Americký lekár Joseph Holland Burchenal nasadil proti akútnej a chronickej myeloickej leukémii antimetabolit 6-mercaptopurín.
Novú substanciu syntetizovala americká biochemička Gertrude Belle Elionová v roku 1952. Zdroj: iStockphoto.com
V roku 1953, teda pred 70 rokmi, americký lekár Joseph Holland Burchenal pri chemoterapeutickej liečbe rakoviny ako prvý použil synteticky vyrobenú substanciu. Proti akútnej a chronickej myeloickej leukémii vtedy nasadil 6-mercaptopurín. Túto substanciu o rok skôr syntetizovala americká biochemička Gertrude Belle Elionová.
Substancia pôsobila ako antimetabolit, ktorý brzdil bunkový metabolizmus najmä rakovinových buniek a účinkoval cytostaticky, teda zastavoval ich rast.
Pred 70 rokmi boli vyvinuté aj ďalšie cytostatiká, prevažne proti rôznym rakovinovým ochoreniam krvi. Britskí onkológovia Alexander Haddov a Geoffrey Millward Timmis zaviedli v roku 1953 ako cytostatikum proti chronickej myeloickej leukémii busulfan.
Substancia zabraňovala deleniu buniek alkyláciou a zároveň pôsobila imunosupresívne, čiže potláčala imunitu podobne ako chlorambucil, ktorý sa od roku 1955 podával proti chronickej lymfatickej leukémii.
Substancia, ktorú Burchenal nasadil proti akútnej chronickej myeloickej leukémii, pôsobila ako antimetabolit. Zdroj: The Lancet, Memorial Sloan Kettering Cancer Center
Napokon bol v roku 1958 ako chemoterapeutikum proti rôznym druhom onkologických ochorení použitý cyklofosfamid, čo je vlastne derivát bojovej otravnej látky. Chemoterapia mala v tom čase pre silné vedľajšie toxické účinky pri liečbe rakovinových ochorení vymedzené zreteľné hranice.
Odkiaľ sa vzal pojem leukémia?
Pojem leukémia zaviedol v roku 1845 patológ Rudolf Virchow. Znamená bielokrvnosť alebo bledokrvnosť. Označuje viacero zhubných ochorení leukocytov, ktoré sa môžu v dôsledku rastu malígnych buniek prejavovať zmenami krvotvornej kostnej drene, zväčšením sleziny, pečene a lymfatických uzlín.
Potlačením normálnej krvotvorby vzniká granulocytopénia (zníženie počtu bielych krviniek) s oslabením obranyschopnosti proti infektu, trombocytopénia (zníženie počtu krvných doštičiek) so zvýšeným sklonom ku krvácavosti a erytrocytopénia (zníženie počtu červených krviniek) s anémiou (chudokrvnosťou).
Podľa východiskového bodu zvrhnutia sa leukémie delia na myeloické, lymfatické alebo retikulárne, teda závisiace od rozdielnych porúch dozrievania bielych krviniek. Okrem toho sa leukémie delia aj na akútne a chronické, ktoré sa výrazne líšia priebehom i prognózou. Akútne leukémie bývajú relatívne zriedkavé, no najlepšiu prognózu má chronická lymfatická leukémia, pri ktorej bežne nenastáva nijaká zmena aj desať a viac rokov.
Zdroj: Kol. autorov: Kronika medicíny. Fortuna print, 1994.
(af)
