Pavol Sovák: Košice sa môžu stať mestom vedy

Galina Lišháková

Rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach približuje projekt Košického klastra nového priemyslu.

Grafika k sérii prednášok - Quo vadis, veda na Slovensku? Pavol Slovák. Zdroj fotografie: UPJŠ v Košiciach. Grafika: Michaela Mašánová

Ako sa má veda na Slovensku? Čo jej chýba a čoho má dosť? V rámci seriálu Quo Vadis, veda na Slovensku oslovujeme významné osobnosti vedy a pýtame sa, ako to s vedou u nás vyzerá, čo by jej prospelo a kam by sa mala uberať.

Prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc., je rektorom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ), predsedom Združenia výskumne a technicky orientovaných univerzít V7 aj členom predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV).

Hovorí sa, že na východe Slovenska sa žije ťažšie ako na jeho západe. Ako to podľa vašich skúseností pociťujú vedci a vysokoškolskí pedagógovia, ktorí na východe pôsobia?

Podľa môjho názoru je to len čiastočná pravda. Ako hendikep pociťujeme to, že keď v médiách rýchlo potrebujú vyjadrenie vedca, volajú len kolegov z Bratislavy, čo je však pochopiteľné v prípade, že ich médiá potrebujú mať operatívne v televíznom alebo rozhlasovom štúdiu.

No pokiaľ ide o atmosféru, na všetkých troch našich výskumných univerzitách je doslova prajná vede a inováciám. Máme výborné vzťahy so Slovenskou akadémiou vied, na čo sme veľmi hrdí. Nevidím nejakú významnú bariéru, pokiaľ ide o úroveň vedeckovýskumnej činnosti či úroveň vzdelávania. Ani necítim hendikep pre to, že sme v časti krajiny, ktorá má výrazne nižšie HDP ako jej západ. Navyše už máme reálne opatrenia na to, aby sme tento stav zvrátili.

Aké sú to opatrenia?

Už niekoľko posledných rokov sa zamýšľame nad tým, ako zabrániť odlivu mozgov zo Slovenska a pomocou čoho môžeme výrazne zvýšiť atraktivitu nášho univerzitného prostredia. Okrem toho sa na nás valí 4. priemyselná revolúcia, na ktorú potrebujeme byť pripravení. Radili sme sa s expertmi, hľadali sme vzory v zahraničí, napríklad v Izraeli či vo Fínsku, a vypracovali sme projekt, ktorý by mal tieto problémy vyriešiť.

Spočíva v spojení viacerých subjektov do jedného celku. Ide o všetky tri košické univerzity, čiže UPJŠ, Technickú Univerzitu v Košiciach (TUKE), Univerzitu veterinárneho lekárstva a farmácie, ústavy SAV, ktoré sídlia v Košiciach, Univerzitnú nemocnicu Louisa Pasteura Košice (UNLP), Cassovia Discovery Park, čo je združenie podnikateľov, mesto Košice a Košický samosprávny kraj (KSK). Cieľom je vznik špičkového vedecko-aplikačného centra, ktoré sa zameria na materiálový aj biomedicínsky výskum, zelené, digitálne aj kvantové technológie. Veríme, že v Košickom kraji vytvorí podmienky pre vznik nového priemyslu.

Môžete tento projekt ešte viac priblížiť? Ako sa volá a nakoľko je rozpracovaný?

Tento projekt nesie názov Košický klaster nového priemyslu, v angličtine Cassovia New Industry Cluster (CNIC). Pracovali sme na ňom štyri roky, inšpirovali nás podobné projekty v zahraničí, napríklad v Tel Avive či vo Fínsku, v Estónsku a Slovinsku. No nevrhli sme sa do prípravy projektu po hlave. Spolupracovali sme na ňom expertmi z Joint Research Centre v Bruseli a posúdili ho už v DG REGIO – Directorate – General for Regional and Urban Policy (útvar Komisie zodpovedný za regionálnu a mestskú politiku EÚ – pozn. red.).

Momentálne je už v štádiu prípravy založenia právneho subjektu vo forme záujmového združenia, ktoré vznikne fúziou spomínaných organizácií. V máji zakladateľské zmluvy schválilo mestské zastupiteľstvo, v závere júna by malo vznik Inovačného centra a v rámci neho Cassovia New indastry Cluster schváliť krajské zastupiteľstvo, aby sa na jeseň aktivity nových právnych subjektov rozbehli naplno. Chcem zdôrazniť, že nimi vôbec neohrozujeme ambície iných centier na Slovensku. Objektívnou realitou predsa je, že Košice tvoria po Bratislave najvýznamnejší výskumný klaster, ktorý máme právo a povinnosť rozvíjať.

Vizualizácia_Košického klastra nového priemyslu_v skratke CNIC_Zdroj_UPJŠ

Vizualizácia Košického klastra nového priemyslu (CNIC). Zdroj: UPJŠ

Mám tomu rozumieť tak, že sa košickí vedci budú usilovať reagovať na potreby podnikateľského prostredia a obyvateľov, keďže ide o spojenie univerzít, výskumu, podnikateľov, mesta aj kraja?

To chce obojstranný prístup. Máme v pláne vybudovať transferový office (TTO), v ktorom musíme zabezpečiť veľmi silné odborné vyhľadávanie nápadov, založené na ponuke, ale aj na dopyte. Čiže z jednej strany zhodnotíme, čo je možno komercializovať a na druhej strane sa to potvrdí, ak sa investor ponuky ujme. Pre podnikateľský sektor je veľmi dôležité poznať, že takýto potenciál tu je a že existujú jasné pravidlá, za akých vie tento potenciál zužitkovať pre svoj „biznisplán”.

Môžete byť ešte konkrétnejší?

Mám na mysli napríklad to, že podnikateľ nepotrebuje investovať do nákupu počítačového klastra, pretože ho má k dispozícii za rozumné peniaze aj s odborným servisom. No ďalším dôležitým atribútom v aktivitách TTO bude poradenstvo v oblasti ochrany duševného vlastníctva a licenčnej politiky, a to so záberom na celý región. Musíme byť k dispozícii pre každého inovátora aj z malých okresných miest či vidieka, pretože možno potrebuje metodicky poradiť, ako zostaviť „biznisplán” alebo bude potrebovať štartovný kapitál. Aj s touto schémou pomoci počítame, bude o nej rozhodovať Transferová rada. CNIC bude mať organizačnú štruktúru rozhodovacích orgánov. Ich úlohou bude podporiť dobré nápady, ktoré budú raz smerovať do reálnej výroby.

Treba povedať, že je tu aj obrovský záujem o takéto služby a predpoklad, že naštartujú v kraji technologické startupy. Prilákajú ale aj strategických investorov zo zahraničia, pretože budeme mať prijateľné ceny za kvalitu porovnateľnú s krajinami západu. Drvivá väčšina týchto služieb bude k dispozícii v Technologickom inovačnom pavilóne, ktorý postavíme na Medickej ulici.

Na Medickej ulici sú internáty UPJŠ. Ráta sa v projekte aj s ich rekonštrukciou či stavbou nových?

Už minulý rok sme urobili pre internáty veľa vďaka podpore Ministerstva financií SR. CNIC však zmení celú infraštruktúru kampusu UPJŠ na Medickej ulici. Plánujeme dokončiť rekonštrukciu internátov a zvýšiť ich ubytovacie kapacity tým, že na nich spravíme nadstavby. Ďalej plánujeme zrekonštruovať staré športoviská a vystavať nové vrátane plavárne a multifunkčnej športovej haly.

Okrem toho kampus vybavíme aj sociálnym zázemím, napríklad materskou škôlkou a ďalšími službami pre vysokoškolákov a jeho užívateľov. V zahraničí som videl veľké kampusy, ktoré majú taký silný genius loci, že v nich študenti radi trávia aj voľný čas. Keď chceme prilákať talenty, nesmieme mať ošarpané internáty a v ich areáli musí byť špičková infraštruktúra i služby. Aby si študenti mohli ísť večer napríklad aj zaplávať, aby sa mohli stretnúť v kaviarni, ktorá má úroveň, aby nemali strach založiť si rodinu, pretože nemajú univerzitnú materskú škôlku. Povolanie vedca by sa, prirodzene, malo spájať s kvalitným životným štýlom.

Ale dominantnou kampusu bude nová šesťposchodová ekologická budova pre transfer a inovácie, kongresové centrum a vedecká infraštruktúra pre tých, ktorí budú prichádzať zvonku realizovať experimenty a služby pre svoj inovačný program.

Vizualizácia_Košického klastra nového priemyslu (pohľad do interiéru). Zdroj_UPJŠ

Vizualizácia Košického klastra nového priemyslu (pohľad do interiéru). Zdroj: UPJŠ

Investične bude podporený aj areál Technickej univerzity výstavbou „green pavilónu“ pre zelené technológie, pre výskum vodíka, batérií a podobných veľmi zaujímavých tém.

Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie rozšíri svoje kapacity v línii jedného zdravia, pretože moderné trendy dnes neoddeľujú od seba humánnu medicínu a veterinárnu medicínu, vedecké témy v oblasti kvality života a zdravia sa prelínajú. Projekt CNIC je teda komplexný aj z tohto pohľadu.

Kto bude CNIC financovať?

Bude financovaný z viacerých zdrojov. Uchádzame sa o investície v rámci regionálneho rozvoja z Fondu obnovy, ktorý chce podporiť vznikanie takýchto klastrov. Máme aj financie z vlastných zdrojov pochádzajúce z vedeckých projektov aj zo súkromných zdrojov.

Partnerom celého tohto projektu je aj Svetová banka, najmä ako metodik. Našou spoločnou úlohou je, aby sme Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR a vlastne aj Slovensku ponúkli určitý model. Podľa neho sa budú dať vytvárať trvalo udržateľné projekty v súlade so štátnou pomocou a súčasne s uplatnením európskych investície cez Európske investičné štrukturálne fondy.

Spomenuli ste, že ste hrdí na výbornú spoluprácu so SAV, o čom asi svedčí aj vznik novej operačnej skupiny QSlovakia na UPJŠ, zameranej na kvantové počítanie a kvantové technológie. Vytvorili ju výskumníci z Ústavu fyzikálnych vied a Ústavu informatiky PF UPJŠ v Košiciach v spolupráci s Centrom pre výskum kvantovej informácie SAV v Bratislave. Neprekážalo nikomu, že bude na východe krajiny?

A prečo by aj malo? QSlovakia je krásny príklad, pretože jej iniciátorom bol profesor Vladimír Bužek, jeden z najlepších fyzikov na Slovensku, ktorý pôsobí v Bratislave. Významnú oporu pre tento projekt získal v spolupráci s kolegami z Košíc. To dáva nádej a príklad aj výskumníkom, ktorí pôsobia na univerzitách napríklad v Žiline alebo Banskej Bystrici. Nemusia sa obávať, že klaster v Košiciach vysaje všetky peniaze a oni ich nebudú mať. Naopak, mal by doniesť financie aj na zariadenia, ktoré môžu využívať tiež oni.

Sú aj kritici toho, že máme priveľa vysokých škôl na takú malú krajinu.

V tom nevidím problém. Otázne je, či máme také vysoké školy, aké potrebujeme. Keby sa pristúpilo k medzinárodnému hodnoteniu nášho vysokoškolského vzdelávania, vedeckého výskumu a potrieb trhu, možno by sme prišli na to, že v tomto smere potrebujeme nastaviť úplne iný model.

Centralizácia vedeckého potenciálu v Bratislave a v Košiciach vyvoláva v akademickom prostredí rôzne vášne. Treba však hľadieť na to, že v sebe skrýva nielen regionálny, ale aj intelektuálny potenciál, ktorý sa nemusí nachádzať v každom regióne. Netreba to brať zle, na Slovensku je viacero kvalitných univerzít, v Bratislave a v Košiciach sú však najstaršie univerzity. Keď sme sa uchádzali o štrukturálne fondy, mladšie univerzity nesplnili podmienky pre ich získanie. Ale to nie je hanba, tu nejde o súťaž, ale o to, že jedno z múdrych riešení, ako podporiť rozvoj vedy a výskumu v daných podmienkach, je takéto klastrovanie, z ktorého nakoniec môžu mať prospech aj ďalšie univerzity.

Na dôležitosť vedcov a ich výskumov pre spoločnosť upozorňujú aj vedecké ocenenia, ktorých máme na Slovensku viacero. Nie je ich podľa vás tiež priveľa? Spĺňajú svoj účel?

Nemyslím, že ich je priveľa, pretože tvoria veľmi sympatickú mozaiku. Všímajú si aj inovátorov, aj základný výskum. Veľmi sa mi páči Cena pre výnimočných vedcov od spoločnosti ESET. Vážim si, že dané ceny sú. Vo svojom okolí som nezaznamenal názor, že to nemá zmysel.

Naopak, vedu potrebujeme popularizovať, potrebujeme propagovať význam práce vedcov.

Je popularizácia vedy na Slovensku podľa vás dostatočná?

Nie je dostatočná a hlavne nie je systémovo kontinuálna. Je veľkou škodou, že projekty a nakoniec aj grantová podpora popularizácie vedy, ktorá bola roky etablovaná v Agentúre na podporu výskumu a vývoja (APVV), postupne zanikli. Viem, že v súčasnosti sa pripravuje národný projekt na popularizáciu vedy zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a veľmi sa prihováram za jeho realizáciu.

Ako fyzik som bol na mnohých svetových univerzitách a videl som, že k dominantám takýchto inštitúcií patria aj popularizačné centrá, ktorými prejdú tisícky návštevníkov ročne. Ponúkajú náročné, ale krásne vizualizácie fyzikálnych javov i experimentov z rôznych oblastí vedy.

Propagáciu vedy taktiež musia robiť profesionáli, ktorí posúvajú jej metódy a formy kvalitatívne dopredu. Doba sa mení. Mládež už nie je zvedavá na to, čo bolo atraktívne a účinné pred desiatimi rokmi, dnes sú to predovšetkým sociálne siete. To je skutočnosť, na ktorú by mali odborníci na propagáciu reagovať a komunikáciu v tejto oblasti zlepšiť. Ak sa to podarí, aj status vedeckej komunity v spoločnosti bude určite lepší.

Pandémia napomohla medializácii niektorých virológov, farmakológov či odborníkov na imunitu. Novinári im napokon kládli aj otázky, ktoré sa netýkali ich odboru, a pôsobili ako všeobecne rozhľadení ľudia. Nepomohlo by našej spoločnosti združenie vedcov, ktorí by sa vyjadrovali k zásadným spoločenským udalostiam?

V tomto smere by som bol veľmi opatrný. Nikto nepochybuje, že vedci z určitých odborov majú čo povedať k pandémii a je potešujúce, že sa na nich teraz intenzívne obracajú novinári aj politici. Lenže k tejto situácii došlo najmä preto, že si uvedomovali, že nám ide o život.

Na vedcoch sa mi páči, že sa vyjadrujú len k tomu, čomu rozumejú. To ich napokon odlišuje ako komunitu od iných komunít. Máme preto aj rôzne vedecké grémiá a spoločnosti, ktoré vydávajú oficiálne stanoviská k spoločenským udalostiam, ak k nim majú čo povedať zo svojho vedeckého hľadiska alebo majú dopad na rozvoj vedy. Myslím si, že tak by to malo aj ostať.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.