Docentka Jana Radošinská v júnovej Vede v CENTRE priblížila, prečo predstavujú voľné radikály problém a ako môžeme proti nemu bojovať.
Hosťom Vedy v CENTRE bola vo štvrtok 30. júna doc. MUDr. Jana Radošinská, PhD., ktorá pôsobí vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ak ste nestihli jej prednášku, môžete si ju pozrieť aj na YouTube CVTI SR.
Pojem oxidačný stres v nás vyvoláva negatívny pocit. Stres má mnoho podôb a docentka Radošinská sa zamerala na oxidačný, ktorý je definovaný ako narušenie rovnováhy medzi oxidačnými a antioxidačnými mechanizmami v prospech tých, ktoré vedú k poškodeniu.
Všetci sme už aspoň raz v živote počuli, že oxidačný stres sa spája s pojmom voľné radikály – látky, ktoré sú reaktívnejšie ako iné molekuly v tele. „Práve to je ten najväčší problém,“ hovorí docentka Radošinská. Naše tkanivá a orgány môžeme prirovnať k procesu oxidácie masla alebo jablka na vzduchu. V najpokročilejšom štádiu nevie naše telo plniť svoje funkcie správnym spôsobom.
Čo predstavuje problém?
„Novovzniknutý radikál je nebezpečný pre ďalšie atómy (molekuly) vo svojom okolí a spúšťa sa domino efekt, ktorý spôsobuje ďalšie poškodenie, až kým sa tento proces nezastaví,“ vysvetľuje docentka Radošinská. Vo svojej prednáške sa zamerala na vplyv reaktívnych foriem na najdôležitejšie a zároveň najcitlivejšie molekuly nášho tela – bielkoviny, lipidy (tuky) a nukleové kyseliny. Okrem iného sa dozviete, akým spôsobom vznikajú v našom organizme a ako ich prijímame z externých zdrojov – žiarením, fajčením alebo chemickými látkami (liekmi).
Pozrite si
Oxidačný stres a jeho klinické dôsledky
Ochorenia kardiovaskulárneho systému sú najčastejšou príčinou mortality v rozvinutých krajinách. Keďže reaktívne formy napádajú naše molekuly, predstavujú najväčší problém hlavne pre funkciu výstelky bunky – endotelu. Dozviete sa preto, akým spôsobom pôsobia radikály na vznik aterosklerózy, ochorenia tepien, pri ktorom dochádza k ich zhrubnutiu a tuhnutiu, a iných ischemických ochorení.
Mozog je obzvlášť citlivý na oxidačné poškodenie a je zaujímavé vedieť prečo. Náš mozog má veľmi vysokú spotrebu kyslíka, váži približne jeden a pol kila (dve percentá našej hmotnosti) a v pokoji spotrebuje až dvadsať percent kyslíka, ktorý sa dostáva do tela. „Obsahuje veľa nenasýtených mastných kyselín, a preto je dobrým terčom pre voľné radikály,“ vysvetľuje docentka Radošinská. Následný zánik neurónov ich vplyvom je podstatou každého neurodegeneratívneho ochorenia.
Ako sa brániť proti poškodeniu?
Máme tri úrovne ochrany pred voľnými radikálmi – ich vychytávaním, zabránením vzniku alebo opravou poškodenia. Antioxidanty sú najlepším spôsobom, ktorý účinne pôsobí proti oxidačnému stresu. Docentka Radošinská spomenula svoje obľúbené potravinové antioxidanty, napríklad kakao a červenú repu, ktoré obsahuje látky flavonoidy. My a iné živočíchy si ich nevieme syntetizovať (vyrobiť), a preto je dôležité ich doplniť z iných zdrojov. Ďalšími superpotravinami, ktorým sa docentka venuje, sú napríklad aj škorica alebo káva.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.
Zdroj: CVTI SR
(JM)
