Začína sa to triaškou. Človek tiež pomalšie reaguje na podnety, ťažšie sa mu rozpráva, zle artikuluje a stráca pamäť.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Ako je už známe a pripomenul to vo svojom nedávnom článku i The Guardian, všetky vtáky a cicavce využívajú na udržanie konštantnej teploty medzi 37 a 37 a pol stupňa termoreguláciu. Keď sa mení vonkajšie prostredie, spustí sa v našom tele rad fyziologických reakcií a zníži sa nám teplota tkaniva, kože, krvi aj svalov. Ak ste vystavení chladu dlhšie, môže sa vám teplota tela dokonca znížiť naozaj výrazne.
Termoreguláciu našich tiel riadi hypotalamus – štruktúra hlboko v mozgu, ktorá udržiava vnútornú rovnováhu a reguluje srdcovú frekvenciu a telesnú teplotu. Ak hypotalamus zaznamená, že sa nám telo ochladzuje, vyšle signály do pokožky, žliaz, svalov a orgánov, čím naštartuje reakcie, ktoré ho udržia v teple a ochránia životne dôležité orgány.
Tie treba totiž v prípade, že sa organizmus ochladí, chrániť ako prvé. Ak klesne teplota tela na 15 stupňov Celzia, krvné cievy tesne pod kožou sa zúžia a prúd krvi sa presmeruje z končatín do vnútra tela.
Prvý je kontakt s kožou
Vnímanie chladu sa začína kontaktom s kožou. Niektorí ľudia ho pritom cítia viac ako iní – najmä ženy, starší ľudia a malé deti.
Ženy disponujú väčším množstvom telesného tuku, ktorý izoluje vnútorné orgány a blokuje tok teplej krvi do kože a končatín. Ich telá majú tiež menej svalov, ktoré pri chvení generujú teplo, vďaka čomu napokon nedokážu natoľko efektívne spaľovať energiu z potravy.
S pumpovaním krvi do miest, ktoré to potrebujú, mávajú zasa väčšie ťažkosti starší ľudia, keďže rýchlosť metabolizmu sa vekom znižuje. Treťou skupinou sú deti, ktoré majú ešte slabo vyvinuté metabolické mechanizmy na reakciu na tepelný stres.
Chráni ich hnedý tuk
Podľa neonatológa Chrisa Dewhursta z liverpoolskej nemocnice sa bábätká nedokážu triasť a majú i veľký pomer povrchovej plochy k hmotnosti tela, takže je pravdepodobnejšie, že relatívne rýchlo ochladnú. Chráni ich však hnedý tuk – rovnaký typ tuku, aký majú hibernujúce zvieratá –, tvorený z kalórií, ktoré by za iných okolností organizmus využil na rast svalov a mozgového tkaniva.
Ako uvádza forbes.sk v rozhovore s fyziológom Miroslavom Balážom, tvorba tepla je energeticky náročný proces a hnedé tukové tkanivo naň získava energiu práve spaľovaním veľkého množstva tuku a cukru. Ľudia, ktorí majú viac aktívneho hnedého tuku, sú práve preto o poznanie chudší a zdravší. Podľa Baláža to jasne dokladujú aj klinické štúdie.
Vplýva na činnosť mozgu i obličiek
Zužitkovanie kalórií na udržanie tepla má však i priamy vplyv na mozog. Keď telesná teplota klesne, stúpa totiž krvný tlak, keďže sa cez menší priestor v žilách pumpuje viac krvi ako zvyčajne.
V snahe znížiť objem tekutiny a prinavrátiť tlak na pôvodnú hodnotu reagujú zasa obličky filtrovaním prebytočnej tekutiny z krvi, čo sa môže prejaviť častejším močením (takzvanou diurézou).
Jasným príznakom nedostatku krvi v koži, keď teplota kože výrazne klesá, býva modrastý nádych. Ak je telo vystavené chladu dlho, môže sa znížiť prietok krvi v niektorých častiach tela až na nebezpečne nízku úroveň.
Čo sa s organizmom deje pri podchladení?
Ak teplota kože klesne na mínus 2 stupne Celzia, telesné tkanivo zamŕza. Pokožka vtedy vyzerá lesklo a cítite v nej mravčenie alebo štípanie. Následne znecitlivie. Výsledkom tohto procesu je omrzlina. Omrznutá koža môže byť modrá, šedá či dokonca čierna. Pri teplote mínus 4 stupne Celzia sa v krvi tvoria ľadové kryštály. V hlbokých omrzlinách môže byť pokožka dokonca tvrdá ako drevo, začínajú mrznúť aj svaly a kosti.
Keď už telo nedokáže udržať teplotu sťahovaním krvných ciev, začnú sa chvieť kostrové svaly, čím sa zvýši produkcia tepla. Triaška je prvým príznakom hypotermie, ktorá ovplyvňuje všetky telesné systémy vrátane rýchlosti metabolizmu, mentálneho vedomia, nervov i nervovosvalových reakčných časov, kardiovaskulárneho a dýchacieho systému. Človek reaguje na podnety pomalšie, ťažšie sa mu rozpráva, zle artikuluje a stráca pamäť.
Pri teplote 32 stupňov Celzia triaška ustáva. Ak teplota tela klesne pod 30 stupňov, srdce už bije len nepravidelne. Pri 29 stupňoch môže nastať strata vedomia a pri 26 stupňoch prichádza smrť.
Čo robiť, ak je človeku len mierne chladno, no je vystavený zime dlhší čas? A môže chlad viesť i k zraneniu tela? Na tieto otázky vám odpovieme v ďalšom texte, ktorý pre vás už v tejto chvíli pripravujeme.
Zdroje: The Guardian, forbes.sk, České noviny
