Zhodnocovaním organických odpadov vhodnými technológiami môžeme šetriť životné prostredie a zároveň získať tepelnú alebo elektrickú energiu. Jednou z týchto technológií je úprava a zhutňovanie organických odpadov do tuhých ušľachtilých biopalív, brikiet alebo peliet. Briketovanie a peletovanie sú progresívne technológie umožňujúce transformovať odpad do stavu a tvaru vhodného na zakonzervovanie, skladovanie, dopravu a optimálne spaľovanie.
V Ústave výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vedia z biomasy, fytomasy, kalov i ďalších organických odpadov vytvoriť produkt a z neho získať potrebnú energiu. Riaditeľ ústavu prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., je hrdý na to, že ich vedeckovýskumná činnosť je úzko prepojená s praxou. Výstupom každého z národných i medzinárodných projektov je minimálne jeden patent. Dôležitá je symbióza technológov, projektantov a konštruktérov. Technológ musí poznať proces, konštruktér na základe informácií spolu s technológom vie optimalizovať konštrukciu stroja a projektant zostavuje linky. Hľadajú, čo všetko by sa dalo spracovať na palivo. Na jednej strane znižujú odpad a na druhej strane znižujú zaťaženie životného prostredia.
Biomasu tvoria biologicky rozložiteľné frakcie výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky rozložiteľné frakcie priemyselného a komunálneho odpadu. Z biomasy sa dá vyrábať teplo, elektrina, rôzne plynné a tekuté palivá pre dopravu. Je to najlepší obnoviteľný zdroj. Viac ako 90 percent územia Slovenska tvoria lesy a polia. Tento veľký potenciál biomasy a dendromasy sa u nás málo využíva. Biomasa nie je ovplyvňovaná klimatickými podmienkami.
Lesná biomasa (dendromasa) vzniká ako odpad pri ťažbe dreva. Problémom sú vysoké náklady na zber a zhromažďovanie tejto biomasy najmä pri prebierkovej ťažbe. Významným zdrojom energeticky využiteľného drevného odpadu je drevospracujúci priemysel. Slovenské poľnohospodárstvo môže vyčleniť ďalších 300 tisíc hektárov na účelové pestovanie zelenej biomasy pre energetické účely.
Na Slovensku ročne vzniká 13 700 000 ton exkrementov hospodárskych zvierat a pre spracovanie tohto množstva by bolo možné postaviť 374 bioplynových staníc na ich spracovanie. Biologický plyn je možné využívať na priame spaľovanie v kotloch a sušiarňach na výrobu elektrickej energie.
Výroba tuhých ušľachtilých biopalív je vhodnou cestou ako energeticky efektívne zhodnotiť biomasu a ďalší energetický odpad. Palivo v 21. storočí musí okrem energetických, environmentálnych a ekonomických kritérií spĺňať aj kritérium vysokého komfortu a bezpečnosti pri jeho spaľovaní. Moderný energonosič musí mať rovnomernú veľkosť frakcie, hustotu, vlhkosť a vhodný tvar.
Technológiami transformujúcimi biomasu do biopalív s požadovanými vlastnosťami sú technológie zhutňovania. Sú jedným z možných riešení ako transformovať drevný odpad na moderné palivo. Medzi známe technológie zhutňovania používané v súčasnosti patrí briketovanie a peletovanie. Menej známou technológiou je kompaktovanie.
Na Slovensku a v Českej republike sú tieto technológie ešte stále málo rozšírené a zďaleka nevyužívajú surovinový potenciál, ktorý im poskytuje pôdohospodárstvo. V obidvoch štátoch ide pritom o veľmi dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie podnikania. Dôkazom toho je každoročne sa zvyšujúca produkcia týchto palív a narastajúci záujem podnikateľov o vypracovanie nových projektov v tejto oblasti. Brikety a pelety vyrobené na Slovensku či v ČR sa na domácom trhu predávajú len v minimálnom objeme a viac ako 90 % vyrobenej produkcie sa exportuje.
Ľubomír Šooš vydal v roku 2007 vo Vydavateľstve STU monografiu ODPADY 1 – Environmentálne technológie. Monografia, ktorú napísal v rámci projektu Nakladanie s odpadmi, obsahuje informácie z oblasti ochrany a starostlivosti o životné prostredie, z oblasti odpadového hospodárstva a využívania odpadov ako zdrojov druhotných surovín a energie.
Vo Vydavateľstve STU vyšla v roku 2012 publikácia Biomasa – obnoviteľný zdroj energie, ktorej autormi sú Ľubomír Šooš, Milan Koleják a František Urban. V publikácii je sumarizovaný doterajší stav výskumu, vývoja a realizácie využitia obnoviteľnej biomasy ako náhrady za fosílne zdroje energie pri výrobe tepla a elektrickej energie a pri náhrade fosílnych motorových palív v doprave rôznymi formami energetickej premeny vstupenej biomasy. Informácie sú určené budúcim realizátorom energetických zariadení pri hľadaní a výrobe technológií pre optimálnu energetickú premenu dostupnej biomasy v rámci zámerov energetickej politiky SR.
S prezentáciou na tému Odpad ako zisk vystúpil prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE, ktorá sa uskutočnila dňa 25. januára 2018 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave.
Uznávaný odborník v oblasti výskumu a vývoja progresívnych technológií zhodnocovania odpadu, strojár – konštruktér prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V Ústave výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality sa profesionálne venuje najmä výskumu a vývoju konštrukčných časti a uzlov strojov a technologických liniek určených na zhodnocovanie odpadov. Bol garantom množstva domácich i medzinárodných projektov (z programov VEGA, KEGA, Leonardo da Vinci, Competitive and sustainable growth, Centrope, 5RP a 6RP). Ako vynálezca má na svojom konte viac ako 50 patentov a úžitkových vzorov. Je členom Kolégia rektora a predsedom Vedeckej rady Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Je tiež predsedom predstavenstva Združenia kancelárií pre spoluprácu s priemyslom, predsedom komisie MŽP SR pre udeľovanie autorizácie pre osoby spôsobilé k nakladaniu s odpadom. Od roku 2014 je viceprezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu SR a Zväzu automobilového priemyslu SR.
V pedagogickej činnosti má bohaté skúsenosti s duálnym vzdelávaním. Je členom Kolégia rektora a predsedom Vedeckej rady Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Je tiež predsedom predstavenstva Združenia kancelárií pre spoluprácu s priemyslom, predsedom komisie MŽP SR pre udeľovanie autorizácie pre osoby spôsobilé k nakladaniu s odpadom. Od roku 2014 je viceprezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu SR a Zväzu automobilového priemyslu SR.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky: z prezentácie prof. Ľubomíra Šooša