Klinika fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie košickej UNLP má k dispozícii päť najmodernejších robotických prístrojov.
Klinika fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach má k dispozícii päť nových najmodernejších robotických prístrojov, ktoré pomáhajú pri rehabilitáciách pacientov po cievnej mozgovej príhode. „Oveľa efektívnejšie pomáhajú zvyšovať pohyblivosť a ohybnosť horných aj dolných končatín týchto pacientov a zlepšovať ich udržiavanie rovnováhy,“ hovorí prednosta kliniky Peter Takáč. „Máme tu pacientov, ktorých sme vďaka efektívnej modernej rehabilitácii doslova postavili na nohy. V rámci štátnych zdravotníckych zariadení na Slovensku ide o jedinečné prístroje,“ dodáva.
Roboty sú hlavným výstupom projektu Robot – Assisted Rehabilitation a sú umiestnené v priestoroch kliniky, konkrétne v miestnosti na prvom poschodí určenej pre pohybovú liečbu. Projekt je realizovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a okrem košickej Univerzitnej nemocnice na ňom participujú aj UPJŠ v Košiciach a Národný ústav pre ochorenie pohybového aparátu v Budapešti (OMINT).
Jedným z cieľov cezhraničnej spolupráce je podľa dekana Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach Petra Jarčušku overenie benefitov využitia roboticky asistovanej rehabilitácie pri liečbe pacientov po cievnej mozgovej príhode z pohľadu zlepšenia funkčnosti ich končatín a celkového stavu a potvrdenie pozitívneho vplyvu robotickej rehabilitácie na ich denné aktivity.
Prínosom projektu má byť predovšetkým zlepšenie celkového funkčného stavu a života pacientov, ako aj zmiernenie ich zaťaženia liekmi a úspora financií na medikamentóznej liečbe a odborníci očakávajú aj posun v pedagogickej oblasti. „Môže ísť nielen o implementáciu získaných poznatkov do praxe fyzioterapeutov, ale aj do pregraduálneho vysokoškolského štúdia fyzioterapie, ošetrovateľstva a všeobecného lekárstva na našej lekárskej fakulte či integráciu vedeckých výstupov do postgraduálneho vzdelávania lekárov špecialistov fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie,“ konštatuje Jarčuška.
Ako sa vyjadril riaditeľ UNLP Ľuboslav Beňa, roboticky asistovaná rehabilitácia by mohla zlepšiť nielen kvalitu života pacientov po cievnej mozgovej príhode, ale nápomocná by mohla byť tiež v prípade ďalších diagnóz – napríklad pacientom s inými dysfunkciami horných a dolných končatín či po ortopedických operáciách.
Ako robot funguje?
Vonkajší skelet robota odľahčuje pri rehabilitácii hornú alebo dolnú končatinu, čím pacientovi umožňuje používať zvyšok pohyblivosti jeho končatiny. Nastaviť ho možno podľa anatomických rozmerov problematickej končatiny. „Podľa aktívnych schopností pacienta môžeme na robotickom prístroji nastaviť predvolený priestor pre cvičenie, prípadne obmedziť pohyblivosť v niektorých kĺboch či nastaviť mieru odľahčenia končatiny,“ opisuje prednosta kliniky Peter Takáč.
Terapia týmito prístrojmi je zároveň spojená s vizuálnou spätnou väzbou. Pohyby končatiny snímajú senzory a pacient ovláda herné prostredie, pričom plní určité pohybové úlohy. Splnenie jednotlivých úloh sa následne vyhodnocuje. Fyzioterapeut tak môže sledovať efekt terapie priamo na monitore počítača. Náročnosť hier i miera zapojenia pacienta je nastaviteľná na základe jeho potrieb a schopností. Princíp spätnej väzby podľa Takáča podporuje nielen obnovenie pohybových, ale aj komunikačných a kognitívnych schopností.
Tretia najčastejšia príčina úmrtia a invalidizácie
Odborníci z kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice v Košiciach veria, že projekt prispeje k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti o pacientov, ktorí to potrebujú. Už samotná rehabilitácia pacientov po centrálnej mozgovej príhode má napokon neobyčajný medicínsky, sociálny a ekonomický význam. Podľa odborníkov ide dnes o tretiu najčastejšiu príčinu úmrtia a invalidizácie.
Po centrálnej mozgovej príhode umiera už v priebehu jedného mesiaca zhruba 24 percent a do roka asi 42 percent pacientov. Z tých, ktorí prežijú, zostáva asi 30 percent pacientov invalidných a 20 percent potrebuje ústavnú starostlivosť. Až v 78 percentách prípadov býva po prekonaní CMP postihnutá horná končatina.
Aj po akútnej fáze mozgovej príhody je spravidla potrebná dlhodobá rehabilitácia – tá je významnou súčasťou liečby vo všetkých fázach ochorenia.
Zdroj: TS UNLP
(af)
