Potvrdila to nová štúdia zrealizovaná na vzorke kanadských detí publikovaná v Pediatrics.
Nový výskum konštatuje, že vegetariánske deti sú podľa vedcov rovnako zdravé ako tie, ktoré pravidelne konzumujú mäso. Výskum zrealizovali vedci z Nemocnice sv. Michala v Toronte v rokoch 2007 – 2019 na vzorke 8907 kanadských detí vo veku od šiestich mesiacov do ôsmich rokov. Boli medzi nimi vegetariáni aj deti, ktoré jedli mäso na dennej báze.
Výsledky výskumu ukázali, že vegetariánske deti mali podobný priemerný index telesnej hmotnosti (BMI), výšku, hladinu železa, vitamínu D aj cholesterolu ako tie, ktoré konzumovali mäso. Vegetariánska strava ani strava obsahujúca mäso nemala napokon spojitosť s nadváhou či obezitou. Počas testovania sa však ukázalo, že vegetariánske deti trpeli vo väčšej miere podváhou.
Išlo však v prepočte len o 6 percent detí. Tvorcovia štúdie teda napriek malému číslu detí s podváhou vegetariánsku stravu u detí schvaľujú. Vedci sa vyjadrili, že pre ne môže byť veľmi vhodná, pokiaľ je pestrá. Podľa pediatra Dr. Jonathona Maguira, hlavného autora štúdie, by rodičia vegetariánov mali dbať na to, aby bol jedálny lístok detí bohatý na ovocie, zeleninu, obilniny s vysokým obsahom vlákniny, fazuľu, mliečne výrobky a vajcia.
Detská dietologička Amy Reedová z Ohia dodáva, že pre niektoré malé deti na vegetariánskej strave môže byť problémom vysoký obsah vlákniny, nízky obsah zinku, vitamínu B12, bielkovín a vápnika. Závisí to od toho, aké potraviny jedia. Keď konzumujú vajcia a mliečne výroby, teda nie sú vegáni, potrebné vitamíny väčšinou získajú z týchto potravín. Podľa Reedovej je však dôležité mať otvorenú myseľ. „Vegetariánska strava môže byť zdravá v každom veku,“ dodala.
Jesť „vege“ neznamená jesť zdravo
I keď sa odborníci poväčšine zhodujú na tom, že rastlinné stravovacie návyky sú vďaka zvýšenému príjmu ovocia, zeleniny, vlákniny, celozrnných výrobkov a zníženého množstva nasýtených tukov celkovo uznávané ako zdravé, nemusí to znamenať, že sa vaše dieťa ako vegetarián v každom prípade stravuje bezchybne.
Dôležitá je totiž aj kvalita „zdravých“ potravín, ktoré vegetariánske deti konzumujú. Tou sa výskumníci v novej štúdii nezaoberali, hoci význam kvality stravy jednohlasne vyzdvihujú.
Podobne sa vyjadril aj odborník na výživu Michael Greger vo svojej knihe Ako nezomrieť. Podľa neho by sme sa nemali zameriavať na to, čo nejeme, ale naopak, dbať o to, čo jeme. Synonymom zdravej stravy nie je podľa neho ani strava vegetariánska, ani vegánska, za najzdravšiu jednoznačne považuje nespracovanú rastlinnú stravu. Tej by mali mať podľa neho na tanieroch najviac aj deti, a to deň čo deň. „Čím viac príjmu nespracovanej rastlinnej stravy a uberú spracovanú a živočíšnu, tým lepšie,“ poznamenal.
Na aktuálnu štúdiu, financovanú Kanadským inštitútom pre výskum zdravia (CHIR) a nadáciami Nemocnice sv. Michala a SickKids, by vedci chceli nadviazať ďalšou. Preskúmali by v nej nielen kvalitu stravy vegetariánskych detí, ale zamerali by sa aj na výsledky rastu a mieru výživy u detí s vegánskou diétou, ktorá vylučuje nielen mäso, ale aj všetky produkty živočíšneho pôvodu, ako sú mliečne výrobky, vajcia či med.
Zdroje: Pediatrics, EurekAlert!, Greger, M.: Jak nezemřít. Noxi, s.r.o., 2017.