Vedecká cukráreň Bratislava

Byť dobrým lekárom nie je výlučne vecou vzdelania. Tak ako pri všetkom, aj pri medicínskom povolaní ide o komplexnosť viacerých prvkov. Lekári, ale aj pacienti často doplácajú na podvýživu v zdravotníctve, obmedzené množstvo personálu alebo nedostatok odborného materiálu. Doktori sa neraz cítia preťažení a pacienti prehliadaní. Dá sa z tohto bludného kruhu dostať aj inak než len veľkými finančnými injekciami? Môže jeden lekár niečo zmeniť v obrovskom spletitom systéme? Ako sa vykonáva medicína v zahraničí a z čoho si môžeme brať príklad? Vo Vedeckej cukrárni budeme so študentmi diskutovať o tom, ako sa dá medicína robiť INAK a ako sa stať dobrým lekárom a spokojným pacientom. Naším prednášajúcim hosťom bude lekár Tomáš Havran.

Prednášajúci:

Tomáš Havran je lekár a zakladateľ projektu mladilekari.sk. Ako študent medicíny si úprimne uvedomil, že necíti volanie medicínskeho povolania. Kariéru klasického lekára neskôr vymenil za čosi, v čom sa našiel oveľa viac a v projekte Mladí lekári dal vyniknúť svojmu talentu. Unikátna platforma dnes pomáha mladým medikom zorientovať sa vo svete lekárstva a dopĺňať si odborné vzdelanie.

Otázky pre prednášajúceho môžete zasielať mailom na ncpvat@cvtisr.sk do 9. decembra 2024.

Vedecká cukráreň Bratislava v článkoch

VIDEO: História ukrytá pod vodou

Vedeli ste, že povolanie „potápač“ existovalo už za Homéra?

| VEDA NA DOSAH

VIDEO: Čo je keramika? Neznámy svet materiálov

Viete o tom, že z keramiky sa okrem riadov vyrábajú aj implantáty pre ľudské telo alebo tepelné štíty kozmických lodí?

| VEDA NA DOSAH

VIDEO: Prečo tigrom nechutia sladkosti?

Čuch a chuť zvykneme oproti zraku či sluchu podceňovať. Oba tieto zmysly však zohrávajú v našich životoch kľúčové úlohy. 

| VEDA NA DOSAH

Aprílová Vedecká cukráreň bude o tom, ako funguje čuch a chuť

COVID-19 mnohých ľudí pripravil o čuch a chuť. O tom, ako tieto zmysly fungujú, bude prednášať docent Ján Bakoš z...

| VEDA NA DOSAH

VIDEO: Potrebujeme jadrovú energiu?

Ako svietiť, kúriť či používať elektroniku a pritom nezničiť planétu?

| VEDA NA DOSAH