Obezita, depresia, rakovina. To sú len tri z mnohých diagnóz, ku ktorým sa môžete dopracovať.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Vedci z Brigham Women’s Hospital v nedávnej štúdii poukazujú na skutočnosť, že depresiu či úzkosť možno poraziť celkom jednoduchým spôsobom, a to stravovaním v denných hodinách.
Tím výskumníkov simuloval prácu v noci a následne testoval účinky nočného jedenia. Výsledky porovnali s jedením cez deň a zistili, že medzi účastníkmi v skupine, ktorá sa stravovala po jedenástej v noci, sa hladina nálady podobná depresii zvýšila o 26 percent. O 16 percent narástla aj hladina podobná úzkosti.
Účastníci, ktorí sa stravovali iba cez deň, tento nárast nezaznamenali. Vedci však budú potrebovať ešte ďalšie výskumy, aby mohli definitívne potvrdiť, že prijímanie potravy mimo nočných hodín môže byť spoľahlivou prevenciou pred neželanými výkyvmi nálad vyúsťujúcimi do úzkosti a depresie.
V článku, ktorý nedávno publikovali v PNAS (Proceedings of the National Academy of Sciences), okrem iného uvádzajú, že ľudia pracujúci na zmeny tvoria v priemyselnej spoločnosti až 20 percent populácie. Často sú pritom zamestnaní v oblasti základných služieb, továrňach či zdravotníckom sektore.
Ďalej píšu, že ľudia pracujúci v noci nesúlad medzi centrálnymi cirkadiánnymi hodinami v mozgu a svojím každodenným správaním aj sami pociťujú. Spia a jedia inokedy, ako by mali, čo v konečnom dôsledku zvyšuje až o 25 – 40 percent riziko vzniku depresie, úzkosti či podľa článku Na čo všetko môžu byť užitočné správne nastavené hodiny dokonca nádorových ochorení.
Dlhodobo narušené biologické rytmy negatívne vplývajú na zdravie organizmu. Význam správne nastavených biologických hodín v ľudskom tele podčiarkuje tiež udelenie Nobelovej ceny v roku 2017 za objav molekulárneho mechanizmu kontroly cirkadiánnych rytmov trojici vedcov – Jeffrey C. Hallovi, Michaelovi Rosbashovi a Michaelovi W. Youngovi.
Treba vyvinúť stratégie
Odborníci si preto dali za úlohu vyvinúť stratégie prínosné nielen pre ľudí zažívajúcich vychýlenie z prirodzeného rytmu, no i pre jedincov trpiacich poruchami duševného zdravia.
Do kontrolovanej štúdie zapojili 12 mužov a 7 žien. Účastníci absolvovali protokol Forced Desynchrony, v rámci ktorého strávili pri slabom svetle štyri 28-hodinové dni. Ich cykly sa tak do štvrtého dňa posunuli o 12 hodín, vďaka čomu sa u nich odborníkom podarilo vyvolať cirkadiánny nesúlad a navodili im fyziologický stav, akoby pracovali v noci.
Následne boli účastníci štúdie rozdelení do dvoch skupín, dennej a nočnej. Denná skupina sa stravovala podľa 24-hodinového cyklu a nočná podľa 28-hodinového, čo malo za následok jedenie cez deň i v noci tak, ako to bežne robia noční pracovníci. Výskumníci každú hodinu hodnotili úrovne nálady podobné depresii a úzkosti jednotlivcom v oboch skupinách.
Ľudia stravujúci sa v noci trpia častejšími výkyvmi nálad a obezitou. Zdroj: iStockphoto.com
Na štvrtý deň zaznamenali u členov nočnej kontrolnej skupiny častejšie výkyvy nálad podobné depresii či úzkosti. V skupine, ktorej členovia sa stravovali počas dňa, nedošlo za štyri dni u nikoho k žiadnej zmene nálady.
Správne načasovanie jedenia sa teda v každom prípade ukazuje ako dôležitý aspekt výživy, ktorý priamo vplýva na duševné zdravie. Ako však v závere uviedla spoluautorka štúdie Sarah L. Chellappa, kauzalitu vplyvu načasovania príjmu potravy na duševné zdravie treba ešte poriadne otestovať.
Okrem toho sa tím vedcov zameria taktiež na to, či môžu zmeny v načasovaní stravovania pomôcť ľuďom trpiacim depresiou alebo úzkostnou poruchou nepríjemné stavy zmierniť.
Zvyšuje hlad, spomaľuje spaľovanie a mení tukové tkanivo
Jeden z autorov spomínanej štúdie Frank A. J. L. Scheer sa následne pustil do ďalšieho výskumu neskorého príjmu potravy. Zameral sa tentoraz na to, ako vplýva neskoré jedenie na fyzické zdravie, a zistil, že nočné jedenie nielenže znižuje výdaj energie a zvyšuje hlad, ale spôsobuje tiež zmeny v tukovom tkanive, ktoré zvyšujú riziko obezity.
Obezita postihuje približne 42 percent dospelej populácie USA a prispieva k nástupu mnohých chronických ochorení vrátane cukrovky či už spomínanej rakoviny.
Len malé percento štúdií sa však dosiaľ zaoberalo tým, ako pôsobí neskoré prijímanie potravy na reguláciu príjmu kalórií, počet kalórií, ktoré spálite, a molekulárne zmeny v tukovom tkanive. V práci publikovanej v časopise Cell Metabolism vedci z Brigham Women’s Hospital testovali mechanizmy, ktoré objasňujú, prečo to tak je.
Tím vedcov študoval 16 pacientov s indexom telesnej hmotnosti (BMI) na úrovni nadváhy alebo obezity. Každý účastník štúdie absolvoval dva laboratórne protokoly – jeden s presne naplánovaným harmonogramom jedenia v skorších denných hodinách a druhý, obsahujúci rovnaké jedlá, no podávané počas dňa o štyri hodiny neskôr.
Dva až tri týždne pred začiatkom protokolov dodržiavali všetci účastníci štúdie pevný režim spánku a bdenia a tri dni pred vstupom do laboratória mali prísne stanovenú diétu a pevný rozvrh s časom konzumácie jednotlivých jedál. V laboratóriu potom pravidelne dokumentovali svoj hlad a chuť do jedla, poskytovali výskumníkom každý deň malé vzorky krvi, merali si telesnú teplotu a energetický výdaj. Výskumníci zozbierali od členov oboch skupín aj biopsie tukového tkaniva, aby mohli medzi nimi porovnať vzorce génovej expresie.
Výsledky ukázali, že stravovanie v neskorších hodinách malo výrazný vplyv na hlad a hormóny regulujúce chuť do jedla – leptín a ghrelín. Konkrétne hladiny leptínu, ktorý signalizuje sýtosť, boli po 24-hodinovom neskoršom stravovaní znížené. Keď účastníci jedli neskôr, spaľovali kalórie pomalšie a vykazovali génovú expresiu smerom k zvýšenej adipogenéze, dôsledkom čoho je rast tuku v tele. Tieto zistenia sú teraz potvrdené nielen na fyziologickej, ale aj na molekulárnej úrovni.
Zhodujú sa s množstvom ďalších výskumov
Podľa spoluautorky štúdie Niny Vujović sú tieto zistenia nielen v súlade s veľkým množstvom výskumov, ktoré naznačujú, že neskoršie jedenie môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku obezity, no vrhli nové svetlo i na spôsob, ako k tomu dochádza.
Využitím randomizovanej krížovej štúdie a prísnej kontroly behaviorálnych a environmentálnych faktorov, ako sú fyzická aktivita, držanie tela, spánok či vystavenie sa svetlu, boli výskumníci schopní odhaliť zmeny rôznych kontrolných mechanizmov, ktoré priamo vplývajú na energetickú rovnováhu organizmu, čo je priamy ukazovateľ toho, ako naše telá využívajú konzumované jedlo.
V nasledujúcej štúdii by chcel tím pod Scheerovým vedením lepšie pochopiť, ako ovplyvňuje vzťah medzi časom jedenia a časom určeným na spánok, energiu, ktorou disponujeme.
Výskumníci sa zároveň pokúsia zostaviť skupinu dobrovoľníkov z viacerých žien, aby mohli zistenia potvrdiť u širšej populácie. Do aktuálne zrealizovanej štúdie sa ich totiž zapojilo len päť.
Zdroje: EurekAlert!1, EurekAlert!2, PNAS, Cell Metabolism, Veda na dosah
