Vedecké štúdie odhalili nečakané limity zvieracieho mozgu. Bežná krátkodobá pamäť zvierat udrží spomienky asi iba 27 sekúnd.
Hoci nás domáci miláčikovia sprevádzajú životom, ich mozog vníma plynutie času a minulé udalosti úplne inak než ľudský mozog. Zdroj: iStock.com/iness_ikebana
Pamäť zvierat funguje úplne inak ako tá ľudská. Mnohí ľudia si mylne myslia, že zvieratá si spomínajú na všetky minulé zážitky. Zvieratá si neukladajú do hlavy zbytočné detaily. Sústreďujú sa výlučne na informácie kľúčové pre prežitie.
Testovanie odhalilo nečakané limity
Vedci zo Štokholmskej univerzity dôkladne otestovali zvieraciu pamäť. Analyzovali údaje od 25 rôznych živočíšnych druhov. Výskumníci použili metódu oddialeného priraďovania k vzoru. Zviera vidí na obrazovke napríklad červený kruh. Kruh po chvíli z obrazovky zmizne. Po krátkej prestávke vedci ukážu zvieraťu dva rôzne obrazce. Zviera musí pre získanie odmeny vybrať pôvodný červený kruh. Správna odpoveď prináša sladkú alebo slanú pochúťku.
Ľudia túto úlohu zvládajú bez problémov aj po 48 hodinách. Zvieratá však v teste zlyhávajú veľmi rýchlo. Ich priemerná krátkodobá pamäť vydrží iba 27 sekúnd. Šimpanzy prekvapujúco zabudnú správny obrazec už po 20 sekundách. Dosahujú tak oveľa horšie výsledky ako laboratórne potkany. Tieto hlodavce si podľa vedcov udržali informáciu dlhšie. Psy sú na tom v rámci zvierat ešte celkom dobre, informáciu udržali v hlave maximálne dve minúty.
Výsledky testov jasne ukazujú jeden zásadný rozdiel. Iba ľudia si dokážu dlhodobo pamätať úplne náhodné a nepodstatné udalosti. Túto funkciu mozgu odborníci nazývajú epizodická pamäť. Vyvinula sa u nás pravdepodobne až neskôr počas evolúcie. Tento vývoj nastal po oddelení nášho druhu od predka šimpanzov.
Tieto zistenia na prvý pohľad odporujú bežným skúsenostiam. Mačka pociťuje strach z plastovej prepravky po návšteve zverolekára. Slon spozná tvár konkrétneho človeka aj po mnohých rokoch. Delfíny skákavé si bez problémov pamätajú hvizdy svojich dávnych priateľov aj po dvadsiatich rokoch.
Tieto situácie nepatria do kategórie krátkodobej pamäti. Zvieratá si totiž v týchto prípadoch nepamätajú náhodné udalosti. Vedci hovoria o takzvanej asociatívnej pamäti. Táto pamäť spája konkrétne podnety so silnými emóciami. Mačka si spojí prepravku s bolesťou alebo veľkým stresom. Delfíny si pamätajú hvizdy pre udržanie dôležitých sociálnych väzieb. Tieto spomienky sa v mozgu držia veľmi pevne. Zvieratá na ne nezabúdajú niekedy až do konca života.
Budovanie silného vzťahu so psom stojí najmä na emóciách a spoločných aktivitách, ktoré si zviera ukladá do svojej dlhodobej asociatívnej pamäti. Zdroj: iStock.com/BartekSzewczyk
Plánovanie budúcnosti alebo len inštinkt?
Špeciálny pamäťový systém pomáha zvieratám aj pri hľadaní dôležitej potravy. Dobrým príkladom z ríše vtákov je kapuciarka (sojka). Výskum z Cambridgeskej univerzity odhalil zaujímavé správanie. Kapuciarky plánovali svoje raňajky a ukladali si oriešky do zásoby. Pamätali si presné miesto a čas ukrytia svojej potravy.
Odborníci preto dlho považovali kapuciarky za skutočných majstrov epizodickej pamäti. Štokholmský výskum však priniesol úplne iný pohľad na tento fenomén. Kapuciarky totiž v teste s náhodnými obrazcami úplne zlyhali. Ich pamäť na abstraktné tvary vyprchala do tridsiatich sekúnd.
Tento fakt jasne dokazuje existenciu dvoch úplne oddelených pamäťových systémov. Prvý mechanizmus je úzko špecializovaný na prežitie druhu. Zvieratám pomáha napríklad pri hľadaní skrytej potravy. Druhý mechanizmus funguje ako všeobecná pamäť pre nové a nesúvisiace podnety. Zvieratá si však tieto nepodstatné informácie pamätajú len niekoľko sekúnd.
Sú laboratórne výsledky úplne presné?
Niektorí vedci nabádajú pri interpretácii týchto výsledkov k väčšej opatrnosti. Výskumníčky z inštitúcie Providence College poukazujú na rôzne metodologické úskalia. Rôzne zvieratá totiž reagujú na laboratórne prostredie úplne odlišným spôsobom. Potkany napríklad absolvovali pred samotným testovaním dlhší tréning ako opice. Tento fakt mohol skresliť konečné výsledky v prospech malých hlodavcov.
Aj napriek týmto pochybnostiam prináša štúdia veľmi dôležité ponaučenie. Evolúcia nepredstavuje jednoduchý rebrík ustavičného zdokonaľovania všetkých zručností. Evolúcia nevytvorila len jeden dokonalý model myslenia. Ľudská pamäť exceluje v ukladaní rôznorodých zážitkov a detailov. Zvieracia pamäť sa zas zamerala na praktické potreby prežitia. K nim patrí napríklad hľadanie potravy alebo vyhýbanie sa predátorom.
Každý druh má presne také schopnosti, aké reálne potrebuje. Zistenia nám tak pripomínajú jednu dôležitú vec. Naša inteligencia jednoducho funguje na iných princípoch ako tá zvieracia.
Zdroje: National Geographic, Behavioural Processes, National Geographic
(KAM)
