Sú omnoho menšie než baktérie, ich obal tvorí bielkovinové puzdro a vo vnútri každého z nich sa nachádza vzácna dedičná informácia. Aktuálne vydanie relácie Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu v neskorých večerných hodinách, bolo venované vírusom. Hosťami boli tentokrát vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV RNDr. Eva Varečková, DrSc. a RNDr. Boris Klempa, DrSc. Hľadali odpovede na otázku, či sa v boji proti týmto drobným časticiam dokážeme brániť.
Kus genetickej informácie
„Vírus je jedna z najjednoduchších foriem života, akú si môžeme predstaviť. Je to len kus genetickej informácie, obalený do určitého bielkovinového obalu, pričom ide o veľmi jednoduché a veľmi malé štruktúry. Šíriť sa môže rôznymi spôsobmi. Máme vírusy, ktoré sú prenášané vzduchom, ale tiež také, ktoré sú prenášané priamym kontaktom, alebo dokonca pohlavným stykom, fekálnou, či orálnou cestou. Spektrum spôsobov prenosu je veľmi široké, podobne ako je široké spektrum vírusov,“ uviedol doktor Boris Klempa.
Vírusy sú na Zemi už od nepamäti. Medzi vedcami sa stále živo diskutuje o tom, či sú vírusy živé organizmy.
„Sú to malé častice, ktoré nesú svoju genetickú informáciu vo forme ribonukleovej kyseliny alebo deoxyribonukleovej kyseliny. Okrem toho si nesú svoje vírusové špecifické enzýmy, napríklad RNA polymerázy, ktoré kódujú vlastné vírusové proteíny. Avšak tieto vírusové častice nie sú schopné samostatnej replikácie, nedokážu sa rozmnožiť. Musia si zotročiť vo svoj prospech všetky bunkové systémy, metabolické dráhy, proteosyntetický aparát a až potom sa môžu prostredníctvom buniek rozmnožiť a následne koexistovať s hostiteľom. Dopad tejto koexistencie na organizmus, napríklad u ľudí, sa prejaví buď akútnou vírusovou infekciou, alebo latentnou infekciou, ako je to u herpesu,“ vysvetlila doktorka Eva Varečková.
Nie je vírus ako vírus
Názov vírusy prebrali do svojej terminológie aj počítače. Princíp ich fungovania je v dvoch odlišných prostrediach rovnaký.
„Počítačový vírus je nejaký počítačový program, kód, ktorý keď sa dostane do počítača, tak jeho zmyslom je vytvárať nové kópie samého seba a tie ďalej šíriť, či už emailom alebo cez USB. Rovnako je to aj v prípade vírusu v živom organizme. Je to kód, len v tomto prípade genetický, ktorý, keď sa dostane do bunky, tak dokáže bunku natoľko zmanipulovať, aby vytvárala kópie vírusu, ktoré sa znova šíria do ďalších buniek,“ povedal doktor Klempa.
Virológ Slovenskej akadémie vied sa venuje zoonotickým vírusom, ktoré sa prirodzene vyskytujú v divo žijúcich zvieratách a pri náhodnej infekcii človeka mu spôsobujú závažné ochorenia. Hlavnými objektmi sú hlodavcami prenášané hantavírusy a kliešťami prenášaný vírus kliešťovej encefalitídy.
Takýchto vírusov je veľké množstvo a aj vírus chrípky pôvodne pochádza z divo žijúcich zvierat. Virologička Eva Varečková sa momentálne vo svojom výskumnom projekte venuje spôsobom, ako liečiť chrípkové vírusy.
„Akútna fáza príznakov chrípky prebehne zhruba za 7 dní a potom nastáva fáza rekonvalescencie, kedy si každý z nás myslí, že je už zdravý a môže ísť medzi ľudí. Avšak práve v tejto fáze je veľké nebezpečenstvo dostať sa do kontaktu s baktériami, ktoré keď sme zdraví, tak pre nás neznamenajú žiadne nebezpečenstvo, ale po chrípkovej infekcii i malé množstvo takýchto baktérií môže ohroziť naše zdravie, v závislosti od toho, aký vírus nás nainfikoval. Na siedmy až ôsmy deň si treba dať pokojový režim,“ radila virologička.
Vakcinácia je jeden z najväčších výdobytkov medicíny
Odborníci sa v závere diskusie vyjadrili aj k téme očkovania, pričom obaja vnímajú tieto možnosti a príležitosti ako mimoriadne pozitívne a potrebné.
„Vakcináciu považujem za jeden z absolútne najväčších výdobytkov modernej medicíny a jej odmietanie z môjho pohľadu nie je ospravedlniteľné absolútne ničím. Žiadne racionálne dôvody k tomu nie sú, takže vždy budem veľmi aktívne propagovať využívanie vakcín,“ povedal doktor Klempa.
Podľa doktorky Varečkovej je téma očkovania otázkou prístupu, pretože všetci vieme, že očkovanie je spôsob, ktorého cieľom je zabrániť ochoreniu.
„Všetky výskumy, ktoré sa v súčasnosti v súvislosti s vakcínami robia, vedú k tomu, aby sme danému ochoreniu predišli. V prípade ochorení, ktoré spôsobujú vírusy, ktoré nie sú veľmi variabilné, je to veľmi úspešné. Ale v prípade vírusu chrípky je to úplne inak, pretože vírus chrípky je veľmi variabilný. Zatiaľ nemáme k dispozícii očkovaciu látku, ktorá by dokázala ochrániť človeka pred všetkými chrípkovými vírusmi, ktoré sa vyskytujú okolo nás, či už ide o epidemické, alebo pandemické vírusy. Neexistuje univerzálna vakcína proti chrípke, je to ale cieľom našich výskumov,“ dodala doktorka Varečková.
