Sú informácie, ktoré prinášajú médiá, dôveryhodné? A ako odhalíme mediálnu zaujatosť? Aj toto skúmajú vedci z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.
Cieľom projektu NSlant je aj zvyšovať povedomie o mediálnej zaujatosti a tým pomôcť občanom preberať informácie kriticky. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/metamorworks
V dnešnej digitálnej éry sa internet stal hlavným zdrojom správ pre široké skupiny obyvateľstva. Hoci ponúka bezprecedentný prístup k obrovskému množstvu informácií, takýto digitálny nadbytok prináša aj výzvy súvisiace s transparentnosťou a nestrannosťou spravodajstva. Veľké množstvo správ, ktoré denne dostávame, často zakrýva, odkiaľ správy pochádzajú a s akým zámerom boli vytvorené.
Tým sa nevyhnutne vytvára priestor na skresľovanie správ a ovplyvňovanie verejnej mienky. Projekt NSlant (News Slant) sa preto zaoberá kľúčovou výzvou dnešnej doby – účinne rozpoznať, pochopiť a kriticky zhodnotiť skrytú (mnohokrát aj nevedomú) zaujatosť, ktorá môže byť prítomná v mediálnych textoch. Tento projekt je spoločným úsilím krajín Vyšehradskej skupiny.
Hlavným problémom, ktorým sa projekt zaoberá, je fakt, že ľudia dnes sledujú rôzne médiá a často sa na ne pri chápaní diania vo svete spoliehajú zvyčajne s presvedčením, že poskytované informácie sú dôveryhodné.
Research Engineer Jaroslav Kopčan z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií je súčasťou projektu NSlant. Zdroj: KInIT
Čo je mediálna zaujatosť?
Mediálny slant alebo mediálna zaujatosť však znamená, že niečo je v správach opisované v priaznivejšom alebo, naopak, nepriaznivejšom svetle, než to v skutočnosti je. Alebo je takto opisovaný niekto. Takýto opis však nereflektuje na skutočnosť a často môže prameniť zo samotných udalostí, o ktorých text hovorí, ako aj z osobných predsudkov autora alebo zo skrytých motívov samotného média.
Mediálna zaujatosť môže byť zjavná, ale aj skrytá a podvedomá, keď si ju čitatelia dokážu sami len ťažko všimnúť. Kľúčové je preto najskôr takúto zaujatosť v texte identifikovať a až potom sa ju snažiť vyriešiť.
Potreba výskumu v tejto oblasti a prirodzený záujem oň pramenia z hlbokého vplyvu, ktorý má spravodajský obsah na spoločnosť i politickú sféru. Médiá sú označované aj ako štvrtá moc, čo zdôrazňuje ich rozhodujúcu úlohu vo fungovaní moderných štátov, často porovnateľnú so zákonodarnou alebo súdnou mocou. Markantná väčšina ľudí po celom svete vníma médiá v ich rôznych podobách ako hlavný zdroj informácií o politike a veciach verejných. Vzhľadom na takúto zásadnú úlohu je treba podotknúť, že presné a faktické spravodajstvo je v záujme všetkých, čo podčiarkuje význam a potrebu výskumu v danej oblasti.
Výskum tohto fenoménu vie taktiež poskytnúť cenné poznatky o rôznych spôsoboch, ktorými sa zaujatosť médií prejavuje. Meranie mediálnej zaujatosti je v kvantitatívnom výskume dlhodobo náročnou výzvou, najmä pre silný politický rozmer celej problematiky. Určiť, či je dané médium zaujaté alebo, naopak, objektívne, je často zložité, pretože samotná definícia mediálnych predsudkov môže byť subjektívna. Projektový výskum sa preto ponára i do rôznych konceptov, hrozieb a metód detekcie spojených s mediálnou zaujatosťou.
Vyhodnocovanie mediálnej zaujatosti
Jednou z najväčších výziev pri vyhodnocovaní mediálnej zaujatosti je subjektivita čitateľa – rôzni čitatelia majú odlišné názory na naratív konkrétneho článku, ktoré vznikajú na základe ich vlastných preferencií, postojov alebo skúseností. Počas analýz je ďalším problémom tzv. problém neúplného mediálneho obrazu – médiá si musia vyberať vzorku správ z obrovského množstva informácií, ktoré majú k dispozícii.
Výskumníci potom ale môžu analyzovať len zverejnené správy, o ktorých médium informovalo. Nikdy však nie je známy úplný rozsah správ, z ktorých si médium vyberalo, a teda ani to, ktoré informácie sa rozhodlo zámerne vynechať. Tento fakt výrazne sťažuje jednoznačné určenie toho, či mediálna zaujatosť nastala už v procese výberu. Práve z dôvodu tejto skutočnosti sa výskum snaží zameriavať na relatívne porovnávanie zaujatosti medzi viacerými spravodajskými zdrojmi miesto merania zaujatosti v absolútnej miere.
Pri komparatívnych analýzach textu treba tiež brať do úvahy rozmanité spôsoby, ktorými sa mediálna zaujatosť môže prejavovať. Medzi ne patria: výber udalostí a príbehov, ktoré sú zverejnené, perspektíva autora alebo média a aj názory čitateľov samotných. Navyše pri analýzach treba zohľadniť aj dodatočné faktory, ako napríklad to, že zaujatosť média sa prejavuje nielen v tom, o čom médium píše, ale aj v tom, na aké informácie sa kladie dôraz, akým spôsobom sú informácie rámcované alebo o čom sa úmyselne mlčí.
Mediálna zaujatosť môže byť zjavná, ale aj skrytá a podvedomá, keď si ju čitatelia dokážu sami len ťažko všimnúť. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Fenomén tzv. ovládnutia médií
Neodmysliteľnou súčasťou výskumu v danej oblasti je aj fenomén tzv. ovládnutia médií, čo je mimoriadne problematická forma mediálnej zaujatosti. Tá nastáva vtedy, keď médiá podliehajú externému (často politickému) vplyvu, ktorý určuje obsah a charakter mediálneho spravodajstva. Takýto zásah nevyhnutne podkopáva nezávislosť a integritu médií, ktoré by mali predstavovať základné piliere každej demokratickej spoločnosti. Politické podmanenie médií sa môže realizovať rôznymi spôsobmi vrátane finančných motivácií. Príkladom je strategické prerozdeľovanie štátnych reklám preferovaným spravodajským médiám, čím sú médiá nabádané k úpravám svojho obsahu.
Významné sú tiež verejnoprávne médiá a ich pôsobenie. Ich existencia môže byť problematická, ak fungujú ako propagandistický nástroj vlády. Medzi ďalšie nástroje slúžiace na politické ovládnutie spravodajstva patria i menej sofistikované metódy ako úplatky, súdne žaloby novinárov a médií, v tom najhoršom prípade aj násilie páchané na jednotlivých novinároch.
Metódy spracovania prirodzeného jazyka
Najcennejší metodologický prístup, ktorý sa pri skúmaní danej problematiky využíva, je technická analýza textu pomocou metód spracovania prirodzeného jazyka (NLP –Natural Language Processing). Ide o transformáciu textových dát do číselnej podoby, ktorá umožňuje efektívne spracovanie a kvantitatívnu analýzu daného textu.
V projekte NSlant sa tieto postupy uplatňujú napríklad pri určovaní sentimentu textov (či je daný článok pozitívne alebo negatívne ladený), pri určovaní frekvencie používania špecifických slov v súvislosti s osobami alebo témami alebo pri vyhľadávaní kľúčových osôb a miest v článkoch. NLP metódy však nie sú bezchybné a ich vyhodnocovanie si veľakrát vyžaduje podrobné interpretácie. Napriek tomu ponúkajú stále účinný spôsob, ako navigovať správanie médií a pochopiť spôsob, ktorým médiá informujú spoločnosť.
Projekt NSlant a jeho hlavné ciele
Hlavným cieľom projektu NSlant je výrazne prehĺbiť naše porozumenie týkajúce sa toho, ako mediálna zaujatosť vzniká a ako sa šíri. Zároveň je potrebné lepšie preskúmať, ako vplýva na samotných divákov, čo je determinované najmä výberom informácií v mediálnom priestore a perspektívou ich podania.
Systematickou prácou s modernými výskumnými NLP metódami, ako sú pokročilé analýzy textov alebo skúmanie mediálneho obsahu pomocou umelej inteligencie, sa projekt snaží odhaliť skryté spoločenské, politické a ekonomické záujmy ovplyvňujúce mediálny obsah a skutočný stav kvality a slobody médií v krajinách Vyšehradskej skupiny.
Šokujúce informácie na internete. Zdroj: iStockphoto.com
Príklady konkrétnych prípadových štúdií
Na oficiálnej stránke projektu sú uverejnené i konkrétne prípadové štúdie, ktoré ilustrujú, ako sa v rámci projektu skúma mediálna zaujatosť. Príspevky pokrývajú rôzne témy – napríklad porovnanie toho, ako rôzne maďarské médiá pokrývali škandál Pegasus. Analýza poukázala na významné rozdiely v rozsahu pokrytia a celkovom naratíve médií, ktoré sú považované za kritické voči vláde, a tými, ktoré vládu podporujú.
Ďalšie štúdie sa zaoberali analýzou mediálnej zaujatosti pri informovaní o štátnych protestoch, rusko-ukrajinskej vojne alebo pokrytí kritického stavu zdravotníctva v slovenskej online tlači. Cieľom tejto analýzy bolo porovnať, akým spôsobom rôzne médiá informujú o tých istých udalostiach. Výsledky odhalili rozdiely v nadpisoch, celkovom podaní správ aj vo výbere slov, ktoré médiá použili pri opise.
Cieľom je zvyšovať povedomie o mediálnej zaujatosti
Ďalším cieľom projektu je zvyšovať povedomie o mediálnej zaujatosti a tým pomôcť občanom preberať informácie kriticky. Je dôležité, aby sme sa v dnešnej dobe lepšie orientovali v mediálnom obsahu, ale mali by sme získať základný prehľad tiež o tom, ako médiá fungujú, akým spôsobom môžu skresľovať realitu a prijímať rozhodnutia. Projekt významne prispieva k pochopeniu toho, akú zásadnú úlohu zohrávajú médiá pri formovaní verejnej mienky, a zdôrazňuje nevyhnutnosť mediálnej gramotnosti vo svete, kde sú médiá čoraz vplyvnejšie.
Autor textu: Jaroslav Kopčan, Research Engineer, Kempelenov inštitút inteligentných technológií
(zh)
