Vedci primárne zisťovali, či je zápal dôsledkom, alebo príčinou rakoviny, predovšetkým leukémie. Zistenia môžu pomôcť vo vývoji cielenej liečby.
Vedecká komunita už pozná odpoveď na otázku, aký je vzťah medzi chronickým zápalom a rakovinou. Experti z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) potvrdili, že zápal pôsobí ako hnacia sila vzniku tohto zákerného ochorenia. Teraz chcú určiť molekulárny mechanizmus, ktorý je príčinou negatívneho vplyvu chronických zápalov.
Imunitný systém
Výskum hovorí konkrétne o chronickom zápale, keď zápalovú reakciu spúšťa imunitný systém. V tele pri tom nie sú žiadne patogény, proti ktorým by mal bojovať, ako je to v prípade akútnych zápalov. Imunitný systém sa totiž správa, ako keby bolo bežné tkanivo v tele votrelcom. Zápalová reakcia môže vzniknúť prakticky kdekoľvek v tele.
Zápal býva častou príčinou rôznych ochorení. Chronický zápal je charakteristickým znakom ochorení, ako je cukrovka, kardiovaskulárne choroby a reumatoidná artritída. Napriek tomu, že naň trpí veľké percento populácie, dosiaľ nebolo jasné, ako ovplyvňuje vývoj ochorení. Zápal je totiž proces, ktorý môže mať na ľudské telo priaznivý aj škodlivý vplyv.
Chronický zápal a rakovina
Vedkyňa Meritxell Alberich Jorda z hematoonkologického oddelenia Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR spolu so svojím vedeckým tímom chce v prvom rade určiť, čo stojí za spoločným fungovaním zápalu a mutácií, a následne zistiť aj molekulárny mechanizmus, ktorého následkom je negatívny vplyv chronického zápalu na rozvoj rakoviny.
„Len nedávno sa skúmal vplyv chronického zápalu na vznik rakoviny. Hlavná otázka bola, či je zápal dôsledkom, alebo jednou z príčin rozvoja tohto ochorenia,“ objasnila Meritxell Alberich Jorda.
Odborníci na myšacích modeloch potvrdili, že chronický zápal zohráva pri vzniku rakoviny kľúčovú úlohu. Meritxell Alberich Jordovej a tímu vedcov sa podarilo preukázať, že zápal v kombinácii s ďalšími genetickými zmenami urýchľuje progresiu rakoviny. Výskum trval približne štyri roky a jeho výsledky teraz publikoval prestížny časopis Experimental Hematology.
Problémové mutácie
Vedci z AV ČR už pred časom objavili mutáciu, ktorá sa podieľa na vzniku leukémie. Upozornili, že problémové mutácie umožňujú nádorovým bunkám bujnieť, pretože potláčajú prirodzenú funkciu proteínu p53. Práve tento proteín je niečo ako strážca ľudského genómu, chráni genetickú výbavu.
Vďaka mutáciám tak v ľudskom tele prežijú aj poškodené bunky, ktoré by strážcovia za normálnych okolností zničili. Výskumom na myšiach navyše preukázali, že je možné funkciu tohto p53 proteínu v nádorových bunkách obnoviť práve pomocou cielenej liečby.
Nastavenie presnejšej liečby
„V budúcich projektoch musíme určiť molekulárny mechanizmus, ktorý stojí za negatívnym vplyvom chronického zápalu na rozvoj rakoviny, a to najmä leukémie,“ dodala Monika Burocziová, bádateľka z Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR, ktorá výskum viedla.
Tieto objavy sú zatiaľ v začiatkoch, ale v budúcnosti by mohli otvoriť priestor na skúmanie ďalších liečebných stratégií. Pochopenie týchto súvislostí by potom malo pomôcť s nastavením presnejšej, a teda účinnejšej liečby.
(zh)