Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Saunovanie – čo si o ňom myslí veda?

Justína Mertušová

Sauna okrem zrelaxovania mysle prináša viacero zdravotných benefitov. Nie je však vhodná pre každého.

Źena a muž relaxujúci v saune. Zdroj: iStockphoto.com

Sauna revitalizuje telo aj myseľ. Zdroj: iStockphoto.com

Sauny, parné kúpele a drevené chatky určené na potenie sú zakorenené v kultúrnych tradíciách mnohých ľudí na celom svete od Škandinávcov cez Kórejčanov až po domorodých Američanov.

V dnešnej dobe existuje viacero variácií saunovania – napríklad sauny vo fínskom štýle sú zvyčajne postavené z dreva a sú známe suchým teplom, zatiaľ čo parné miestnosti sú naplnené vlhkou parou a modernejšie infračervené sauny na generovanie tepla využívajú svetelné panely. Okrem mentálneho potešenia ponúka saunovanie aj množstvo zdravotných výhod – najmä relaxáciu a kardiovaskulárne benefity. Sauna však nemusí byť vhodná pre každého.

Kam až siaha história saunovania?

Saunovanie má v terapii dlhoročnú tradíciu. Jeho korene siahajú hlboko do histórie predovšetkým severnej Európy. Presný časový rámec, kedy ľudia saunu vynašli, zostáva záhadou. Dôkazy naznačujú, že vo svojej primárnej forme využívali Fíni vodné pary a dym už pred 7 000 až 5 000 rokmi. Podľa niektorých zdrojov používali stavby dedikované na potenie dokonca Mayovia pred 3 000 rokmi.

Sauna vo fínčine znamená kúpeľný dom. Mnoho jazykov prebralo toto slovo na označenie vykurovacích jednotiek.

Fínske sauny pôvodne predstavovali jamy vykopané v zemi a prekryté zvieracou kožou. V tejto podobe ich vo Fínsku už nenájdeme, no ich moderným ekvivalentom je stan vyrobený z kože, v ktorom oheň poskytoval teplo a voda zase vytvárala löyly – vodné pary.

Sauna v prírode. Zdroj: iStockphoto.com

Sauna v prírode. Zdroj: iStockphoto.com

Pozemná sauna prišla na rad až po kamennej dobe. Išlo o jednoduchú stavbu s drevenými dverami a so strechou z prírodných materiálov. Vnútri sauny bola v kúte pec a drevená lavica z guľatiny.

Sauna tretej generácie – dymová sauna s veľkými pecami – sa zrodila na konci železnej doby a bola populárna až do tridsiatych rokov 20. storočia. Dymové sauny sa líšili od súčasných tým, že využívali hromady kameňov, ktoré sa nahrievali na ohni šesť až osem hodín. Keď oheň dohorel, zvyškové teplo v kameňoch udržalo saunu teplú celé hodiny.

Prvé saunové kachle s komínmi sa používali v západnom Fínsku a rýchlo sa rozšírili do viacerých miest počas 18. a 19. storočia. Šetrný spôsob vykurovania sáun pomocou malých elektrických a plynových piecok prišiel hneď po druhej svetovej vojne. Tento vynález znamenal, že sauny boli vykúrené už za pol hodiny.

Využívanie v minulosti

Teplo a vlhkosť – a, samozrejme, pôvodne aj dym – vytvorili vo fínskej saune prostredie, ktoré bolo očisťujúce a revitalizujúce. Fínski farmári, ktorí prichádzali večer zo svojich polí, vošli do sauny. Teplo im uvoľnilo svaly a upokojilo dušu. Niekedy ju tiež používali na sušenie sladu a údenie mäsa. Sauna bola miestom, kde sa rodili deti, a ženy pred sobášom v nej absolvovali očistný rituál. Neexistovalo čistejšie miesto.

Sauna s výhľadom na zasnežené hory. Zdroj: iStockphoto.com

Sauna s výhľadom na zasnežené hory. Zdroj: iStockphoto.com

Ako na nás vplýva suché teplo?

Saunovanie je forma pasívnej tepelnej terapie, ktorá sa vyznačuje krátkodobým vystavením sa vysokej teplote prostredia. Viaceré štúdie naznačujú, že pravidelné saunovanie môže zmierniť a zabrániť riziku akútnych aj chronických chorobných stavov.

Počas posledného desaťročia bolo publikované značné množstvo výskumných údajov z rôznych krajín o potenciálnych zdravotných prínosoch saunovania. Najviac preštudovaným spôsobom vo vedeckej komunite je fínsky typ suchého saunovania. Teplota sa v tomto prípade pohybuje v rozmedzí od 80 do 100 stupňov Celzia. Teplota, ako aj vlhkosť sa dajú regulovať polievaním vody na horúce kamene saunovej pece, ktorá je zdrojom vykurovania.

Relatívna vlhkosť sauny sa zvyčajne pohybuje od 10 do 20 percent. Typické saunovanie pozostáva z krátkych pobytov (5- až 20-minútových) v saunovej miestnosti, ktoré sa striedajú s prestávkami na ochladenie (plávanie, sprcha, kaďa so studenou vodou alebo ochladenie pri izbovej teplote).

Návyky pri saunovaní sa časom zmenili, ale typický Fín sa saunuje aspoň raz týždenne, pričom priemerná frekvencia je dva až tri razy týždenne.

Pobyt v saune. Zdroj: iStockphoto.com

Pobyt v saune. Zdroj: iStockphoto.com

Čo sa deje s telom na fyziologickej úrovni?

Teplota pokožky stúpne v priebehu niekoľkých minút približne na 40 stupňov Celzia. Priemerný človek vyprodukuje počas krátkeho pobytu v saune pol litra potu. Tepová frekvencia vyskočí o 30 a viac percent na 120 až 150 úderov za minútu, čo umožňuje srdcu takmer zdvojnásobiť množstvo krvi, ktoré prepumpuje. V skutočnosti cirkulácia odvádza krv z vnútorných orgánov a smeruje ju k pokožke. Pri saunovaní nedochádza k aktívnej funkcii kostrového svalstva na rozdiel od klasického fyzického tréningu.

Čo je zaujímavé, krvný tlak u niektorých ľudí stúpa, u iných klesá. Ľudia s nekontrolovaným vysokým krvným tlakom a so srdcovými chorobami by sa mali pred saunovaním poradiť s lekárom.

Zdravotné benefity pre srdcovo-cievny systém

Dôkazy z množstva experimentálnych a epidemiologických štúdií naznačujú, že saunovanie má pozitívny vplyv na moduláciu krvného tlaku.

V štúdii z roku 2015, na ktorej sa zúčastnilo 2 315 zdravých fínskych mužov vo veku 42 až 60 rokov, sledovali viaceré zdravotné benefity pre srdcovo-cievny systém. Dôležité je podotknúť, že muži využívali saunu pravidelne posledných 20 rokov.

Čím častejšie sa muži saunovali, tým menej pravdepodobne (až o 60 percent) trpeli náhlou srdcovou príhodou, smrteľnou ischemickou chorobou srdca a kardiovaskulárnym ochorením. Muži, ktorí uviedli, že chodili do sauny štyri až sedem ráz týždenne, mali o 65 percent nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby a demencie ako tí, ktorí chodili do sauny iba raz týždenne.

Ďalšia štúdia zistila, že ľudia, ktorí sa často saunovali (štyri až sedem ráz v týždni), mali približne o 47 percent znížené riziko vzniku hypertenzie.

Zdravie srdca. Zdroj: iStockphoto.com

Zdravie srdca. Zdroj: iStockphoto.com

Pozitívny aj negatívny vplyv

Zvýšená cirkulácia krvi môže znížiť bolesť svalov, zlepšiť pohyb kĺbov a zmierniť bolesť pri artritíde. Výskumy ukázali, že používanie sauny je spojené so zlepšenou funkciou pľúc, s ich dlhšou vitalitou a so zmiernením bolestí hlavy. Ľudia, ktorí navštevujú sauny, pociťujú zlepšenie duševnej pohody vďaka vyplaveniu endorfínov.

Suchá sauna vysušuje pokožku, a preto môžu niektorí ľudia so psoriázou pociťovať zmiernenie symptómov. Naopak, ľuďom trpiacim atopickou dermatitídou sa môže stav zhoršiť. Ľudia s astmou môžu nájsť úľavu od niektorých symptómov. Sauna môže pomôcť uvoľniť dýchacie cesty, uvoľniť hlien a znížiť stres.

Pri návšteve sauny je dôležité dať si pozor na dehydratáciu, čo môže byť dôsledkom straty tekutín počas potenia. Ľudia s niektorými zdravotnými problémami, ako je ochorenie obličiek, môžu byť vystavení vyššiemu riziku dehydratácie. Počas pobytu by sme preto mali dbať na pravidelné doplnenie tekutín. Zvýšené teploty môžu u niektorých ľudí viesť k závratom a nevoľnosti.

Ak ste počuli, že vďaka saune schudnete, je to mýtus. Sauny nie sú pri chudnutí účinné, pretože jedinou stratou hmotnosti je váha tekutín a vaše telo si stratenú tekutinu doplní hneď, ako budete jesť alebo piť.

Niektoré výskumy ukázali, že potenie počas saunovania môže uvoľniť toxíny z tela alebo pokožky. V roku 2019 vyšiel prehľadový článok, podľa ktorého sa v pote nachádzajú určité toxíny, ich množstvo je však celkom malé, a preto nemožno hovoriť o celkovej detoxikácii.

Pozor si treba dávať podľa jednej štúdie na plodnosť. Výskum z roku 2018 zistil súvislosť medzi používaním sauny a znížením plodnosti u mužov. Tí, ktorí absolvovali dve 15-minútové sedenia saunovania týždenne počas troch mesiacov, mali výrazne negatívny vplyv na produkciu spermií.

Zdroj: tylolife, visitjyvaskyla, mysaunaworld, Healthline, Harvard, Mayoclinic, Medicalnews today

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky