miernom ohni, necháme vychladnúť a precedíme. Týmto neriedeným odvarom postriekame naše rastliny i zem pod nimi a takto sa bez pesticídov zbavíme škodcov.

Okrem už uvedených aplikácií má vratič aj okrasnú funkciu. Je vhodný pre solitérnu výsadbu alebo prípadnú kombináciu s inými rastlinnými druhmi. V záhradách sa pestujú vyšľachtené dekoratívne kultivary s väčšími a farebnými, hlavne zlatooranžovými úbormi. Používa sa tiež do suchých väzieb aranžovania kytíc či vencov, pričom sušením nemení farbu.

Použitá literatúra

Cote, H., Boucher, M.A., Pichette, A., Legault, J. 2017: Anti-Inflammatory, Antioxidant, Antibiotic, and Cytotoxic Activities of Tanacetum vulgare L. Essential Oil and its Constituents. Medicines-MDPI, 4 (2) p. 34-45;
Duke,  J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Grieve, M. 1931: A Modern Herbal. the 2nd eds. New York: Harcourt, Brace & Company. 312 pp.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.;
Putyrskij, I.N., Prochorov, V.N. 2005: Boľšaja kniga sovetov – lekarstvennyie rastenija. Knižnyj dom: Minsk, Belorussija, 704 s.;
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.;
Stevic, S., Mikovilic, V.S., Calic-Dragosavac, D. 2009: Environmental Adaptibility of Tansy (Tanacetum vulgare L.). African Journal of Biotechnology. Vol. 8, Iss. 22, p. 6290-6294;

O autorovi

Ivan Šalamon

Ivan Šalamon | externý redaktor

Prof. RNDr. IVAN ŠALAMON, CSc.

  • Ukončil štúdium odboru všeobecná biológia so špecializáciou fyziológia rastlín na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde od roku 1986 pracuje. Vo svojej vedeckej kariére sa zameriava na biodiverzitu, šľachtenie a prírodné látky liečivých rastlín.
  • Od roku 1995 do roku 2002 bol vedeckým sekretárom Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach s možnosťou realizácie výskumných aktivít pri veľkoplošnom pestovaní, zbere a pozberovej úprave špeciálnych plodín.
  • V roku 1999 vypracoval pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR „Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR“.
  • Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Prešovskej univerzite v Prešove s orientáciou na výučbu a aplikovaný výskum v oblasti ekológie jedinca a populácií liečivých rastlín.
  • V júni 2006 mu bola udelená medaila Medzinárodnej spoločnosti záhradníckych vied (International Society of Horticultural Science: ISHS) so sídlom v Leuvene, Belgicko, za organizáciu 1. svetového sympózia o rumančeku kamilkovom pod záštitou tejto významnej medzinárodnej organizácie.
  • Je hlavným autorom prvých slovenských odrôd liečivých rastlín (mäty piepornej „KRISTÍNKA“ a rumančeka kamilkového „LIANKA“), na ktoré v rokoch 2017 a 2018 vydal osvedčenia Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office: CPVO) so sídlom v Angers, Francúzsko.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.