Nová štúdia španielskych vedcov ukazuje, že spánok počas dňa by nemal presiahnuť tridsať minút.
Podľa novej štúdie by spánok počas dňa nemal presiahnuť tridsať minút. Zdroj: iStockphoto.com
Denné zdriemnutie si v priebehu 30 minút alebo dlhšie je podľa najnovších vedeckých zistení spojené so zvýšenou pravdepodobnosťou rozvoja fibrilácie predsiení. Odborníci o tom informovali v polovici apríla na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) Preventive Cardiology 2023.
Nová štúdia ukazuje, že zdriemnutie si počas dňa by malo byť obmedzené na menej než 30 minút. „Ľudia s poruchami nočného spánku by sa však mali vyvarovať toho, aby spánkový deficit doháňali zdriemnutím si cez deň,“ povedal autor výskumu Dr. Jesus Diaz-Gutierrez z Univerzitnej nemocnice Juana Ramona Jimeneza v Huelve v Španielsku.
Fibrilácia predsiení je najčastejšou poruchou srdcového rytmu, ktorá postihuje viac než 40 miliónov ľudí na celom svete. Ľudia s touto arytmiou majú päťkrát vyššie riziko cievnej mozgovej príhody než ich rovesníci. Predošlé štúdie podľa Dr. Diaza-Gutierreza naznačovali, že spánkové vzorce môžu hrať úlohu vo vývoji fibrilácie predsiení. Toto je však prvá práca, ktorá analyzovala vzťah medzi denným zdriemnutím a rizikom arytmie.
Pozrite si
Štúdia použila dáta z projektu University of Navarra Follow-up (SUN), potenciálnej kohorty absolventov španielskych univerzít. Celkom 20 348 účastníkov bez fibrilácie predsiení na začiatku sledovania vypĺňalo každé dva roky dotazník. Vedci tak získali informácie o sociodemografii (vek, pohlavie a pracovná doba), zdravotnom stave (vysoká koncentrácia cholesterolu, hypertenzia, diabetes, spánková apnoe a kardiovaskulárne ochorenie vrátane fibrilácie predsiení), životnom štýle (zdriemnutie si, fajčenie, cvičenie, príjem kávy, nárazová konzumácia alkoholu, dodržiavanie stredomorskej stravy a sledovanie televízie), výške a hmotnosti účastníkov.
Rozdelili ich do troch skupín
Tí boli podľa priemernej doby denného spánku na začiatku sledovania rozdelení do troch skupín: žiadne podriemavanie, zdriemnutie si na menej než 30 minút a zdriemnutie si na 30 minút alebo viac. Ako osoby s krátkym denným zdriemnutím boli definovaní tí, ktorí si zdriemli na menej než 30 minút.
Nové diagnózy fibrilácie predsiení spočiatku hlásili samotní pacienti a následne ich potvrdila odborná komisia kardiológov, ktorá používala dopredu definovaný protokol zahŕňajúci kontrolu zdravotných záznamov. Riziko fibrilácie predsiení podľa dĺžky denného spánku analyzovali po úprave podľa informácií v dotazníkoch.
Priemerný vek účastníkov na začiatku sledovania bol 38 rokov a 61 percent tvorili ženy. Počas strednej doby sledovania 13,8 roka sa u 131 účastníkov vyvinula fibrilácia predsiení. V porovnaní s krátkym denným zdriemnutím mali tí, ktorí spali 30 alebo viac minút denne, takmer dvojnásobné riziko rozvoja fibrilácie predsiení. U tých, ktorí cez deň nespali vôbec, nedošlo v porovnaní s kohortou s krátkym zdriemnutím k zvýšeniu rizika rozvoja ochorenia.
Ďalšiu analýzu vedci vykonali so zámerom identifikovať dobu trvania driemania, ktorá je spojená s najnižším rizikom fibrilácie predsiení. Analýza zahŕňala len ľudí, ktorí uvádzali, že si pravidelne zdriemnu, úplne vylúčila tých, ktorí cez deň nespali. Účastníci boli rozdelení do troch kategórií podľa priemerného denného trvania spánku na začiatku: menej než 15 minút, 15 až 30 minút a viac než 30 minút. V porovnaní s tými, ktorí si zdriemli dlhšie než 30 minút denne, mali tí, ktorí spali menej než 15 minút, o 42 percent nižšie riziko rozvoja fibrilácie predsiení. Ľudia, ktorí si zdriemli 15 až 30 minút, mali riziko znížené o 56 percent.
Podľa Dr. Diaza-Gutierreza výsledky jasne naznačujú, že optimálna dĺžka denného spánku je 15 až 30 minút. Ešte sú však potrebné rozsiahlejšie štúdie, aby sa zistilo, či je vhodnejšie si počas dňa krátko zdriemnuť alebo cez deň nespať vôbec.
Existuje mnoho možných vysvetlení súvislostí medzi zdriemnutím si a zdravím. Dlhý denný spánok môže napríklad narušiť vnútorné hodiny tela (cirkadiánny rytmus), čo vedie ku kratšiemu nočnému spánku, častejšiemu nočnému zobúdzaniu a zníženiu fyzickej aktivity. Oproti tomu krátke zdriemnutie počas dňa môže cirkadiánny rytmus zlepšiť, znížiť hodnoty krvného tlaku a znížiť stres.
Zdroj: Medical Tribune
(af)
