Môžu byť vhodné ako funkčná potravina, ale aj ako pomocník pre ovocinárov.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Riasy, najmä spirulina a chlorela, obsahujú veľké množstvá rôznych dôležitých makro- a mikroelementov, vďaka ktorým sa zvyšujú možnosti ich využitia. Doktorandka Ing. Natália Čmiková pod vedením školiteľky prof. Miroslavy Kačániovej z Ústavu záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva testujú antimikrobiálnu aktivitu rias.
Tím Výskumného centra AgroBioTech v spolupráci s Ing. Evou Ivanišovou, PhD., z Ústavu potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva sa zase zameriava na enkapsuláciu rias. Riasy totiž môžu byť vynikajúcim doplnkom potravy, ale aj veľkým pomocníkom pre ovocinárov.
Je známe, že baktérie sa stávajú rezistentné voči antibiotikám, z toho dôvodu hľadajú vedkyne nové náhrady, či už v podobe bylinných extraktov alebo esenciálnych olejov a extraktov rias.
Článok o výskume rias Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre prináša jej onlineový spravodajca, portál poľnohospodár.sk.
Testujú tridsať extraktov z desiatich druhov rias
Cieľ dizertačnej práce Ing. Čmikovej, ako aj ich výskumu v rámci programu Horizont 2020 pod záštitou Výskumného centra AgroBioTech SPU v Nitre, je testovanie rias na antimikrobiálne vlastnosti. Ďalšou možnosťou využitia rias je nájdenie nových prírodných spôsobov uplatnenia rias a extraktov, ktoré by dokázali inhibovať rast mikroorganizmov, či už kvasiniek, alebo húb a baktérií v prípade rastlín alebo u ľudí. V súčasnosti testujú tridsať extraktov z desiatich druhov rias – mikro- a makrorias a cyanobaktéríí – spirulinu a chlorelu.
Každá riasa môže reagovať inak
„Výskum, ktorým sa snažíme získať informácie o riasach, pozostáva z viacerých aktivít. Okrem antimikrobiálnej aktivity budeme stanovovať antioxidačnú aktivitu rias, teda ich schopnosť zachytávať voľné radikály. Ďalej budeme skúmať funkčnosť rias na cytotoxickú aktivitu, aký vplyv majú na nádorové bunky a zároveň ako ovplyvňujú imunitný systém,“ približuje výskum Ing. Natália Čmiková. V súvislosti s uvedenou problematikou absolvovala vedkyňa pobyt na univerzite v Izraeli a aktuálne absolvuje mesačnú stáž na srbskej Univerzite Kragujevac, kde sa v rámci dlhoročnej spolupráce SPU s uznávaným odborníkom prof. Nenadom Vukovičom bude venovať chemickému zloženiu rias.
„Sme na začiatku skúmania a keďže nič nie je uniformné, každá riasa môže inak reagovať. Aj biologicky aktívne zložky, ktoré sa izolujú na základe rôznych extrakcií, majú rôzne účinky. Niektoré riasy sú vhodnejšie proti mikroorganizmom v in vivo podmienkach. Budeme skúmať aj antibiofilmovú aktivitu, čo znamená, že baktérie si vytvárajú ochranný mechanizmus, a tým sa stávajú odolnejšie proti dezinfekčným prostriedkom. Budeme testovať riasy, ako ovplyvňujú tvorbu biofilmu. Následne sa chceme venovať niektorým čistým látkam izolovaných z rias,“ podotýka prof. Miroslava Kačániová.
Cieľom je napríklad funkčná potravina
A ako výskumníčky vidia využitie extraktov rias v praxi? „Keďže riasy môžu slúžiť ako superpotravina, naším výsledným produktom by bola nejaká funkčná potravina obohatená o prášok alebo extrakt z rias. Zameriame sa aj na záhradnícku tému. Chceme zistiť, ako dokážu riasy stimulovať rast rôznych rastlín. V tejto oblasti sa zameriame napríklad na postreky z extraktu rias na ovocné stromy. Budeme sa zaoberať aj otázkou, ako dokážu riasy inhibovať, alebo, naopak, stimulovať zdraviu prospešné alebo pozitívne baktérie, ktoré ovplyvňujú rast rastlín, alebo potláčať rast mikroorganizmov, ktoré spôsobujú ochorenia rastlín,“ informuje M. Kačániová.
Tím Výskumného centra AgroBioTech sa v spolupráci s Evou Ivanišovou v rámci projektu bude zameriavať na enkapsuláciu (obaľovanie, opuzdrenie – pozn. red. VND) extraktov z rias, ktoré budú pestované partnermi v rôznych krajinách. Tieto enkapsulované extrakty budú následne spracované do potraviny s preventívnym účinkom. Cieľom projektu je totiž deklarovať pozitívny účinok rias v boji proti zápalovým ochoreniam tráviaceho traktu. Práve pomocou enkapsulácie extraktov sa zabezpečí zlepšenie ich termostability s cieľom zachovať obsah ich termolabilých bioaktívnych zložiek, ktoré by sa vplyvom tepla za normálnych okolností degradovali.
Autorkou pôvodného článku je Renáta Chosraviová
Zdroj: www.poľnohospodár.sk
