Pôvodne nebola oranžová. Pozitívne účinky pramenia z karotenoidov, polyfenolov a vitamínov, ktoré obsahuje.
Či už máte radi čerstvú mrkvu, mrkvovú šťavu, alebo mrkvový koláč, dnes 4. apríla je deň, keď môžete naplno oslavovať túto chrumkavú oranžovú zeleninu. Medzinárodný deň mrkvy nám pripomína prospešné účinky tejto všestrannej zeleniny. Pozitívne ovplyvňuje nielen pokožku, ale aj tráviaci systém.
Varená mrkva je lepšia
Zatiaľ čo niektoré živiny (napríklad vitamín C) sa môžu varením stratiť, pri mrkve je to naopak. Mrkva je jedným z najlepších prírodných zdrojov betakaroténu. V surovom stave nevieme v skutočnosti absorbovať toľko betakaroténu. Varenie pomáha rozložiť hrubé bunkové steny zeleniny a účinne uvoľniť betakarotén, čím sa stane pre telo ľahšie dostupným. To ho využíva na tvorbu vitamínu A, ktorý je prospešný pre náš zrak, imunitný systém a pre zdravie pokožky.
Vitamín A, nazývaný aj retinol, je kľúčový pre naše oči. Bez neho by nikto z nás nedokázal rozlišovať medzi kontrastom svetla a tmy. Ľudia, ktorí sú liečení z dôvodu zásadného nedostatku vitamínu A, sú dokonca ohrození vývojom šeroslepoty.
Podľa nutričných údajov Ministerstva poľnohospodárstva USA (USDA) obsahuje 100-gramová porcia varenej mrkvy asi 8332 mikrogramov betakaroténu. Je rozpustný v tukoch, čo znamená, že mrkvu je potrebné jesť aj s malým množstvom oleja, aby sa podporilo jeho vstrebávanie. Ak používate mrkvu v šaláte, pridajte do jedla malé množstvo oleja alebo zálievky na báze oleja (napríklad len lyžička olivového oleja už predstavuje 4,5 gramu tuku).
Nebola vždy oranžová
Mrkva nebola vždy oranžová. Dnešná odroda predávaná v supermarketoch je takmer výlučne oranžová, no prvá zdokumentovaná divoká mrkva bola biela alebo svetložltá. Postupne sa jej farba zmenila na fialovú a žltú, keď ju ľudia po prvýkrát domestikovali pred takmer 5000 rokmi v oblasti Perzskej náhornej plošiny. Tieto mrkvy boli neskôr rozdelené do dvoch hlavných tried: ázijská skupina, ktorá sa pestovala v Himalájach, a západná skupina, ktorá rástla prevažne na Blízkom východe a v Turecku. Žltá mrkva v západnej skupine pravdepodobne zmutovala do oranžovejších odtieňov, ktoré potom farmári selektívne vysádzali.
Podľa niektorých historikov pestovali holandskí záhradníci v 16. storočí oranžovú mrkvu na počesť Williama Oranžského. Bez ohľadu na dôvod sa nová oranžová farba stala dominantnou.
Vysoký obsah antioxidantov
Mrkva, rovnako ako mnoho iných druhov zeleniny, má vysoký obsah antioxidantov. Pozitívne účinky poskytuje najmä vďaka antioxidačným vlastnostiam vo forme karotenoidov, polyfenolov a vitamínov. Korene mrkvy obsahujú flavonoidy a fenolový derivát, ktoré pôsobia ako antioxidanty majúce benefičné účinky proti voľným radikálom. Navyše pôsobia aj antikarcinogénne, znižujú zápal a regulujú imunologickú odpoveď.
Vedecké štúdie zaznamenali spojenie medzi príjmom vysokého obsahu karotenoidov a zníženým výskytom rakoviny prostaty. Podľa metaanalýzy, publikovanej v roku 2008, ľudia, ktorí konzumujú veľa karotenoidov, majú o 21 percent znížené riziko rakoviny pľúc.
Okrem betakaroténu aj karotenoid luteín napomáha predchádzať tomu, aby voľné radikály spôsobovali poškodenie buniek spojené s chronickými ochoreniami poškodzujúcimi zrak, ako je vekom podmienená degenerácia makuly.
Mrkva má tiež vysoký obsah vlákniny, ktorá je dôležitá pre krátkodobé a dlhodobé zdravie tráviaceho traktu. Diéty s vysokým obsahom vlákniny znižujú riziko kolorektálneho karcinómu a zlepšujú zdravie čriev. Bežná mrkva môže obsahovať 5 až 7 percent dennej dávky vlákniny.
Okrem toho obsahuje i vitamíny B, C, D, E a K, z minerálov vápnik, horčík, železo, fosfor, kremík a síru.
Prospešná nielen pre ľudí
Jemné biele kvety mrkvy patria pre opeľovače k najcennejším zdrojom. Nektár z kvetov mrkvy je veľmi populárny nielen medzi včelami, ale pochutnajú si na ňom i osy, dravý hmyz či lienky, vďaka čomu je mrkvový záhon uprostred leta v plnom kvete.
Zdroj: Healwithfood, Livescience, Vedelisteze, TheScottishfarmer, DOI: 10.55524/ijirem.2022.9.1.40