V dnešnej dobe rozvoja informačných a komunikačných technológií má veľká väčšina populácie sedavý spôsob života. Na jednej strane to prináša komfort a možnosti, ktoré sme si donedávna nevedeli ani predstaviť; na druhej strane s tým ruka v ruke dochádza k medzerám v správnej životospráve, dostavujú sa zdravotné komplikácie a nezriedka aj obezita.
MUDr. Žofia Rádiková, PhD. z Ústavu klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, vysvetlila, že obezita vedie k vážnym zdravotným problémom, ako sú kardiovaskulárne ochorenia (CVD), diabetes mellitus 2. typu (T2DM) a nádorové ochorenia. Celosvetovo je viac ako 400 miliónov dospelých obéznych a 1,6 miliardy dospelých trpí nadváhou.
„Osobám s nadváhou a obezitou sa odporúča nasledovať dve hlavné rady na zníženie rizika zdravotných problémov, na prevenciu a liečbu obezity a metabolického syndrómu – znížiť kalorický príjem a zvýšiť fyzickú aktivitu. Je potrebné zdôrazniť, že prospešné účinky cvičenia (zníženie krvného tlaku, zmenšenie obvodu pásu, zlepšenie kardiorespiračných funkcií, atď.) nie sú závislé na samotnom chudnutí a možno ich dosiahnuť aj pri nižšej ako očakávanej strate hmotnosti pri cvičení,“ uviedla odborníčka.
Cieľom projektu Úloha myokínov a adipokínov v zlepšení kardiometabolických parametrov pri zmene životného štýlu osôb so sedavým spôsobom života, v rámci ktorého MUDr. Žofia Rádiková, PhD. pôsobí ako zodpovedná riešiteľka, je na systémovej úrovni posúdiť vplyv myokínov, tvorených v kontrahujúcom sa kostrovom svale počas cvičenia na produkciu adipokínov v tukovom tkanive a ich vzťah k inzulínovej citlivosti.
Čiastkové ciele projektu sú zamerané na zodpovedanie viacerých otázok. Základnou je, či zaúčinkuje zmena životného štýlu. Ňou sa myslí 8-týždňový program pozostávajúci z aeróbneho cvičenia strednej intenzity 150 minút týždenne a diéty s 30 % redukciou kalorického príjmu. Ďalej, či dochádza k vzájomnému „cross-talku“ medzi myokínmi a adipokínmi, ktorého dôsledkom je zlepšenie inzulínovej citlivosti.
„S cieľom prispieť k pochopeniu predpokladanej komunikácie medzi myokínmi a adipokínmi na jednej strane a ich cieľovými tkanivami na strane druhej, budeme skúmať vplyv intervenčného programu na plazmatické koncentrácie vybraných adipokínov (adiponektín, leptín a rezistín) a myokínov (irisín, myostatín, a myonektín) vo vzťahu k očakávaným antropometrickým a kardiometabolickým zmenám,“ priblížila odborníčka.
Podrobnejšie rozoberá jednotlivé odborné výrazy:
Adiponektín je považovaný za ochranný hormón tukového tkaniva vo vzťahu k T2DM, ateroskleróze a rozvoju CVD. Jeho znížené koncentrácie možno nájsť u obéznych jedincov. Údaje o vplyve cvičenia na koncentrácie adiponektínu sú stále nejednoznačné.
Leptín znižuje chuť do jedla, kontroluje telesnú hmotnosť, odráža množstvo energie uloženej v tukovom tkanive, reguluje neuroendokrinné, reprodukčné, hemopoetické a imunitné funkcie. Jeho koncentrácia pozitívne koreluje s množstvom telesného tuku. Pôvodný účinok leptínu v rozvoji obezity je ochranný, avšak leptínová rezistencia, prítomná u obéznych jedincov a spojená s inzulínovou rezistenciou a CVD, mení leptín na negatívny faktor. Štúdie týkajúce sa vplyvu cvičenia na hladiny leptínu priniesli rozporné výsledky.
Rezistín je produkovaný zápalovými bunkami (makrofágmi) v tukovom tkanive. Jeho zvýšené hladiny sa zdajú byť spojené s vyšším rizikom T2DM, inzulínovou rezistenciou, zvýšenými zápalovými markermi a aterosklerózou. Je považovaný za potenciálny spájací článok medzi zápalom a metabolickými ochoreniami. Úloha rezistínu pri obezite a inzulínovej rezistencii u ľudí zostáva kontroverzná a údaje o zmenách hladiny rezistínu v odpovedi na chudnutie alebo cvičenie sú rozporuplné.
MUDr. Žofia Rádiková, PhD. ďalej uvádza: „Podobne ako tukové tkanivo, kostrový sval hrá dôležitú úlohu nielen pri motorických funkciách a energetickom metabolizme, ale je okrem toho zodpovedný za syntézu a uvoľňovanie proteínov, nazývaných myokíny.“
Myokíny, rovnako ako adipokíny a ďalšie „organokíny“ sa podľa odborníčky podieľajú na komunikácii medzi orgánmi (kostrový sval, tuk. tkanivo, pečeň, mozog, pankreas, atď.) na auto, para- a endokrinnej úrovni.
„Produkcia mnohých myokínov je ovplyvnená svalovými kontrakciami, teda fyzická aktivita alebo nečinnosť môže ovplyvniť ich hladiny a ich dopad na cieľové tkanivá. Doteraz boli identifikované stovky myokínov, ktoré sú zapojené do myogenézy, regenerácie, diferenciácie, transformácie a smrti svalových buniek a tiež môžu sprostredkovať priaznivý účinok cvičenia na iné orgány a systémy. Ich osobitnú úlohu v prevencii inzulínovej rezistencie, zápalu, obezity a metabolických porúch je potrebné objasniť.“
Zodpovedná riešiteľa projektu vysvetľuje:
Irisín stimuluje hnednutie podkožného tukového tkaniva na metabolicky aktívny béžový tuk. To môže zvýšiť bazálny metabolizmus a výdaj energie, čo vedie k strate hmotnosti . Údaje o účinku cvičenia na plazmatické koncentrácie irisínu zostávajú nejednoznačné.
Myostatín je negatívny regulátor myogenézy, narúša proces regenerácie svalov tým, že potláča aktiváciu satelitných buniek, proliferáciu a diferenciáciu myoblastov a vyvoláva svalovú atrofiu. Zvýšené hladiny myostatínu boli nájdené u kachektických a sarkopenických pacientov; jeho hodnoty sú spojené s obezitou a T2DM. Myostatín-deficientné myši majú viac svalovej hmoty, menej tuku a zvýšenú inzulínovú citlivosť.
Myonektín má zrejme súvis s metabolizmom lipidov, stimuluje vychytávanie voľných mastných kyselín v tukovom tkanive a pečeni, nemá žiadny vplyv na lipolýzu a homeostázu glukózy v tukovom tkanive. Uvažuje sa, že tento myokín informuje ďalšie orgány o stave živín a podporuje ich prijímanie a ukladanie. Údaje o regulácii hladín myonektínu cvičením sú nejednotné; jeho expresia môže byť regulovaná leptínom, ale jeho sekrécia spúšťaná nutričným stavom.
Zodpovedná riešiteľka ešte priblížila, že v prvej časti projektu (2018 – 2019) bude prebiehať nábor dobrovoľníkov a budú sa vykonávať úvodné vyšetrenia – vyšetrenie pokojového metabolizmu (RMR), meranie zloženia tela (tuková hmota, beztuková hmota, % telesného tuku) s použitím bioimpedančnej metódy a meranie kožnej riasy kalipometrom, vyhodnocovanie fyzickej zdatnosti pomocou bicyklovej ergospirometrie, orálny glukózový tolerančný test a stanovenie základných biochemických a metabolických parametrov v krvi.
Dobrovoľníci absolvujú 8 týždňový program zahŕňajúci aeróbnu fyzickú aktivitu (150 minút týždenne) a stravu s redukciou 30 % energetického príjmu. Následne sa vykonajú rovnaké vyšetrenia ako pri zaradení do štúdie.
„Celkovo plánujeme dokončenie stanoveného programu u 45 jedincov. V druhom a treťom roku (2019, 2020), plánujeme kompletizovať klinické vyšetrenia všetkých dobrovoľníkov. Vykoná sa analýza vzoriek krvi. Všetky získané a merané parametre budú priebežne vyhodnocované,“ dodáva MUDr. Žofia Rádiková, PhD. s tým, že v treťom roku (2020) sa dokončia všetky analýzy odobratých vzoriek krvi. „Vyhodnotia sa všetky parametre a vykoná sa konečná štatistická analýza všetkých dát. Výsledky projektu budú sumarizované a pripravené pre prezentáciu na domácich i medzinárodných konferenciách a pre publikáciu v medzinárodných časopisoch.“
Odborný garant textu: MUDr. Žofia Rádiková, PhD., Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /TeroVesalainen/
Uverejnila: VČ