Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V sobotu si pripomenieme Svetový deň zdravého spánku O význame zdravého spánku hovorí MUDr. Eva Feketeová, PhD. z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP

VEDA NA DOSAH

V dňoch 14. a 15. marca 2015 sa uskutočnil v Nemeckom Munsteri v poradí už šiesty Európsky deň narkolepsie, na ktorom mala svoje zastúpenie aj Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach. Narkolepsia predstavuje ochorenie, ktoré charakterizujú záchvaty neodolateľného chorobného spánku, teda náhleho zaspávania, a zaoberajú sa ním lekári – somnológovia, ktorí sa venujú problematike porúch spánku, ich diagnostike a liečbe.

„Na odbornom podujatí sa stretli somnológovia venujúci sa výskumu a liečbe narkolepsie so zástupcami 12 európskych združení pacientov s týmto ochorením. Odborné prednášky boli venované najnovším poznatkom o vzniku a liečbe tohto ochorenia a výsledkom získaným z Európskej narkoleptickej databázy. Vytvorenie databázy bolo nevyhnutné pre celoeurópsky výskum a zlepšenie liečebného manažmentu narkolepsie a v súčasnosti je v tomto projekte zapojených 26 spánkových centier a laboratórií zo 14 európskych krajín, vrátane Slovenska,“ hovorí MUDr. Eva Feketeová, PhD. z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice, ktorá sa medzinárodného kongresu zúčastnila.

Ilustračné foto: LF UPJŠ – pacient pri EEG vyšetrení s laborantkou Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP Na 6. Európskom dni narkolepsie sa podľa jej slov stretli nielen odborníci z tejto oblasti, ale aj zástupcovia pacientskych organizácií, čo prispelo k výmene skúseností s liečbou, uhrádzaním zdravotnej starostlivosti a legislatívnych otázkach pri žiadosti o vodičské oprávnenie u pacientov s narkolepsiou v jednotlivých členských krajinách. Súčasťou stretnutia boli aj sprievodné podujatia, ktorých cieľom bolo informovať verejnosť o tomto zriedkavom ochorení.

„Narkolepsia je chronické neurologické ochorenie, pri ktorom autoimunitne poškodené nervové bunky v špecifickej oblasti mozgu prestávajú produkovať hypokretín – látku zodpovednú za udržanie bdelosti. Prvé príznaky spavosti sa objavujú zvyčajne v období dospievania, postupne sa pridružujú ďalšie príznaky ochorenia ako sú halucinatórne zážitky pri zaspávaní a prebúdzaní sa, spánková obrna. Pri objavení sa kataplexie (slabosť tela vyvolaná prudkým smiechom alebo inou emóciou) zvyčajne už niet žiadnych pochýb o správnej diagnóze. Definitívnu diagnózu – nočná a denná polysomnografia – stanoví vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Takzvané polysomnografické vyšetrenie zaznamenáva spánok a bdenie prostredníctvom činnosti mozgu (EEG), pohybov očí, aktivity svalstva a sleduje aj dýchanie, EKG a ďalšie životne dôležité funkcie,“ vysvetľuje MUDr. Eva Feketeová, PhD.

Ako dodáva prednostka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., na tomto pracovisku sledujúa liečia väčšinu pacientov s narkolepsiou na Slovensku, ktorých počet je približne 50.

„Naša klinika je súčasťou Európskej narkoleptickej siete a databáza, ktorej súčasťou sú naši pacienti, umožnila identifikovať genetické riziká narkolesie s kataplexiou a priebeh ochorenia v tehotenstve. Už tradične venujeme pozornosť poruchám spánku aj pri iných ochoreniach, ako sú napríklad Parkinsonova choroba a roztrúsená skleróza a výsledky našej práce boli publikované vo viacerých zahraničných renomovaných odborných časopisoch, konštatuje prednostka prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc.

Najčastejšou poruchou spánku je nespavosť

Spánok je pravidelný stav odpočinku ľudí, ale aj ostatných druhov cicavcov, vtákov a rýb. Charakterizuje ho spomalený rytmus dýchania, tepu srdca a nižšia citlivosť na vonkajšie podnety. Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok sa odráža na duševnom aj telesnom stave človeka. Spôsobuje nielen psychickú a fyzickú vyčerpanosť, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj, zmeny nálady, ale aj celý rad závažných zdravotných komplikácií, napríklad je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení.

„Najčastejšou poruchou spánku je nespavosť. Ľudia trpiaci nespavosťou častejšie trpia bolesťami hlavy a depresiami, sú náchylnejší na infekcie a zvýšený krvný tlak,“ poznamenáva MUDr. Eva Feketeová, PhD., podľa ktorej dĺžka spánku, ktorá je zvyčajne potrebná kdobrej regenerácii,predstavuje 6 – 8 hodín denne. „Pokiaľ je spánok dlhší alebo kratší, ale nie je spojený s dennými ťažkosťami ako sú únava, vyčerpanie, poruchy koncentrácie a pamäti, nie je dôvod ho umelo meniť liekmi,“ zdôrazňuje.V opačnom prípade je vhodné obrátiť sa na odborníkov.

„Medzi častejšie poruchy spánku patrí tiež syndróm nepokojných nôh prejavujúci sa nepríjemnými pocitmi v nohách v pokoji a pri zaspávaní, ktoré nútia k neustálemu pohybu nôh, bruxizmus (škrípanie zubami), a spánkové apnoe, pri ktorom dochádza počas spánku k opakovaným zástavám dychu. Ďalšími sú parasomnie s prítomným abnormálnym pohybom v podobe námesačnosti alebo s agresívnym správaním pri narušení REM spánku. Novodobým feno ménom je problém adolescentov a mladých dospelých jedincov, ktorí si posúvajú zaspávanie na skoré ranné hodiny a spánkovú periódu na dennú dobu (syndróm oneskorenej spánkovej fázy),“ objasňuje MUDr. Eva Feketeová, PhD.

Prvý jarný deň bol vyhlásený za Svetový deň zdravého spánku

K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl (žiadny alkohol, kofeín a cigarety), málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ. Pokiaľ však trpí človek dlhodobo nespavosťou, alebo inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc.

Nerozpoznané a neliečené poruchy spánku totiž znižujú kvalitu života postihnutých jedincov, sú zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a sú častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd.

V snahe predchádzať týmto negatívnym dopadom a pripomenúť význam zdravého spánku bol 21. marec vyhlásený Medzinárodnou nadáciou pre duševné zdravie a neurológiu (IFMHN) za Svetový deň spánku. Pripomíname si ho od roku 2001.

Neurologická klinika Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice

Vznikla v roku 1948 ako prvá neurologická Klinika na Slovensku. V liečebno-preventívnej činnosti sa pracovisko venuje liečbe a diagnostike jednak akútnych stavov v neurológii, predovšetkým cievnych mozgových príhod, ale aj celej škále ďalších neurologických ochorení, ako sú extrapyramídové ochorenia, demyelinizačné ochorenia, záchvatové ochorenia, už skôr spomenuté poruchy spánku a nervosvalové ochorenia a zabezpečuje všetky pomocné vyšetrenia v neurológii. Výsledky pracoviska Vo vedecko-výskumnej oblasti sú publikované v zahraničných a domácich odborných časopisoch a prezentované na odborných podujatiach. Klinika spolupracuje s Univerzitou v Gröningene (Holandsko) a prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., je hosťujúcim profesorom tejto univerzity. Výsledkom spolupráce je výchova spoločných doktorandov a výmena odborných skúsenosti. V doktorskom študijnom programe sa na klinike vyučuje predmet Neurológia v študijnom programe Všeobecné lekárstvo a Zubné lekárstvo v slovenskom aj anglickom jazyku a v slovenskom jazyku aj v bakalárskom štúdiu v študijnom programe Ošetrovateľstvo a Fyzioterapia. Náplňou predmetu je oboznámiť študentov so základmi fungovania nervového systému, syndromológiou a etiológiou, patofyziológiou, diagnostikou, diferenciálnou diagnostikou a liečbou neurologických ochorení.

Zdroj a foto: Tlačová správa UPJŠ v Košiciach 

Uverejnila: BK

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky