Robert G. Edwards s Patrick Steptoe vyvinuli metódu umelého oplodnenia v skúmavke. V roku 1978 sa narodilo prvé dieťa splodené touto cestou.
Britský vedec Robert Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Zdroj: iStockphoto.com
V roku 2010 získal britský fyziológ a priekopník reprodukčnej medicíny Robert G. Edwards Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za vyvinutie metódy umelého oplodnenia. Nová metóda dala nádej mnohým bezdetným párom, ktoré túžili po potomkovi.
Neplodnosť nie je len medicínsky, ale aj psychologický problém
Podľa odhadov trpí celosvetovo neplodnosťou viac ako desať percent párov. Pre mnohé z nich je to veľké sklamanie a spôsobuje im to celoživotnú psychickú traumu. V minulosti im medicína dokázala pomôcť len v obmedzenej miere. V súčasnosti je situácia priaznivejšia i vďaka Edwardsovej metóde umelého oplodnenia.
Systematický výskum prináša výsledky
Britský vedec Robert Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Uvedomil si, že oplodnenie mimo tela môže predstavovať potenciálnu liečbu neplodnosti. Výskumy ďalších vedcov preukázali, že vajíčko králika môže byť úspešne oplodnené aj v skúmavke. Inšpirovaný týmto úspechom sa Edwards rozhodol preskúmať rovnaký princíp i u ľudí.
Počas výskumu sa ukázalo, že ľudské vajíčko má úplne iný cyklus ako králičie. Edwards s kolegami realizoval viacero experimentálnych výskumov a uskutočnil niekoľko základných objavov. Objasnil proces dozrievania ľudského vajíčka a vysvetlil, akým spôsobom doň zasahujú hormóny. Podarilo sa mu určiť podmienky, za ktorých sa aktivujú spermie a oplodnia vajíčko. Jeho úsilie sa stretlo s úspechom v roku 1969, keď sa po prvýkrát podarilo oplodniť ľudské vajíčko v skúmavke.
Objavil sa však nový problém. Oplodnené vajíčko sa viac nevyvíjalo. Edwards predpokladal, že na ďalší výskum bude potrebné použitie vajíčka, ktoré dozreli vo vaječníkoch. Hľadal preto bezpečné spôsoby, ako ich odobrať.
Od experimentov ku klinickej medicíne
Edwards kontaktoval gynekológa Patricka Steptoea, s ktorým sa mu podarilo aplikovať poznatky z experimentov do praxe. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie – novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Techniku použil na odobratie vajíčok z vaječníkov. Edwards ich umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie. Oplodnené vajíčko sa v tomto prípade rozdelilo a vytvorilo prvé embryo s veľkosťou ôsmich buniek.
Výsledky pokusu boli veľmi sľubné. Výskum však otvoril aj viacero etických otázok, čo rozprúdilo búrlivú spoločenskú diskusiu, nakoniec však mohol pokračovať.
Historický míľnik – prvý človek zo skúmavky
Vedci u pacientov analyzovali hladinu hormónov, vďaka čomu mohli určiť presné obdobie vhodné na oplodnenie vajíčka, a maximalizovať tak šancu na úspech. V roku 1977 prišli na kliniku manželia Lesley a John Brownovci, ktorým sa nedarilo ani po deviatich rokoch splodiť dieťa. Podstúpili teda novú liečbu a len čo sa oplodnené vajíčko vyvinulo do štádia embrya s ôsmimi bunkami, lekári ho vložili do maternice budúcej matky. Dvadsiateho piateho júla 1978 sa jej po deviatich mesiacoch cisárskym rezom narodilo zdravé dieťa. Bola ním Louise Brownová. Metóda umelého oplodnenia sa odrazu stala skutočnosťou. Začala sa nová éra reprodukčnej medicíny.
Nádej pre bezdetné páry po celom svete
Edwards a Steptoe napokon založili prvú kliniku na svete poskytujúcu liečbu neplodnosti umelým oplodnením v Cambridgei. Klinika sa stala centrom, z ktorého sa poznatky o spomenutej metóde šírili ďalej do sveta. V priebehu rokov sa zaviedlo do praxe viacero vylepšení – napríklad sa začali vkladať spermie priamo do vajíčka, čo výrazne pomohlo v liečbe mužskej neplodnosti. Vajíčka vhodné na umelé oplodnenie sa identifikujú prostredníctvom ultrazvuku. Na ich odobratie sa už nepoužíva laparoskopia, ale jemná injekčná striekačka.
Pozrite si
Metóda umelého oplodnenia je bezpečná a efektívna. Zo 100 oplodnených vajíčok sa narodí dvadsať až tridsať detí. Komplikácie ako predčasný pôrod sú zriedkavé. Dlhodobé výskumy ukazujú, že zdravotný stav detí počatých touto cestou a detí splodených prirodzene sa nijako nelíši. Do dnešného dňa boli touto cestou splodené asi 4 milióny ľudí. Mnohí z nich už majú aj vlastné potomstvo.
(ab, af)
