Doterajšie štúdie na túto tému podľa kanadských odborníkov nezahŕňali dlhodobejšie pozorovania pacientov.
Ľudia sú podľa kanadských vedcov celkovo oveľa odolnejší, než sa doteraz predpokladalo. Zdroj: iStockphoto.com
Vplyv ochorenia COVID-19 na duševné zdravie ľudí je podľa najnovšej a najkomplexnejšej štúdie odborníkov z McGillovej univerzity, McMasterovej univerzity, Torontskej univerzity a ďalších odborných inštitúcií len minimálny.
Tím preskúmal 137 štúdií zameraných na vplyv ochorenia na psychiku a duševné zdravie 134 rôznych skupín ľudí z celého sveta. Väčšina štúdií pritom pochádzala z krajín s vysokým alebo so stredným príjmom, 75 percent účastníkov tvorili dospelí ľudia a 25 percent deti a dospievajúci vo veku od 10 do 19 rokov.
Napriek tomu, že odborníci často konštatujú dramatické zmeny symptómov jednotlivcov počas pandémie, zmeny, o ktorých hovoria, sa podľa novej štúdie zdajú len nepatrné.
Tvrdenia, že duševné zdravie ľudí sa vo väčšine prípadov počas pandémie výrazne zhoršilo, sa podľa Breta Thombsa, hlavného autora kanadského výskumu a profesora na Katedre psychiatrie McGillovej univerzity, zakladali na individuálnych štúdiách. Tie boli zamerané na aktuálny stav jednotlivca na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase a zvyčajne nezahŕňali dlhodobejšie sledovanie pacienta, aby riadne porovnali, čo sa mu dialo v živote pred pandémiou a čo nastalo po nej.
Po komplexnejšom porovnaní údajov týkajúcich sa duševného zdravia jednotlivcov rôznych populácií pred pandémiou koronavírusu, počas nej a po nej vedci potvrdzujú, že ľudia sú celkovo oveľa odolnejší, než sa predpokladalo. U väčšiny skúmaných osôb došlo len k drobným zmenám, uvádza Nina Ying Sun, prvá autorka článku publikovaného pred pár dňami v odbornom magazíne BMJ.
Ženy pandémia poznačila viac
Prevažne u žien došlo počas pandémie k výraznému zhoršeniu prejavov úzkosti, depresie a celkového duševného zdravia. Mohlo to byť spôsobené tým, že počas karantény sa vo väčšej miere konfrontovali s povinnosťami v rámci svojich rodín. Pandémiu horšie zvládali aj ženy pracujúce v zdravotníctve a oblasti starostlivosti o starých ľudí. Extrémne ťažko sa so situáciou vyrovnávali ženy, ktoré počas karantény zažívali domáce násilie.
Hoci sa niektorým ľuďom psychický stav počas pandémie výrazne zhoršil, tých, ktorí neboli vystavení zvlášť náročným podmienkam, natoľko negatívne nepoznačila. Zovšeobecňovať situáciu v tomto prípade je teda zbytočne mätúce.
Ďalšie zásadné zistenia kanadských vedcov formulované vo výsledkoch novej štúdie
- V štúdiách zameraných na bežnú populáciu sa nezistili žiadne zásadné zmeny týkajúce sa duševného zdravia alebo prejavov úzkosti.
- Príznaky depresie sa zhoršili len minimálne, predovšetkým u staršej populácie, študentov vysokých škôl a ľudí, ktorí sa identifikovali ako príslušníci sexuálnej alebo rodovej menšiny.
- Pozorovalo sa zhoršenie celkového duševného zdravia rodičov. Štúdií, ktoré sa venovali psychickému zdraviu rodičov, sa realizovalo len niekoľko a zahŕňali malý počet účastníkov.
- Zistenia novej štúdie sú v súlade s najväčšou štúdiou o samovraždách počas pandémie, ktorá zahŕňala mesačné údaje o výskyte samovrážd z oficiálnych zdrojov 21 krajín od 1. januára 2019 do 31. júla 2020. Podľa vedcov neexistuje nijaký záznam štatisticky významného nárastu samovrážd v ktorejkoľvek krajine či regióne. Naopak, v 12 krajinách či regiónoch počet samovrážd výrazne klesol.
Odborníci však situáciu nezľahčujú a naďalej pokračujú v aktualizácii údajov z rôznych období pandémie, pričom hľadajú a navrhujú cesty, ako na úrovni jednotlivých štátov pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, aby lepšie zvládli situáciu.
Zdroj: McGill University, The BMJ
(af)
