Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nová štúdia: Umelá inteligencia odhalí Alzheimera skôr, ako prepukne

Galina Lišháková

Alzheimerova choroba spôsobuje zmeny mozgu už 15 rokov pred tým, ako sa prejaví. Čím skôr sa dostanú ľudia k jej liečbe, tým môže byť efektívnejšia. Nový model umelej inteligencie ju dokáže odhaliť o vyše 7 rokov skôr, ako prepukne. Je naprogramovaný na základe najnovšieho výskumu vzoriek reči pacientov.

Ilustračný obrázok: Mladá žena vedie starčeka. Pred ním je rečová bublina s čmáranicou vnútri. Zdroj: iStock

Už roky sa pri diagnostike demencie a iných kognitívnych chorôb používa čierno-biela perokresba, na ktorej dve deti za maminým chrbtom vyberajú z kuchynskej skrinky keksy. Kým pacient opisuje, čo na nej vidí, lekár špecialista dokáže podľa jemných zmien v jeho rečovom prejave, napríklad gramatické chyby a nezvyčajná štruktúra viet, odhadnúť, či nenaznačujú tieto choroby. Opísané zmeny v reči totiž bývajú predzvesťou kognitívneho úpadku. BBC News píše, že špeciálny model umelej inteligencie (AL) však dokáže so 70-percentnou presnosťou rozpoznať začiatok Alzheimera o 7,6 rokov skôr, ako prepukne.

Ako prebiehal výskum

Technickú novinku vyvinula spoločnosť IBM Healthcare Research spolu s farmaceutickým gigantom Pfizer. Odborný článok, ktorý opisuje výskum, na základe ktorého ju odborníci naprogramovali, je publikovaný vo významnom odbornom magazíne Lancet.

Hlasové vzorky, ktoré výskumníci použili, pochádzali z amerického výskumného projektu The Framingham Heart Study (FHS). Ten prebiehal na vzorke 5000 ľudí od roku 1948. Práve vďaka tomu, že ide o dlhodobý projekt, vedci mohli pre vytvorenie tohto modelu umelej inteligencie použiť hlasové vzorky ľudí z obdobia, keď boli zdraví aj z obdobia, keď sa u nich prejavila demencia.

Vľavo: Obrázok, ktorý sa používa pri diagnostike Alzheimera. Zdroj: The Lancet Vpravo: Ilustrácia približuje -vymazávanie" pamäti spojené s touto chorobou. Zdroj: Johns Hopkins Medicine

Vľavo: Obrázok, ktorý sa používa pri diagnostike Alzheimera. Zdroj: The Lancet Vpravo: Ilustrácia približuje „vymazávanie“ pamäti spojené s touto chorobou. Zdroj: Johns Hopkins Medicine

Prečo je tento pokrok dôležitý

Fiona Carragher, riaditeľka výskumu Alzheimerovej spoločnosti Veľkej Británie (Alzheimer´s Society UK), ktorú cituje BBC News, povedala, že hoci výskum prebehol na pomerne malej vzorke, iba 80 účastníkov (z toho u 40 prepukla demencia a u 40 sa neprejavila), je to ďalší vzrušujúci krok v používaní umelej inteligencie a jazyka pre skoršie a presnejšie diagnostikovanie. „Zúfalo potrebujeme ďalší výskum tohto druhu, pretože Alzheimerova choroba spôsobuje zmeny mozgu už 15 rokov pred prejavom jej príznakov. Je smutné, že ľudí pred liečbou demencie zdržuje taká doba, pretože súčasné spôsoby jej liečby sú účinnejšie a čím skôr sa k nej ľudia dostanú, tým môžu byť efektívnejšie.“

„Aj keď nemôžete zmeniť priebeh choroby, môžete sa na ňu lepšie pripraviť, lepšie manažovať svoj nasledujúci život,“ dodáva Dr. Ajay Royyuru, viceprezident IBM Healthcare Research.

Podľa portálu Azheimer.sk vo svete žije 46,8 miliónov ľudí s demenciou. Jej najčastejšou podobou je Alzheimerova choroba, pri ktorej je najvýznamnejším rizikovým faktorom vysoký vek.

Základným problémom pri hľadaní účinného lieku na Alzheimerovu chorobu je skutočnosť, že doteraz nevieme jednoznačne určiť príčinu tohto ochorenia, nerozumieme úplne celému procesu ochorenia,“ hovorí v rozhovore pre Vedu na dosah doc. RNDr. Zuzana Gažová, CSc. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorá sa dlhodobo zaoberá skúmaním tohto ochorenia.

Zdroje: The LancetBBC News,  Alzheimer.sk
Foto: iStock, The Lancet

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky