Plávajúce solárne panely na rezervoároch vôd by mohli produkovať trikrát viac energie ako celá Európska únia.

Uplatnenie nájdu nielen na mori, ale aj na jazerách a rezervoároch vôd. Zdroj: iStockphoto.com
Zatiaľ čo väčšina svetových oceánov zažíva búrky, niektoré oblasti na rovníku majú pomerne pokojné hladiny. Preto sa odborníci rozhodli umiestniť na ne obrovské solárne panely, ktoré by mohli spôsobiť revolúciu vo výrobe energie v husto obývaných krajinách juhovýchodnej Ázie a západnej Afriky.
Indonézia má významný potenciál
Solárne panely sú jedným z najlacnejších a najefektívnejších spôsobov výroby elektriny, no zároveň zaberajú veľa miesta. Inovatívne schémy ich pripojili na strechy parkovísk, fabrík, prípadne na veľké priestranstvá polí. Teraz výskumníci naliehajú, aby vlády investovali do plávajúcej solárnej energie.
Podľa vedcov z Austrálskej národnej univerzity by využitím slnečnej energie mohla samotná Indonézia ročne vyprodukovať ohromujúcich 35 000 terawatthodín solárnej energie, čo je dokonca vyššia hodnota než súčasná globálna výroba elektriny (približne 30 000 terawatthodín). Vedci označili za vhodné miesta také, kde za posledných 40 rokov neboli silné vetry a veľké vlny. V okolí Indonézie spĺňa dané požiadavky plocha s rozlohou 140 000 štvorcových kilometrov.
Na rozdiel od veternej energie, ktorá sa v tropických oblastiach ťažko využíva, predstavujú plávajúce solárne panely na mori ideálne riešenie. Globálne tepelné mapy ukazujú, že najväčší potenciál pre plávajúce solárne polia má indonézske súostrovie a Guinejský záliv neďaleko Nigérie.

Zachytávanie obnoviteľnej energie bude s plávajúcimi panelmi o čosi efektívnejšie. Zdroj: iStockphoto.com
Solárna energia nás zachraňuje
Podľa súčasných trendov bude globálna ekonomika do roku 2050 do značnej miery dekarbonizovaná a elektrifikovaná, podporovaná obrovským množstvom solárnej a veternej energie.
Regióny, v ktorých nie sú vlny väčšie ako 6 metrov ani vietor s rýchlosťou 15 metrov za sekundu, by mohli vyprodukovať až jeden milión terawatthodín ročne. To je asi päťkrát viac energie ročne, než je potrebné na plne dekarbonizovanú globálnu ekonomiku podporujúcu 10 miliárd bohatých ľudí.
Väčšina prímorských krajín však zažíva vlny väčšie ako 10 metrov a vietor silnejší ako 20 metrov za sekundu. Niekoľko spoločností preto pracuje na vývoji technickej ochrany, aby boli plávajúce panely na mori chránené pred búrkami.
Plávajúce solárne panely môžeme navyše umiestniť aj na vnútrozemské jazerá a nádrže. Vnútrozemská plávajúca solárna energia má veľký potenciál a už teraz rýchlo rastie. Panely na rezervoároch vôd by mohli produkovať trikrát viac energie ako celá Európska únia.
Plávajúce panely majú aj niekoľko nevýhod v porovnaní s pevninskými. Korodujú (vplyvom soli) a dochádza k ich znečisteniu morom. Na ukotvenie panelov k morskému dnu sú najvhodnejšie plytké moria. Pozornosť treba venovať minimalizácii škôd na morský ekosystém a rybolov. Treba rátať s tým, že globálne otepľovanie môže zmeniť prúdenie vetra aj výšku vĺn.
V roku 2022 sme na svete nainštalovali 239 gigawattov novej solárnej kapacity, čo je o 45 percent viac ako v roku 2021. Predpokladá sa, že solárna energia vygeneruje tento rok celosvetovo 1 612 terawatthodín elektriny, čo zodpovedá 57 percentám celkového dopytu po elektrickej energii v Európskej únii.
Zdroj: Theconversation, Energymatters, Balkangreenenergynews
(JM)