Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied hľadajú nové spôsoby diagnostiky, prevencie a liečby neurodegeneratívnych ochorení.
Podľa posledných epidemiologických dát trpí na Slovensku približne 85-tisíc ľudí demenciou. Predikcie ukazujú, že tento počet môže v roku 2040 vzrásť o približne 84 percent. Zdroj: iStock.com/solar22
Prečítajte si viac o vedcoch
Počet ľudí s demenciou na Slovensku každoročne rastie. Odborníci upozorňujú, že nejde len o medicínsky problém, ale aj o spoločenskú a ekonomickú výzvu. Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied pritom patria medzi medzinárodne rešpektované tímy, ktoré hľadajú nové spôsoby diagnostiky, prevencie a liečby neurodegeneratívnych ochorení.
Demencia patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy 21. storočia. Starnutím populácie počet pacientov s poruchami pamäti a kognitívnych funkcií rastie prakticky vo všetkých vyspelých krajinách. Ani Slovensko nie je výnimkou. Odborníci upozorňujú, že počet prípadov demencie sa v nasledujúcich desaťročiach výrazne zvýši, čo bude znamenať rastúci tlak na zdravotníctvo, sociálne služby aj rodiny pacientov.
Demenciu spúšťa súbor príznakov spôsobených rôznymi neurodegeneratívnymi procesmi v mozgu. Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá predstavuje približne 60 až 70 percent všetkých prípadov. Postupne vedie k strate pamäti, zhoršeniu schopnosti rozhodovať sa, orientovať sa v priestore a napokon aj vykonávať bežné každodenné činnosti.
Podľa odborníkov je alarmujúce najmä to, že mnohí pacienti sa k diagnóze dostávajú neskoro. V počiatočných štádiách sa príznaky často zamieňajú za prirodzené prejavy starnutia. Práve skorá diagnostika však výrazne zvyšuje šancu na spomalenie priebehu ochorenia a lepšie plánovanie starostlivosti.
Rastúci počet pacientov už dnes pociťujú ambulancie neurológov, psychiatrov aj zariadenia sociálnej starostlivosti. Ochorenie pritom nezasahuje iba samotného pacienta. Významne ovplyvňuje aj rodinných príslušníkov, ktorí sa často stávajú neformálnymi opatrovateľmi.
Slovensko prvýkrát mapuje skutočný rozsah demencie
Jedným z najvýznamnejších oznámení počas štvrtkovej tlačovej konferencie Neuroimunologického ústavu SAV bolo spustenie vôbec prvej celoštátnej epidemiologickej štúdie zameranej na výskyt demencií na Slovensku.
Hoci odborníci dlhodobo upozorňujú na rastúci počet pacientov s Alzheimerovou chorobou a ďalšími neurodegeneratívnymi ochoreniami, Slovensko doteraz nemalo k dispozícii komplexné populačné údaje, ktoré by umožnili presne určiť rozsah problému.
Podľa predstaviteľov ústavu vzniká štúdia v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR a jej cieľom je získať prvé reprezentatívne dáta o prevalencii demencií v slovenskej populácii. Príspevok z tlačovej konferencie odvysielala vo večerných správach aj verejnoprávna televízia (od minúty 41:45).
„Slovensko patrí medzi rýchlo starnúce krajiny Európskej únie a progresívny nárast rôznych typov demencií predstavuje nielen vážnu medicínsku, ale aj spoločenskú hrozbu. Do roku 2040 môžeme očakávať nárast incidencie demencie o vyše 65 percent (na takmer 24-tisíc nových prípadov ročne) a nárast prevalencie o približne 84 percent (na takmer 156-tisíc pacientov). Tento demografický tlak bude pôsobiť nezávisle od zmien v liečbe či prevencii a vyžiada si systematické posilnenie kapacít ambulantnej, dlhodobej aj neformálnej opatrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme na pôde Ministerstva zdravotníctva SR iniciovali vznik Národného programu pre demencie, ktorý prinesie komplexné riešenia,“ povedal na margo výsledkov štúdie a prijatých opatrení riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka.
Výsledky môžu zásadne ovplyvniť budúce plánovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Odborníci upozorňujú, že bez spoľahlivých epidemiologických údajov je veľmi náročné odhadovať potrebu špecializovaných ambulancií, diagnostických centier, opatrovateľských služieb či finančných zdrojov pre rastúcu skupinu pacientov. Práve epidemiologické štúdie pritom v mnohých krajinách Európy tvorili základ pre vznik národných stratégií boja proti demencii.
Pre Neuroimunologický ústav SAV ide o logické rozšírenie jeho dlhoročného výskumu Alzheimerovej choroby. Ústav sa dnes nevenuje iba základnému výskumu proteínu tau a vývoju biomarkerov, ale čoraz viac prepája laboratórne poznatky s reálnymi potrebami zdravotníctva. Epidemiologická štúdia tak môže vytvoriť most medzi špičkovým biomedicínskym výskumom a praktickou zdravotnou politikou.
„Som rád, že si výsledky výskumu Neuroimunologického ústavu SAV nachádzajú priamu cestu k tvorbe verejných politík. Prvá slovenská epidemiologická štúdia demencií ukazuje, že spolupráca vedy a ministerstva zdravotníctva dokáže produkovať výsledky s reálnym dosahom na životy ľudí. O to viac, že ide o veľmi vážny problém s potenciálom ohroziť celý systém fungovania verejného zdravotníctva,“ poznamenal k dôležitosti štúdie predseda Slovenskej akadémie vied Martin Venhart.
Epidemiológia demencie na Slovensku. Ochorenie predstavuje rastúcu záťaž pre slovenské zdravotníctvo aj spoločnosť. Grafy a mapy incidencie demencie odhaľujú významné rozdiely medzi regiónmi a pohlaviami, ktoré by mali byť predmetom ďalšieho výskumu. Práve preto je spustenie prvej celoštátnej epidemiologickej štúdie demencií jedným z najdôležitejších krokov v slovenskej neurovede za posledné roky. Zdroj: SAV/administratívne údaje zdravotného systému Slovenska v rokoch 2019 až 2023
Neuroimunologický ústav SAV ako líder vo výskume
Jedným z najvýznamnejších slovenských pracovísk venujúcich sa výskumu neurodegeneratívnych ochorení je Neuroimunologický ústav SAV. Ústav skúma vzťahy medzi nervovým a imunitným systémom a dlhodobo sa venuje mechanizmom vzniku Alzheimerovej choroby, Parkinsonovej choroby, priónových ochorení či ďalších foriem neurodegenerácie.
Práve na tomto pracovisku vznikli viaceré medzinárodne uznávané objavy súvisiace s patologickým proteínom tau. Jeho hromadenie v mozgu patrí medzi hlavné znaky Alzheimerovej choroby. Slovenskí vedci sa už roky snažia pochopiť, ako sa tieto patologické zmeny šíria mozgom a ako ich možno zastaviť.
Meno Neuroimunologického ústavu SAV sa dostalo do svetového povedomia aj v súvislosti s vývojom jednej z prvých vakcín zameraných proti proteínu tau. Klinické testovanie tejto vakcíny patrilo medzi významné míľniky svetového výskumu Alzheimerovej choroby. Výsledky bezpečnostných štúdií boli publikované aj v prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch.
Dnes sa ústav podieľa na viacerých projektoch financovaných z programu Horizont Európa. Medzi nimi je napríklad projekt ADDIT-CE zameraný na inovácie v diagnostike Alzheimerovej choroby alebo projekt Multi-MeMo skúmajúci možnosti prevencie demencie prostredníctvom kombinácie viacerých intervencií.
Hľadanie choroby pred rozvinutím prvých príznakov
Jedným z najväčších cieľov súčasnej neurovedy je zachytiť Alzheimerovu chorobu ešte pred tým, než sa objavia prvé problémy s pamäťou. Výskumy ukazujú, že patologické zmeny v mozgu sa môžu začať desať až dvadsať rokov pred stanovením diagnózy.
Vedci preto intenzívne hľadajú biomarkery – biologické ukazovatele, ktoré by umožnili odhaliť chorobu z krvi, mozgovomiechového moku alebo zo zobrazovacích vyšetrení. Aj slovenskí výskumníci sa zapájajú do medzinárodných projektov zameraných na zavádzanie nových diagnostických metód do klinickej praxe.
Pozrite si
Významnú úlohu začína zohrávať aj umelá inteligencia. Moderné algoritmy dokážu analyzovať magnetickú rezonanciu mozgu, PET snímky či výsledky kognitívnych testov a identifikovať rizikových pacientov ešte pred rozvinutím plnohodnotnej demencie. Výskumy publikované v posledných rokoch ukázali, že kombinácia zobrazovacích dát a strojového učenia môže dosahovať veľmi vysokú diagnostickú presnosť.
Ďalšie štúdie naznačujú, že pri predpovedaní budúceho rozvoja Alzheimerovej choroby majú často veľkú hodnotu aj relatívne jednoduché kognitívne testy, ktoré môžu byť dostupnejšie než drahé genetické alebo zobrazovacie vyšetrenia.
Umelá inteligencia a Alzheimerova choroba: Ako umelá inteligencia prináša revolúciu v detekcii a liečbe demencie. Zdroj: Youtube/BrightFocus Foundation
Mozog, imunita a črevá: nový pohľad na Alzheimerovu chorobu
Výskum Alzheimerovej choroby sa dnes už nesústreďuje len na samotný mozog. Čoraz väčšiu pozornosť vedci venujú úlohe imunitného systému, zápalových procesov a dokonca aj črevného mikrobiómu.
Aj preto Neuroimunologický ústav SAV realizuje projekty skúmajúce vzťah medzi západným spôsobom stravovania, črevnými baktériami a neurodegeneráciou. Vedci sa snažia pochopiť, ako môže dlhodobá konzumácia vysoko spracovaných potravín ovplyvňovať komunikáciu medzi črevom a mozgom a zvyšovať riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Tento výskumný smer podporujú aj početné zahraničné štúdie. V poslednom desaťročí pribudlo množstvo dôkazov, že chronický zápal, metabolické ochorenia či poruchy črevnej mikroflóry môžu ovplyvňovať priebeh neurodegeneratívnych chorôb. Vedci preto čoraz častejšie hovoria o takzvanej osi črevo – mozog, ktorá môže hrať významnú úlohu pri starnutí nervového systému. Práve prepojenie neurovedy, imunológie a mikrobiológie patrí medzi najperspektívnejšie smery výskumu budúcnosti.
Pozrite si
Prevencia ako najúčinnejší liek
Napriek pokroku vo výskume zatiaľ neexistuje liek, ktorý by dokázal Alzheimerovu chorobu úplne vyliečiť. Odborníci preto zdôrazňujú význam prevencie.
Rastúci počet štúdií ukazuje, že pravidelná fyzická aktivita, dostatok spánku, kontrola krvného tlaku, zdravá strava a celoživotná mentálna aktivita môžu významne znižovať riziko rozvoja demencie. Práve multimodálne preventívne stratégie sú jednou z oblastí, ktorým sa venujú aj výskumné projekty Neuroimunologického ústavu SAV.
Na podobné zistenia upozorňujú dlhodobo aj popularizačné články portálu VEDA NA DOSAH, ktoré približujú výskum Alzheimerovej choroby, fungovanie pamäti a nové terapeutické prístupy vyvíjané na Slovensku. Medzi najznámejšie patrí aj prezentácia vývoja vakcíny a výskum biomarkerov neurodegenerácie.
Model SHIELD ponúka jednoduchý nástroj, ako môžeme chrániť svoj mozog každý deň. Kredit: René Beláček
Sedem krokov, ako si zachovať zdravý mozog
Hoci genetika zohráva pri Alzheimerovej chorobe a ďalších formách demencie určitú úlohu, odborníci odhadujú, že až približne 40 percent prípadov by mohlo súvisieť s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi. Dobrou správou je, že mnohé z nich máme vo vlastných rukách.
- Hýbte sa. Mozog miluje pohyb.
Pravidelná fyzická aktivita patrí medzi najúčinnejšie nástroje prevencie. Výskumy ukazujú, že už 150 minút stredne intenzívneho pohybu týždenne zlepšuje prekrvenie mozgu, podporuje vznik nových nervových spojení a znižuje riziko kognitívneho úpadku. Nemusí ísť o vrcholový šport – postačí svižná chôdza, bicyklovanie, plávanie alebo práca v záhrade.
- Učte sa nové veci.
Mozog funguje podobne ako sval – potrebuje pravidelný tréning. Vedci hovoria o takzvanej kognitívnej rezerve, teda schopnosti mozgu kompenzovať poškodenia vytváraním nových spojení. Učenie sa cudzieho jazyka, hra na hudobnom nástroji, riešenie hlavolamov alebo osvojovanie nových zručností môžu pomáhať budovať túto rezervu.
- Nepodceňujte spoločenské kontakty.
Osamelosť sa dnes považuje za významný rizikový faktor demencie. Ľudia, ktorí si udržiavajú aktívny spoločenský život, pravidelne komunikujú s rodinou a priateľmi alebo sa zapájajú do komunitných aktivít, majú podľa viacerých štúdií nižšie riziko rozvoja kognitívnych porúch.
- Dobre sa vyspite.
Počas spánku mozog doslova upratuje. Aktivuje sa takzvaný glymfatický systém, ktorý pomáha odstraňovať odpadové látky vrátane proteínov beta-amyloid a tau spájaných s Alzheimerovou chorobou. Chronický nedostatok spánku preto môže zvyšovať riziko neurodegenerácie.
- Chráňte si sluch.
Medzi významné rizikové faktory demencie patrí prekvapujúco aj neliečená strata sluchu. Vedci predpokladajú, že horšie počutie vedie k sociálnej izolácii a zvyšuje záťaž mozgu pri spracovaní informácií. Používanie načúvacích prístrojov môže podľa niektorých štúdií spomaliť kognitívny úpadok.
- Strava pre mozog.
Stredomorská strava bohatá na zeleninu, ovocie, strukoviny, ryby, orechy a olivový olej patrí medzi najlepšie preskúmané preventívne stratégie. Výskumníci skúmajú aj MIND diétu, ktorá kombinuje prvky stredomorskej stravy a diéty DASH, pričom je špeciálne zameraná na ochranu mozgu.
- Pozor na tlak, cukrovku a obezitu.
To, čo prospieva srdcu, prospieva aj mozgu. Vysoký krvný tlak, cukrovka druhého typu, obezita či vysoký cholesterol patria medzi najvýznamnejšie modifikovateľné rizikové faktory demencie. Pravidelné preventívne prehliadky preto môžu byť dôležitou súčasťou ochrany mozgu.
Výzva pre celé Slovensko
Demencia už dávno nie je problémom jednotlivcov alebo ich rodín. V dôsledku demografických zmien sa stáva jednou z najväčších spoločenských výziev Slovenska. Rastúce počty pacientov budú vyžadovať viac špecializovaných ambulancií, zariadení sociálnej starostlivosti, vyškolených opatrovateľov aj lepšiu podporu neformálnych opatrovateľov.
Súčasne však rastie aj nádej. Slovenskí vedci z Neuroimunologického ústavu SAV a ich zahraniční partneri patria medzi tímy, ktoré posúvajú hranice poznania o Alzheimerovej chorobe. Od vývoja nových diagnostických metód cez výskum imunity až po preventívne stratégie – všetky tieto snahy majú spoločný cieľ: oddialiť alebo zastaviť ochorenie, ktoré sa s pribúdajúcim vekom stáva jednou z najväčších hrozieb modernej spoločnosti.
Zdroje: TS SAV, Epidemiológia demencie – bulletin, STVR, Alzheimer.sk, Alzheimer’s Research & Therapy, arXiv (1, 2, 3), archív VND (1, 2, 3, 4, 5)
(zh)
