Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Experimentálna génová terapia umožňuje deťom s dedičnou hluchotou počuť

VEDA NA DOSAH

Jediná injekcia obnovila produkciu proteínu potrebného na prenos zvukových signálov z vnútorného ucha do mozgu.

Dievča komunikuje znakovou rečou. Zdroj: iStockphoto.com

Dievča komunikuje znakovou rečou. Zdroj: iStockphoto.com

Prelomová klinická štúdia využívajúca génovú terapiu prinavrátila sluch piatim deťom, ktoré sa narodili nepočujúce. Po šiestich mesiacoch vedeli rozpoznať reč a viesť rozhovory, čo vzbudilo v odbornej, ale aj laickej verejnosti nádej na jej širšie využitie v blízkej budúcnosti.

Najčastejšia porucha zmyslov

V Európe sa vyskytuje vrodená obojstranná hluchota u jedného až dvoch z tisíc narodených detí. Incidencia vrodených porúch sluchu menej závažného stupňa môže byť približne troj- až štvornásobná. Je tak najčastejšou poruchou senzorických orgánov v tomto veku.

Celosvetovo trpí hluchotou alebo stratou sluchu 34 miliónov detí a až za 60 percent prípadov sú zodpovedné gény. Dedičná hluchota je stav, na ktorý sa vedci zameriavajú a snažia sa mu predchádzať pomocou génovej terapie. Podobný typ liečby je schválený napríklad na ochorenia, ako sú kosáčikovitá anémia a ťažká hemofília.

Vláskové bunky v slimáku vnútorného ucha. Zdroj: Katelyn Comeau

Vláskové bunky v slimáku vnútorného ucha. Zdroj: Katelyn Comeau

Problém len jedného génu

Experimentálna terapia sa v najnovšej štúdii zamerala na zriedkavý typ hluchoty. Pacienti v štúdii trpeli genetickým ochorením nazývaným autozomálna recesívna hluchota 9 (DFNB9). Dané ochorenie je spôsobené mutáciou v géne označovanom OTOF. Tento gén produkuje proteín otoferlín, ktorý pomáha prenášať elektrické impulzy zo slimáka vo vnútornom uchu do mozgu, kde ho interpretujeme ako zvuk. Bez proteínu sa však signály do mozgu nikdy nedostanú.

Pretože je ochorenie spôsobené jedinou mutáciou a nesúvisí so žiadnym fyzickým poškodením buniek, tím vedcov sa rozhodol, že na tento druh génovej terapie je DFNB9 dokonalým kandidátom.

Odborníci skonštruovali neškodné vírusy, ktoré fungovali ako prenášače, aby dostali nový genetický materiál do buniek. Vírus vložil gén OTOF do DNA cieľových buniek, ktoré potom začali produkovať chýbajúci proteín. V tomto prípade bolo problémom, že gén OTOF je príliš veľký na to, aby ho vírus udržal. Výskumníci preto rozdelili gén na dve časti, a to zapuzdrením polovíc do samostatných vírusov.

Lekári opatrne vstrekli malé množstvo tekutiny obsahujúcej vírusy do časti slimáka, v ktorej sa nachádzajú vláskové bunky. Štúdia prebiehala v Číne pod dohľadom vedcov z Harvardskej lekárskej univerzity, Massachusetts Eye and Ear v Bostone a Fudanskej univerzity. Prvý pacient dostal génovú terapiu v decembri 2022. Na výskume sa zúčastnili deti od 1 do 6 rokov, ktoré boli sledované počas 23 týždňov.

Sluchový test bábätka. Zdroj: iStockphoto.com

Sluchový test bábätka. Zdroj: iStockphoto.com

Výrazné zlepšenie

Génová terapia nevrátila deťom bežnú úroveň sluchu, ale výrazne zlepšila mieru počutia. Pred ňou nepočuli nič pod 95 decibelov (hlasitosť kuchynského robota alebo motorky). Po liečbe dokázali vnímať zvuky okolo 45 decibelov, ktoré vydáva napríklad rádio alebo chladnička, keď bzučí.

Tri staršie deti porozumeli reči a reagovali na ňu, dve z nich dokázali v hlučnej miestnosti konverzovať či viesť rozhovor po telefóne. Niektoré deti boli príliš malé na tento typ testu, ale začali reagovať na zvuky a dokonca začali verbalizovať jednoduché slová ako mama.

Jeden zo šiestich účastníkov nepreukázal žiadne zlepšenie, čo mohlo byť spôsobené imunitnou reakciou na vírusový vektor alebo nízkou dávkou.

Tento prístup nemusí fungovať na všetky typy dedičnej hluchoty. Keď má niekto mutáciu otoferlínu, bunky v jeho vnútornom uchu môžu zostať celé roky nepoškodené. Na druhej strane mnohé genetické mutácie spôsobujú poškodenie týchto buniek vnútorného ucha v detstve alebo dokonca počas vývoja plodu, a preto je nutné začať s génovou terapiou skôr, ako dôjde k degenerácii.

Účastníci tohto pokusu budú naďalej sledovaní a vedci chcú v blízkej budúcnosti otestovať terapiu na väčšom počte ľudí. Schválenie liečby v USA môže podľa nich trvať tri až päť rokov.

Zdroj: Wired, Harvard, Time, Unilabs

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky