Za všetkým zrejme stojí kyselina arachidónová. Hladinu tohto lipidu v krvi zvýšite práve obmedzením príjmu kalórií.
Chronické zápaly v tele podľa odborníkov vyliečite dlhodobým a pravidelným pôstom. Zdroj: iStockphoto.com
Pôst je fenomén, ktorý sa po celé veky objavuje v najrôznejších ľudských kultúrach. Napriek tomu, že je taký rozšírený, ho vedci stále dostatočne neopísali. Až doteraz.
Britskí vedci sa zamerali len na jeden z mnohých aspektov pôstu, kyselinu arachidónovú, ktorá potláča zápaly. Preukázali pri tom, že pôst zvyšuje jej hladinu v krvi.
Zápaly nie sú zlé
Človeka ovplyvňuje množstvo faktorov, no strava naňho vplýva najviac. Vysokokalorická strava západného typu môže zvyšovať riziko vzniku mnohých ochorení vrátane obezity, cukrovky 2. typu a srdcových chorôb, ktoré súvisia s chronickými zápalmi v tele.
Zápaly samy osebe však nie sú zlé, vďaka nim si totiž dokážeme vybudovať pevnú imunitu. Ide o prirodzenú reakciu tela na zranenie alebo infekciu, ktorá pomáha imunitnému systému tieto útoky zvládnuť. Spomínaný proces však môžu spustiť aj iné mechanizmy vrátane takzvaného inflamazómu.
Poplašný zvonček zvaný inflamazóm
Je to pomerne krátko známa súčasť imunitného systému. Štruktúra a funkcia inflamazómu boli opísané až v roku 2002. Proteín funguje ako akýsi poplašný zvonček, ktorý spustí zápal, aby pomohol ochrániť telo, keď cíti jeho poškodenie. Inflamazóm však môže vyvolať zápal aj neúmyselne. Jednou z jeho funkcií je ničenie nežiaducich buniek, čo môže mať za následok uvoľnenie obsahu bunky do tela, kde následne vznikne zápal.
Cieľom vedúcej britského tímu Clare Bryantovej bolo pochopiť, či za zápalmi spojenými s mnohými ľudskými ochoreniami nemôže stáť práve inflamazóm. „Výskum v ostatných rokoch ukázal, že dôležitú úlohu pri mnohých závažných ochoreniach – obezite, ateroskleróze, ale aj pri Alzheimerovej či Parkinsonovej chorobe, ktorými trpia v západnom svete najmä ľudia vo vyššom veku – zohráva najmä jeden inflamazóm: NLRP3,“ uviedla autorka štúdie, publikovanej v odbornom časopise Cell Reports.
Skúmali 21 dobrovoľníkov
Vedci vedia, že pôst môže zápaly v tele znížiť. To, prečo to tak je, však dosiaľ nik nevysvetlil. Skupina vedcov okolo Bryantovej z Cambridgeskej univerzity a Národného inštitútu pre zdravie v USA s týmto cieľom skúmala vzorky 21 dobrovoľníkov. Dobrovoľníci najprv skonzumovali jedlo s objemom 500 kalórií, potom držali 24 hodín pôst a následne zjedli ďalšie jedlo s rovnakým počtom kalórií.
Lipidy zohrávajú v ľudskom organizme dôležitú úlohu. Zdroj: iStockphoto.com
Odborníci na základe pozorovaní zistili, že obmedzenia príjmu kalórií zvýšili v krvi hladinu lipidu, zvaného kyselina arachidónová. Lipidy sú molekuly, ktoré zohrávajú v našom organizme dôležitú úlohu, napríklad pri ukladaní energie a prenose informácií medzi bunkami. Len čo ľudia zase zjedli nejaké jedlo, hladina kyseliny arachidónovej klesla.
Keď vedci skúmali účinok kyseliny arachidónovej na imunitné bunky kultivované v laboratóriu, zistili, že znižuje aktivitu inflamazómu NLRP3. To tím prekvapilo, lebo v minulosti predpokladali úplný opak a kyselinu arachidónovú si spájali so zvýšenými zápalovými hodnotami v organizme. „Teraz máme v rukách potenciálne vysvetlenie, ako nás zmena stravy (najmä pôst) chráni pred zápalom, hlavne pred jeho škodlivou formou, ktorá je základom mnohých ochorení spojených s vysokokalorickou západnou stravou,“ konštatovali autori štúdie.
Pravidelná a dlhodobá hladovka pomáha
Zatiaľ nie je celkom jasné, čo výsledky britských vedcov znamenajú v reálnom živote. Ich práca však dopĺňa rastúce množstvo vedeckej literatúry, ktorá poukazuje na zdravotné prínosy obmedzenia príjmu kalórií. Naznačuje, že pravidelné a dlhodobé hladovanie môže pomôcť znížiť chronický zápal, ktorý sa spája s mnohými ochoreniami.
Výsledky výskumu naznačujú aj to, že vysokokalorická strava môže riziko týchto ochorení zvyšovať. Pacienti prijímajúci stravu s vysokým obsahom tukov mali v testoch preukázateľne zvýšenú aktivitu inflamazómu. „Mohlo by ísť o efekt, ktorému hovoríme jin a jang, keď príliš mnoho nesprávnej látky zvyšuje aktivitu inflamazómu a príliš málo ju znižuje. A kyselina arachidónová by mohla byť jedným zo spôsobov, ako k tomu dochádza,“ vysvetlila Bryantová.
Vysvetľuje záhadu aspirínu
Nový objav môže dokonca poskytnúť vysvetlenie, ako fungujú takzvané nesteroidné protizápalové lieky, medzi ktoré patrí napríklad aspirín. Za normálnych okolností sa totiž kyselina arachidónová v tele rýchlo odbúrava, aspirín však tento proces zastavuje, čo môže viesť k zvýšeniu hladiny kyseliny arachidónovej, ktorá znižuje aktivitu inflamazómu, a tým aj zápal.
Pozor na dlhodobé užívanie aspirínu. Zdroj: iStockphoto.com
„Treba však zdôrazniť, že aspirín by sa nemal užívať na zníženie rizika dlhodobých ochorení bez lekárskeho vedenia, pretože pri dlhodobom užívaní môže mať vedľajšie účinky, ako napríklad krvácanie do žalúdka,“ varovala Bryantová.
Zdroj: ČT24, ProLékaře.cz
(af)
