Cenu za vedu a techniku 2023 v kategórii Osobnosť vedy a techniky získal za zásluhy v oblasti výskumu hypertenzného a zlyhávajúceho srdca.
Osobnosťou vedy a techniky je prof. MUDr. Fedor Šimko, CSc., FESC.
Profesor Fedor Šimko pôsobí ako prednosta Ústavu patologickej fyziológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Vo svojej práci sa snaží o prepojenie klinickej a experimentálnej medicíny. V oblasti experimentálnej kardiológie sa dlhodobo zameriava na hľadanie novších stratégií v protekcii hypertenzného a zlyhávajúceho srdca. Publikuje v prestížnych zahraničných vedeckých časopisoch a päť ráz bol hosťujúcim editorom v renomovaných periodikách. V piatok si počas tohtoročného podujatia Týždeň vedy a techniky prevzal Cenu za vedu a techniku 2023 v kategórii Osobnosť vedy a techniky.
V rozhovore, ktorý poskytol portálu VEDA NA DOSAH, sa dočítate, prečo sa rozhodol pre štúdium medicíny, ako spomína na svoje pôsobenie v zahraničí a prečo sa napokon vrátil na Slovensko, čo sa zmenilo za posledných 30 rokov v liečbe hypertenzného a zlyhávajúceho srdca, ktoré faktory sú rizikové a či aj dnešná hektická doba môže za nárast počtu hypertonikov, ale i to, ako si dokáže najlepšie oddýchnuť od práce.
Osobnosť vedy a techniky – prof. MUDr. Fedor Šimko, CSc., FESC. Foto: Marián Zelenák, CVTI SR
Získali ste ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky za vynikajúce medzinárodne uznávané výsledky v oblasti terapie hypertenzného a zlyhávajúceho srdca a za mimoriadnu reprezentáciu slovenskej medicíny v zahraničí. Aké sú najnovšie poznatky a prístupy v oblasti liečby hypertenzie? Na čom aktuálne pracujete?
Výskum robím v oblasti experimentálnej medicíny, ale sledujem aj tú klinickú. Predstava verejnosti, že medicína sa vyvíja závratným tempom a neustále vznikajú nové lieky na terapiu kardiovaskulárnych ochorení, len málo koreluje s realitou. Poznatky o molekulárnej podstate chorôb, prípadne technické prostriedky zlepšujúce diagnostiku – to áno, tie progredujú rýchlo. Tento pokrok sa však zväčša len veľmi pomaly premieta do zlepšenia zdravia populácie.
Občas sa predsa objaví niečo prelomové. V mojich očiach je to nedávny poznatok o benefite optimalizácie časovania antihypertenzívnej terapie. Španielsky kardiológ Hermida v rade štúdií dokázal, že posun aplikácie antihypertenzív z ranných do večerných hodín nielen zlepšuje kontrolu hypertenzie, ale aj výrazne redukuje kardiovaskulárne udalosti (srdcový infarkt, mozgovú porážku a smrť). Dokonca sa ukazuje, že nie denný, ale nočný tlak je pri hypertenzii rozhodujúcim determinantom zhoršenia prognózy. Zmena v terapii nič nestojí, netreba žiadne nové lieky, len sa posunie čas podania liekov. Geniálne! A napriek tomu sa tento poznatok len veľmi ťažko presadzuje ako súčasť odporúčaní liečby hypertenzie.
Prečo je to tak?
Ťažko povedať. Možno opatrnosť, zodpovednosť za správnosť poznatku, ale hlavne akási závisť z revolučnej myšlienky. Veď aj keď bratia Wrightovci začiatkom minulého storočia objavili lietadlo a predviedli úspešný let, ktorý videli stovky ľudí, nikto o tom nechcel zverejniť oficiálnu správu. Vraj to musí byť podvod alebo nejaký trik, lebo lietadlo je ťažšie ako vzduch. Ľudia jednoducho nemajú radi nové veci.
Mottom tohtoročného Týždňa vedy a techniky 2023 je Po kroku k pokroku. Čo sa zmenilo za posledných 30 rokov v liečbe hypertenzného a zlyhávajúceho srdca?
V súvislosti s tzv. medicínou veľkých klinických štúdií sa v prístupe k závažným patologickým stavom zmenilo za ostatné tri desaťročia takmer všetko. Oveľa menej sa berú do úvahy názory autorít, každý sa opiera o štatisticky presné odporúčania z klinických výskumov. V terapii srdcového zlyhania bolo v minulosti cieľom vybičovať srdce k väčšiemu výkonu a odstrániť edémy. Sprievodná aktivácia stresových hormónov sa považovala za jednoznačný kompenzačný mechanizmus. Dnes ale vieme, že dlhodobá aktivácia stresovej reakcie je pri zlyhaní srdca nevýhodná a postupne nielen zhoršuje funkciu srdca, ale i zvyšuje mortalitu. Súvisí to zrejme so skutočnosťou, že hormóny, ktoré stimulujú srdce a cievy, súčasne nežiaduco podporujú ich rast a väzivovú prestavbu a zároveň zhoršujú energetický metabolizmus. To vedie nakoniec k zhoršovaniu funkcie srdca. Preto v súčasnosti lieky inhibujúce nadmernú produkciu alebo účinok stresových hormónov tvoria základné portfólio liekov na srdcové zlyhanie.
Čo sa týka hypertenzného srdca, ide o rast srdcového svalu (hypertrofiu) ako odpoveď na zvýšený hemodynamický náklad v podobe zvýšeného tlaku. Zväčšenie svaloviny znamená zvýšenie výkonu. Avšak daň za to je skutočnosť, že hypertrofované srdce je v porovnaní s normálnym zmenené štrukturálne aj funkčne a mnohokrát vyústi do rozvoja srdcového zlyhania. Je pravdepodobné, že terapeutická ochrana takéhoto hypertenzného srdca môže oddialiť jeho prechod do srdcového zlyhania alebo mu v tom zabrániť. Z experimentov sa zdá, že v tejto indikácii by mohli fungovať jednak lieky tlmiace hormonálnu aktiváciu pri srdcovom zlyhaní, jednak iné farmaká ako ivabradín, statíny či hormón melatonín.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že vás pri výbere povolania ovplyvnili vaši rodičia. Na medicínu ste vraj išli, lebo vám tak poradila mama. Prečo ste sa rozhodli venovať práve srdcu a hypertenzii?
Pravdou je, že som nevedel, čo chcem v dospelosti profesionálne robiť. Mal som v mladosti mnoho záujmov, dominovala matematika a fyzika, jazyky a vedel som, že napríklad nemám nadanie na to byť architektom ako môj otec. Medicína bola niekde na konci mojich záujmov. Mama – ušná a krčná lekárka – mne a bratovi zdôrazňovala, že v rámci medicíny by sme mali najširšie možnosti uplatniť sa v značne odlišných oblastiach. Môj brat vyštudoval medicínu aj genetiku a dnes obaja dávame radám našej mamy i nášho otca takmer vo všetkom za pravdu. A prečo som si vybral srdce? Už som to kdesi povedal – srdce je čestné, ušľachtilé, pracovité a spoľahlivé a keď sklame, tak je to zväčša len raz.
A prečo som si vybral srdce? Už som to kdesi povedal – srdce je čestné, ušľachtilé, pracovité a spoľahlivé a keď sklame, tak je to zväčša len raz.
Lekársku fakultu UK v Bratislave ste skončili v roku 1981. Neskôr ste absolvovali dlhodobé študijné a vedecké pobyty na univerzitách v Zürichu, Göttingene, Heidelbergu, Berlíne, Prahe a vo Viedni. Nelákalo vás zostať v zahraničí?
Nedôverujem lietadlám (veď sú ťažšie ako vzduch), takže cestujem vlakmi len po Európe. Na všetkých pracoviskách boli moji zahraniční kolegovia nielen veľmi priateľskí, ale aj vyslovene ústretoví. Mnohému som sa tam naučil. Kompetícia je v zahraničí vysoká, ale vždy bolo za ňou výrazné pracovné nasadenie. Všetci, ktorých som poznal, boli profesionálne skvelí a pritom mimoriadne skromní. Boli si vedomí, že okrem vedomostí hrá pri dosiahnutí akéhosi „úspechu“ veľkú úlohu tiež náhoda a úspech jedného dňa neraz vystrieda zlyhanie v nasledujúcom dni. Práca a medziľudské vzťahy v zahraničí boli pre mňa skvelou školou. Naučiť sa medicínskym prístupom tam, kde ich robia lepšie, je racionálna stratégia. Ale zostať vonku? Nad tým som neuvažoval ani minútu. Na Slovensku je všetko, čo mám rád: krásna krajina, dobrí a vzdelaní ľudia, príbuzní, priatelia a napokon aj tá neraz kritizovaná medicína a veda sú stále na vyššej úrovni. Nie je to vlastenectvo, skôr sentiment. Mám proste rád túto krajinu!
Na Slovensku je všetko, čo mám rád: krásna krajina, dobrí a vzdelaní ľudia, príbuzní, priatelia a napokon aj tá neraz kritizovaná medicína a veda sú stále na vyššej úrovni. Nie je to vlastenectvo, skôr sentiment. Mám proste rád túto krajinu!
Taktika má byť úplne iná – naučiť sa v zahraničí, čo sa dá, a potom to aplikovať doma. Kardiochirurg Christiaan Barnard obcestoval postupne viaceré prominentné svetové pracoviská, kde si osvojil najnovšie vedomosti a postupy. Vrátil sa domov do Kapského Mesta a bezprostredne nato spravil prvú transplantáciu srdca na svete. Viacerí jeho zahraniční kolegovia, u ktorých sa školil, to prijali s nevôľou, ale Barnard preslávil Juhoafrickú republiku tak ako nikto predtým.
Máme v súčasnosti viac pacientov s hypertenziou ako kedysi? Ak áno, môžeme to pripísať aj na vrub tejto uponáhľanej doby?
Detegovaných hypertonikov je stále viac. Určite, chronický stres v tom zohráva značnú úlohu. Ale ich počet narastá aj z iných dôvodov. Jednak sa zlepšila diagnostika, či už dostupnosťou tlakomerov a samokontrolou tlaku, alebo využitím 24-hodinového tzv. holterovského merania krvného tlaku. Okrem toho je podstatné, že sa populácia dožíva takmer o 10 rokov viac ako v polovici minulého storočia. A vekom sa funkcia ciev a hormonálnej regulácie zhoršuje, čím prevalencia hypertenzie prudko narastá. Zatiaľ čo sa v celej populácii odhaduje výskyt hypertenzie na 25 percent, po sedemdesiatke trpí hypertenziou až 90 percent ľudí. Tým, že populácia starne, pribúda tiež hypertonikov.
Stres dokáže najlepšie odbúrať na rybách a sníva o tom, že 8 mesiacov v roku bude pracovať a zvyšok času sa bude venovať chytaniu rýb na Slovensku a v Európe. Zdroj: F. Šimko (osobný archív)
Vysoký krvný tlak rovnako ako cholesterol sa označujú za tichých zabijakov. Existujú príznaky, pri ktorých by sme mali spozornieť?
Hypertenzia v počiatočných štádiách je naozaj zväčša bezpríznaková. Keď je tlak vyšší, môžu aj nemusia byť subjektívne prejavy. Bolesti hlavy, závrat, dušnosť alebo búšenie srdca sú aj pri výrazne zvýšenom tlaku prítomné len u časti pacientov. Nezriedka však býva prítomný len akýsi pocit nervozity, niečo, čo by som nazval vnútorným diskomfortom. Ale veľakrát nič. A kedy by mal byť človek opatrný? Keď starne! S vekom hypertenzie závratne pribúda.
Kedy by mal byť človek opatrný? Keď starne! S vekom hypertenzie závratne pribúda.
Ako súvisí zúženie ciev s vysokým krvným tlakom? Môže mať človek, ktorý má zúžené cievy, napriek tomu nízky tlak?
V medicíne sa pojem zúžené cievy nepoužíva, asi sa tým myslí ateroskleróza. Ide v podstate o ukladanie tuku do cievnej steny. Ateroskleróza poškodzuje cievu dvojakým spôsobom. Jednak ničí vlastnosti vnútornej výstelky cievy, endotelu, ktorý prestáva produkovať látky rozťahujúce cievy. Okrem toho ateroskleróza zvyšuje tuhosť cievnej steny a táto stráca schopnosť roztiahnuť sa. Oboma mechanizmami dochádza k zvyšovaniu cievneho odporu, čo môže prispieť aj k vzostupu tlaku. Aterosklerotické zmeny má však v cievach mnoho dospelých ľudí, k hypertenzii to prispieva až vtedy, keď je postihnutá veľká časť arteriálneho riečiska alebo keď je postihnutá najväčšia cieva – aorta.
Mnohí pacienti nechcú brať lieky, pretože sa obávajú vedľajších účinkov. Príkladom sú napríklad statíny, lieky na zníženie hladiny cholesterolu v krvi. Ako je to s liekmi na hypertenziu a vedľajšími účinkami?
Takmer každá látka, ktorú telu ponúkneme, môže mať nežiaduce účinky. Bolesť brucha, nepokojný spánok alebo nevoľnosť môžu nastať aj po zjedení skvelého viedenského rezňa či pečenej kačice. Akákoľvek nová potravina môže navyše vyprovokovať alergickú reakciu. Pretože lieky sú cudzorodé substráty s koncentrovanou vlastnosťou jedného typu, akýkoľvek liek môže u niekoho evokovať nežiaduci účinok. Manažéri nechcú brať betablokátory, lebo ich psychicky spomaľujú, diuretiká obťažujú pacienta častým močením, z kalciových blokátorov opúchajú nohy atď. Liek bez nežiaducich účinkov neexistuje. Podstatné je, aby sa akýkoľvek vedľajší efekt vyskytoval len u malého počtu pacientov a aby benefit terapie mnohonásobne prevýšil nepríjemnosť nežiaduceho účinku.
Aký vplyv má strava na tlak a zdravie srdca? Aj z dôvodu zmiernenia dopadov na životné prostredie sa v súčasnosti hovorí o potrebe znížiť konzumáciu mäsa. Je tento trend dobrý aj pre naše srdce? Aká strava je prospešná pri vysokom krvnom tlaku a čoho by sa mali hypertonici, naopak, vyvarovať?
Predstava, že jedinec sa zmení, lebo sa mu niečo odporučí, je výrazne naivná. Človek sa proste nemení. Rigidné sú aj zvyklosti celej populácie. Dominancia konzumu mäsa v priemyselných krajinách je podmienená vysokým ekonomickým štandardom, a teda i dostatkom mäsa a peňazí. A tak tomu bude určite aj naďalej. Navyše cielený úplný deficit mäsa v potrave je vyslovene nežiaduci, pretože hlavne mäso, vnútornosti a vajcia obsahujú železo a vitamín B12, ktorých nedostatok evokuje vznik anémie i závažných metabolických porúch. Deficit železa patrí medzi desať najčastejších príčin úmrtia.
Tzv. racionálna strava odporúčaná nezriedka hypertonikom nemá striktne definované pravidlá. Dokonca aj podstatná redukcia solenia môže evokovať produkciu hormónu angiotenzínu, ktorý zvyšuje tlak, a nesoliť sa preto hypertonikom štandardne neodporúča. Som však vnútorne presvedčený o tom, že ako prevencia kardiovaskulárnych ochorení by mohla fungovať redukcia množstva jedla, a tým obezity a tzv. zvyšková strava (ovocie, zelenina a strukoviny), avšak pri zachovaní normálneho prísunu živočíšnych bielkovín.
Za jeden z rizikových faktorov hypertenzie sa považuje fajčenie. Aký je váš názor na elektronické cigarety a vaporizéry, o ktorých výrobcovia tvrdia, že sú menej škodlivé ako klasické cigarety? Aké sú ďalšie rizikové faktory vysokého krvného tlaku?
K účinku elektronických cigariet sa neviem vyjadriť. Fajčenie je však hotový zabijak, ničí cievy, srdce, vyvolávala onkologické ochorenia. Tých ďalších etiologických faktorov hypertenzie je viacero: genetika, chronický stres, poškodenie endotelu, rezistencia na inzulín atď. Ale o jednom závažnom rizikovom faktore kardiovaskulárnych ochorení sa takmer nehovorí a majú ho milióny ľudí. Je ním zvýšená srdcová frekvencia. Riziková je aj u zdravých jedincov a zdá sa, že je ešte nebezpečnejšia v prípade prítomných kardiovaskulárnych ochorení vrátane hypertenzie. Zvýšenie frekvencie srdca akceleruje aterosklerózu a jej komplikácie a cielená redukcia frekvencie pri hypertenzii by mohla podstatne zlepšiť prognózu hypertenznej populácie. Je však takmer neuveriteľné, že zatiaľ neboli prijaté žiadne oficiálne odporúčania ohľadom terapie.
O jednom závažnom rizikovom faktore kardiovaskulárnych ochorení sa takmer nehovorí a majú ho milióny ľudí. Je ním zvýšená srdcová frekvencia. Riziková je aj u zdravých jedincov a zdá sa, že je ešte nebezpečnejšia v prípade prítomných kardiovaskulárnych ochorení vrátane hypertenzie.
Často sa stretávame so zlyhaním srdca aj u mladých trénovaných ľudí, napríklad futbalistov. Prečo je riziko zlyhania srdca u športovcov také vysoké? Sú nejaké športy, ktoré by ste pacientom s hypertenziou neodporúčali?
Vrcholový šport je spojený so značným rizikom poškodenia organizmu na všetkých úrovniach, teda i na tej kardiovaskulárnej. Špičkový výkon je nevyhnutne spojený s vybičovanou aktiváciou stresovej reakcie. Adrenalín a ďalšie hormóny zabezpečia vysokú aktivitu srdca a neobvyklý energetický prísun pracujúcim svalom. Avšak adrenalín je súčasne vysoko proarytmogénny a stimuluje poruchy srdcového rytmu, na ktoré môže jedinec výnimočne aj zomrieť. Štadión Maracaná v Mexiku s kapacitou 80 000 miest zažíva niekoľko prípadov srdcových záchvatov počas každého zápasu, nie však u športovcov, ale u vášnivých divákov. Určite si však nemyslím, že by športovci vo vysokej miere trpeli na srdcové zlyhanie. Ojedinelé prípady náhlych úmrtí športovcov, ktoré sú výrazne medializované, môžu byť podmienené prítomnosťou tzv. hypertrofickej kardiomyopatie. To je však vrodené ochorenie, ktoré nemá so športom nič spoločné, a pacient zomiera nie na srdcové zlyhanie, ale na náhlu kardiálnu smrť.
Problémom môže byť skutočnosť, že keď niekto prestane športovať, začne priberať, čo akceleruje vznik kardiovaskulárnych udalostí. Benefit športovania sa teda nedá našetriť do zásoby, športovať treba do konca života.
V skutočnosti je to so športovaním skôr naopak. Chronická dávkovaná fyzická aktivita znižuje progresiu kardiovaskulárneho poškodenia a považuje sa za ochranný mechanizmus. Problémom však môže byť skutočnosť, že keď niekto prestane športovať, začne priberať, čo akceleruje vznik kardiovaskulárnych udalostí. Benefit športovania sa teda nedá našetriť do zásoby, športovať treba do konca života.
Pôsobíte vo výskume a okrem toho máte aj svoju lekársku prax. Dokážete pracovné povinnosti doma vypustiť? Ako si viete najlepšie oddýchnuť?
Kliniku som v ostatných rokoch výrazne zredukoval a viac sa venujem experimentálnej medicíne. Medicínsky výskum je beh na dlhé trate. Nie je také ťažké dosiahnuť v nejakej oblasti na krátky čas medzinárodnú úroveň. Je však dosť náročné udržiavať tento štandard desaťročia. Clint Eastwood začal s filmom v tridsiatke, dnes má 93 rokov a stále natáča filmy. Mám tiež trochu šťastie, že pri písaní publikácií relaxujem. Roky však snívam o zmene životosprávy v tom zmysle, že tak 8 mesiacov v roku budem pracovať a zvyšok času sa budem venovať chytaniu rýb na Slovensku a v Európe. Avšak do ruksaku si pribalím aj trochu medicínskej literatúry, veď za tie 4 mesiace sa dá dosť prečítať a napísať…
Záznam z podujatia odvysiela RTVS na Dvojke 18. novembra 2023 o 20.10 hod.
