Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Neuroimunológ Žilka vysvetľuje účinok sľubného liečiva na Alzheimerovu chorobu

Galina Lišháková

Výsledky štúdie o lecanemabe, lieku na báze protilátky, ktorý vyvinuli Američania s Japoncami, považuje vedec za obrovský úspech.

Prof. MVDR. Norbert Žilka. Foto: Katarína Acél-Gáliková

Prof. MVDR. Norbert Žilka, DrSc. Foto: Katarína Acél-Gáliková

Veľké nádeje vzbudili výsledky posledného, teda tretieho, štádia klinického skúšania liečiva lecanemab, ktoré spolu vyvinuli farmaceutické firmy Biogen (USA) a Eisai (Japonsko). Podľa výsledkov štúdie uverejnenej v The New England Journal of Medicine 30. novembra tohto roku lecanemab znížil pokles kognitívnych funkcií pacientov so skorým štádiom Alzheimerovej choroby o 27 percent. Podával sa vzorke takmer 1800 dobrovoľníkov v priebehu roka a pol. Ide o protilátku, ktorá ničí amyloidné plaky v mozgu, považované za jednu z príčin tejto choroby spôsobujúcej problémy s pamäťou, rečou aj správaním.

Médiá na celom svete hovoria o novej ére v liečbe ochorenia, ktorým podľa odhadov na svete trpí vyše 46 miliónov ľudí.

O  význame výsledkov spomenutej štúdie sme sa rozprávali s neuroimunológom Norbertom Žilkom, špecialistom na výskum liečby Alzheimerovej choroby a riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako ovplyvnila hypotézu o príčine Alzheimerovej choroby štúdia z roku 2006, ktorá bola pravdepodobne sfalšovaná;
  • čo zapríčiňuje túto chorobu;
  • ako sa zlepšuje vývoj liečiv na báze protilátok a ktorým chorobám mozgu ešte môžu pomôcť;
  • v akom štádiu je vývoj vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, ktorou sa zaoberá Norbert Žilka.

O zrejme sfalšovanej štúdii

Najskôr sa spýtam na štúdiu z roku 2006, na základe ktorej vznikla hypotéza o hromadení amyloidných plakov ako o príčine Alzheimerovej choroby. Pred pár mesiacmi sa  písalo, že obsahuje sfalšované dáta a šestnásť rokov výskumu liečby tejto formy demencie sa tým pádom uberalo zlým smerom. Zdá sa však, že lecanemab potvrdzuje, že to bol dobrý smer. Ako to teda je?

Dáta v spomínanej štúdii, ktoré sú súčasťou amyloidnej hypotézy, boli pravdepodobne naozaj sfalšované. Ale autor článku, ktorý na to upozornil, si neuvedomil, že nemôže generalizovať, pretože v našej vedeckej oblasti nevznikajú hypotézy na základe jediného výsledku. Máme obrovské množstvo ďalších dôkazov a výsledkov, ktoré danú hypotézu potvrdzujú. Spomínaná štúdia ju neovplyvňuje, len vrhá zlé svetlo na pracovisko, kde vznikla, a na niektorých oponentov, ktorí ju posudzovali pre vedecké časopisy.

Žiaľ, v každej oblasti sú ľudia, ktorí si myslia, že ak niečo upravia vo svoj prospech, dostanú sa na výslnie rýchlejšie. No nakoniec ich to vždy dobehne. Som veľmi rád, že sa našli odborníci, ktorí identifikovali úmyselne urobené chyby. Uvidíme, čo napokon prinesie vyšetrovanie tejto kauzy. V každom prípade je mementom v tom zmysle, že pri zhodnocovaní výsledkov musíme byť ešte opatrnejší.

Stále teda platí, že amyloidné zhluky v mozgu sú jednou z príčin Alzheimerovej choroby?

V roku 1907 popísal Alois Alzheimer dve patologické štruktúry v mozgu svojej pacientky Augusty Deter. Jednu tvorili senilné plaky, ktoré pozostávajú z amyloidu beta, druhú neurofibrilárne klbká, ktoré sú vnútri nervových buniek. Augusta Deter sa tak oficiálne stala prvou pacientkou na svete s Alzheimerovou chorobou.

O tom, že amyloidné zhluky a neurofibrilárne klbká v mozgu sú neoddeliteľnou súčasťou Alzheimerovej choroby, niet pochýb, ale dlhé roky sa viedla diskusia o tom, ktorá z týchto dvoch štruktúr ju spúšťa.

Majú v tom vedci už jasnejšie?

Súčasné poznanie ukazuje, že jej hlavným korelátom sú jednoznačne neurofibrilárne klbká a že určujú povahu tejto choroby. Senilné plaky dokážu modifikovať ochorenie a sú jeho urýchľovačom.

Čiže, ak sa pri jej liečbe zameriava na amyloid…

… máme síce šancu chorobu ovplyvniť, ale neriešime jej hybnú silu, ktorou je neurofibrilárna degenerácia. Čo neznamená, že to je zlý koncept. Treba sa mu venovať, pretože sa možno dopracujeme k liečbe, ktorá napokon zasiahne obidva ciele, a prinesie tak pacientom očakávaný benefit.

Ilustrácia amyloidových plakov na axónoch (výbežkoch) neurónov postihnutých Alzheimerovou chorobou. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustrácia amyloidných plakov na axónoch (výbežkoch) neurónov postihnutých Alzheimerovou chorobou. Zdroj: iStockphoto.com

O lecanemabe a protilátkovej terapii

O lecanemabe, ktorý útočí práve na amyloidné plaky, sa píše ako o obrovskom pokroku v liečbe tohto ochorenia. Ale časť vedcov hovorí, že jeho účinnosť, teda spomalenie úbytku kognitívnych funkcií o 27 percent, si pacienti ani nevšimnú. Čo si o tom myslíte?

Môj osobný názor je, že je to obrovský úspech vedy. Aj aducanumab, prvé liečivo na Alzheimerovu chorobu, je protilátka proti amyloidu. Takže už po druhýkrát sa potvrdilo, že imunoterapia je dokonalý nástroj na liečbu Alzheimerovej choroby.

Dlhé roky sme boli v tomto smere skeptickí. Mysleli sme si, že protilátky, ktoré môžeme používať na liečbu, do mozgu neprejdú. Ale aducanumab a lecanemab ukazujú, že protilátková terapia dokáže doslova vyčistiť mozog od patologických bielkovín, ktoré tam nemajú čo robiť. Navyše podľa výsledkov štúdie vidíme liečebný efekt na mnohých úrovniach a to je veľmi dôležitý výsledok.

Rozumiem však aj istej miere skepsy, keďže na klinickej úrovni liek nemá až taký efekt, aký by sme chceli u pacientov vidieť.

Ale vývoj terapeutík postupuje. V minulosti nevykazovali protilátky proti amyloidu v klinických skúšaniach žiaden efekt. Dnes už v tomto smere vidíme určitý úspech a ďalší pokrok v tomto smere nemožno vylúčiť. Potrebujeme ešte zistiť, kde má takto cielená terapia limity, ale šanca, že v budúcnosti prídeme s liekom, ktorý bude mať veľký klinický benefit, je realistická. Jednou z možných ciest pre liečbu Alzheimerovej choroby sa môže stať kombinovaná terapia, čiže kombinácia viacerých liečiv súčasne.

Navyše protilátková terapia môže byť použitá i na liečbu iných neurodegeneratívnych ochorení, Parkinsonovu chorobu, amyotrofnú laterálnu sklerózu a tak ďalej. Čiže sa ukazuje, že máme v rukách mocný nástroj – imunitný systém –, ktorý vieme využiť na to, aby riešil problém, ktorý v ľudských mozgoch nastáva pri týchto ochoreniach.

Znamená to, že imunitný systém si nevie poradiť s chorobami mozgu sám, ale vedci prišli na to, ako mu s tým pomôcť?

Imunitný systém amyloidné plaky v mozgu sám od seba nedokáže zlikvidovať, pretože sú to bielkoviny telu vlastné. Avšak vedci našli spôsob, ako imunitnému systému „vysvetliť“, že amyloidné plaky v mozgu nemajú čo hľadať.

Celý tento koncept je ľahko prenosný, len pri Parkinsonovej chorobe cielite na inú bielkovinu, pri amyotrofnej laterálnej skleróze zase na inú. Navyše liečba má relatívne malé množstvo nežiaducich účinkov.

Aké sú nežiaduce účinky?

V prípade amyloidnej liečby súvisia s ukladaním amyloidu okolo ciev. Pri odstraňovaní amyloidnej patológie môže dochádzať k drobným edémom či krvácaniam, ktoré sa nemusia na klinickej úrovni prejaviť a časom zmiznú.

Nad rukou starého človeka sa vznáša ilustrácia mozgu,. v ktorom sa pretrhávajú spojenia medzi neuroprenášačmi, vo vzduchu sú tiež obrysy liekov. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

O vývoji vakcíny proti Alzheimerovej chorobe

Existuje aj názor, že je výhodnejšie zamerať sa na vývoj vakcíny proti Alzheimerovej chorobe. Jednak preto, že by mu predchádzala, ale aj preto, že by bola oveľa lacnejšia ako spomínaný spôsob liečby.

Áno, na tom napokon stroskotal aducanumab, ktorý je momentálne z predaja v USA stiahnutý. Poisťovne ho nechceli preplácať, lebo liečba jedného pacienta stála 56-tisíc amerických dolárov a jej efekt bol malý (22-percentné zníženie mentálnych funkcií – poz. red.). Len pre informáciu možno uviesť, že Európska lieková agentúra (EMA) ho ani neschválila. To isté sa môže stať lecanemabu a akejkoľvek protilátke, ktorá príde na scénu a bude drahá. Bude sa musieť hľadať spôsob, ako znížiť výrobné náklady.

Výroba vakcíny by bola skutočne podstatne lacnejšia a pacienti by kvôli nej nemuseli vyhľadávať lekárov, lebo by si ju mohli pravidelne podávať sami. Aj my sme sa preto rozhodli vydať cestou jej výroby.

Pred rokom sa písalo, že ste s ňou dosiahli sľubné výsledky. Ako ste odvtedy pokročili?

Máme za sebou dve fázy klinického skúšania, výsledky z druhej fázy sme zverejnili pred rokom. Momentálne sme poslali ďalšie výsledky z jej analýzy do časopisu JAMA Neurology, tak uvidíme, akú budú mať odozvu u oponentov.

O čom hovoria tie výsledky?

Na podskupine pacientov sme identifikovali veľmi pekný terapeutický benefit aj na klinickej úrovni, čiže v dôsledku podania našej vakcíny pozorujeme spomalenie ochorenia v čase. Zatiaľ o tom nemôžem povedať viac, ale v okamihu, ako budú výsledky publikované, budeme o nich verejnosť určite informovať.

Zdroj: Alzheimer.sk

Vizitka

riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave

Prof. MVDr. Norbert Žilka, DrSc. | riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave a zároveň je vedeckým riaditeľom biotechnologickej firmy AXON Neuroscience R&D Services SE. Viac ako 20 rokov sa venuje výskumu interakcie medzi imunitným systémom a ľudským mozgom. Participuje tiež na vývoji vakcín a terapeutických protilátok pre Alzheimerovu chorobu a ochorenie COVID-19.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky