Dojčenie je najľahší, najbezpečnejší a najprirodzenejší spôsob výživy bábätka po narodení.
Zdroj: iStockphoto.com
Skutočné mliečne žľazy majú len cicavce, na svete ich žije okolo 6500 druhov. Práve švédsky biológ Karl Linné klasifikoval na základe tvorby mlieka túto skupinu živočíchov. Pre vývoj mláďat je výživa tesne po narodení nesmierne dôležitá. Materské mlieko poskytuje ideálny koktail živín v období rýchleho rastu. Čím ďalej, tým viac štúdií ukazuje, že dojčenie má dlhodobý vplyv na naše celkové zdravie.
Zázračný biely nápoj
Žalúdok bábätka nie je po narodení väčší ako čerešňová kôstka, takže mu úplne postačí aj zopár kvapiek tejto zázračnej tekutiny. Dôležitejšia je pravidelnosť a samotné zloženie mlieka. Hoci je celkový obsah mliečnych makroživín relatívne stabilný, hladiny jednotlivých zložiek závisia tiež od stravovacích návykov matky, spôsobu pôrodu, dĺžky tehotenstva alebo štádia laktácie.
Ktoré faktory môžu ovplyvniť kvalitu bielej blahodarnej tekutiny? Uvedenú otázku si položili i vedci z Fyziologického ústavu Českej akadémie vied (AV ČR) a odpoveď na ňu publikovali v odbornom časopise Biomedical Journal of Scientific & Technical Research a Food Chemistry.
Pozrite si
Ktoré faktory vplývajú na zloženie kolostra?
Kolostrum, tekutina, ktorú produkujú mliečne žľazy pár dní pred pôrodom a po ňom, je bohatá na bielkoviny, imunologické zložky, enzýmy, vitamíny a rastové faktory. Zohráva primárnu úlohu pri imunomodulácii a podpore vývoja čriev. Kolostrum nahrádza úplne zrelé mlieko, ktoré sa začne tvoriť asi dva týždne po pôrode.
Vedci sledovali, aký vplyv má predčasný pôrod alebo cisársky rez na jeho zloženie. Počas piatich rokov nazbierali celkom 137 vzoriek mlieka od darkýň z pražského Ústavu pre starostlivosť o matku a dieťa.
Analýza zloženia ukázala, že oba typy neštandardného pôrodu majú mierne nepriaznivý vplyv na zloženie kolostra. „Domnievame sa, že mliečna žľaza matky nemala dostatok času na začiatok tvorby plnohodnotného mlieka. Najneskôr po štyroch týždňoch tento negatívny vplyv zmizol a zrelé materské mlieko sa svojím zložením podobalo mlieku matiek, ktoré rodili prirodzenou cestou v termíne,“ hovorí Kristýna Brejchová, hlavná autorka článku.
Dojčenie dieťaťa. Zdroj: iStockphoto.com
Iné tukové zloženie
Lipidy, konkrétne triacylglyceroly, sú pre dojčatá hlavným zdrojom energie. Okrem štrukturálnych a nutričných lipidov pozorovali vedci v ľudskom a hovädzom mlieku aj bioaktívne zložky na báze lipidov, takzvané FAHFA – špecializované estery mastných kyselín a hydroxymastných kyselín. Niektoré z nich, napríklad ester kyseliny palmitovej a kyseliny hydroxystearovej – 5-PAHSA má protizápalové vlastnosti, podieľa sa na udržaní glukózovej homeostázy a zabraňuje poškodeniu črevnej sliznice a kolitíde.
Predčasný pôrod a cisársky rez ovplyvnili zloženie lipidov (lipidóm) v kolostre vrátane hladín 5-PAHSA. Jeho koncentrácia je nižšia i u obéznych žien. Po čase sa zloženie lipidov vyrovnalo a v zrelom mlieku bolo rovnaké ako u matiek, ktoré rodili vaginálne.
Vedeli ste?
Mlieko tuleňov má najvyšší obsah tuku medzi cicavcami.
Nahradenie mlieka od darkýň z mliečnej banky je vhodnou alternatívou pre matky, ktorým sa ho netvorí dostatok z dôvodu predčasného pôrodu. Netreba sa však obávať mierne nižších hladín určitých tukov a určite netreba prestať dojčiť.
„V našej štúdii sme v materskom mlieku našli aj komplexné lipidy – triacylglycerol estolidy –, ktoré vo svojej štruktúre viažu spomínané protizápalové FAHFA. Jeden z enzýmov obsiahnutých v mlieku ich dokáže štiepiť, a uvoľniť tak látky, ktoré sú pre novorodenca prospešné,“ dopĺňa vedkyňa.
Vedci dúfajú, že ich zistenia by mohli pomôcť výrobcom náhradného mlieka pre dojčatá a tí by špecifické lipidy vedeli do výživy pridať.
Materské mlieko vo fľašiach na kŕmenie bábätka. Zdroj: iStockphoto.com
Umelé verzus materské mlieko
Výlučne dojčiť sa odporúča počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa, do dvoch rokov je podľa odborníkov prínosné kombinovať dojčenie s prikrmovaním umelými mliečnymi výživami. Najviac žien, viac ako 84,1 percenta, dojčí svoje bábätko prvý mesiac. Celosvetovo je však iba 40 percent detí mladších ako 6 mesiacov výlučne dojčených a traja z piatich novorodencov neochutnajú materské mlieko v prvých hodinách svojho života.
Niektoré ženy sa však ocitnú v situácii, že dojčiť zo zdravotných dôvodov nemôžu alebo ich bábätká nespracúvajú mliečny cukor, prípadne nedostávajú potrebné množstvo mlieka. Vtedy príde na pomoc umelé, ktoré sa vyrába buď z kravského mlieka, alebo zo sóje. Ešte nedávno však táto možnosť neexistovala. V podobe, ako ho poznáme dnes, ho objavili iba pred necelými 200 rokmi.
Mliečna formula je podobná materskému mlieku v poskytovaní energie, hydratácie a živín, takže dieťa bude rásť bez ohľadu na to, aké mlieko dostane. Taktiež je obohatená o prebiotiká, probiotiká, nukleotidy, esenciálne mastné kyseliny a ďalšie látky. Materské mlieko je však jedinečné, pretože obsahuje imunitné faktory a protektívne látky. Je to živá tekutina a dokáže sa prispôsobiť, čo je jedna z jeho výhod. Ak dieťa ochorie, telo vytvorí viac bielych krviniek a protilátok, ktoré putujú do mlieka, a pomáhajú tak v boji proti infekciám.
Pravdou však ostáva, že bez náhrady materskej stravy by mnohí novorodenci nemali šancu vyrásť a byť zdraví.
Zdroj: Medela, AVČR, mamila, Nemocnica Levice, DOI: 10.1016/j.foodchem.2022.132983, DOI: 10.1590/1984-0462/2022/40/2020234
