Neplodnosťou dnes podľa výskumov na Slovensku trpí každý šiesty pár. Svetová zdravotnícka organizácia označuje tento problém ako závažný po roku od zámeru otehotnieť, ktorý sa nedarí naplniť. Kým boli kedysi za príčinu označované najmä ženy, dnes je táto štatistika vyrovnaná a v rovnakom pomere je chyba aj na strane mužov.
Táto téma zaujala pozornosť dvoch študentiek z Gymnázia na Golianovej ulici v Nitre. Simona Strejčková má 17 rokov a býva spolu s rodičmi a mladšou sestrou v Topoľčanoch. Vo voľnom čase navštevuje základnú umeleckú školu, kde sa venuje spevu a gitare. Prezradila, že nemá rada skoré ranné vstávanie, nakoľko musí denne dochádzať do školy. Nad tým, čomu sa bude venovať v budúcnosti, zatiaľ stále premýšľa. Pravdepodobne to asi nebude veda, pretože ju láka štúdium jazykov alebo práca v médiách.
Natália Jiránková býva v Jelenci a tiež študuje na Gymnáziu na Golianovej ulici v Nitre. V budúcnosti by chcela pokračovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, a teda by sa chcela venovať podobnému výskumu, aký obidve študentky odprezentovali na Festivale vedy a techniky. Simona a Natália uspeli so svojou témou v kategórií biológia a umiestnenie na festivale ich posúva na medzinárodné kolo súťaže Vernadsky National Contest do Moskvy. Festival vedy a techniky každoročne organizuje AMAVET, Asociácia pre mládež, vedu a techniku.
M. HUCÁKOVÁ: Téma, s ktorou ste na festival prišli, je nepochybne veľmi zaujímavá. Odráža problémy, ktoré dnešná doba prináša v súvislosti s pôrodnosťou na Slovensku. Čomu ste sa venovali?
SIMONA a NATÁLIA: Naša práca má názov Prasacie oocyty a manipulácie s nimi. Aby bolo lepšie zrozumiteľné, čo téma obnáša, je dôležité vedieť, že oocyt je pohlavná samičia bunka. Nachádza sa vo vaječníkoch, čo sú samičie pohlavné orgány. V našej práci sme získavali oocyty pomocou dvoch metód, následne sme s nimi robili rôzne manipulácie. Tou najdôležitejšou z nich je partenogenetická aktivácia, laicky povedané oplodnenie bez prítomnosti spermie. Nakoniec sme vyhodnotili na základe delivosti týchto oocytov, ktorá metóda získavania oocytov bola úspešnejšia.
M. H.: Ako sa s týmito bunkami dá manipulovať? Existuje viacero spôsobov, ako tieto bunky pozorovať?
SIMONA a NATÁLIA: Prvá metóda je metóda aspirácie, na ktorú sme potrebovali použiť ihlu a injekčnú striekačku. Druhou metódou získavame oocyty pomocou ručne vyrobeného nástroja z piatich žiletiek. Táto metóda má názov slicing.
Výskumom sme prišli na to, že vhodnejšou metódou na získavanie prasacích oocytov je metóda aspirácie. Získame ňou síce nižší počet oocytov, no po partenogenetickej aktivácii sú oveľa kvalitnejšie, to znamená, že oveľa viac sa ich delí.
M. H.: Je teda možnosť, že by sme raz lepším poznaním týchto procesov v prasacej bunke vedeli zabrániť vzrastajúcemu trendu neplodnosti?
SIMONA a NATÁLIA: Túto tému sme si vybrali najmä kvôli tomu, že v dnešnej dobe má čím ďalej, tým viac mladých ľudí problém otehotnieť. A keďže prasacie oocyty sú z embryologického hľadiska najpodobnejšie tým ľudským, práve na prasiatkach sa dá najlepšie pochopiť to, čo sa deje s ľudským telom. Je všeobecne známe, že neplodnosť a umelé oplodnenie je stále väčší a väčší problém mladej generácie.
M. H.: Vy teraz pomáhate tomu, aby to tak v budúcnosti nebolo?
SIMONA a NATÁLIA: V budúcnosti môže práve zisk vyššieho počtu kvalitných oocytov napomôcť lepšiemu pochopeniu procesov odohrávajúcich sa v embryách, čo napomôže aj v humánnej medicíne.
M. H.: Budeme držať palce na tejto ceste.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: archív Simona Strejčková a Natália Jiránková
Uverejnila: VČ