Výhodou metódy je možnosť nastavenia hrúbky a tuhosti hydrogélových vrstiev pomocou dávky žiarenia a zloženia kopolyméru.
Nežiaduce interakcie medicínskych materiálov po implantácii do ľudského organizmu vedú k zníženiu terapeutickej alebo diagnostickej účinnosti a taktiež môžu viesť k zápalovým reakciám. Dôležité je preto vyvíjať možnosti ochrany implantovateľných materiálov pred odozvou imunitného systému hostiteľského organizmu.
Vedci z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i., spolu s odborníkmi z Ústavu makromolekulovej chémie Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) vyvinuli nový typ tenkých hydrogélových vrstiev kovalentne naviazaných na rôzne podklady. Článok o výskume bol uverejnený v medzinárodnom časopise Applied Surface Science.
Zamedzili nežiaducej adhézii buniek
„V našom spoločnom výskume s Ústavom makromolekulovej chémie Akadémie vied Českej republiky sme vyvinuli nový typ tenkých hydrogélových vrstiev kovalentne naviazaných na rôzne podklady. Ako základný materiál sme použili štatistický kopolymér na báze poly(2-metyl-2-oxazolínu) v kombinácii s monomérom obsahujúcim násobné väzby. Sieťovanie kopolyméru a jeho naviazanie na povrch sa uskutočnilo v jednom kroku pomocou elektrónového beta žiarenia,“ povedal Juraj Kronek z Ústavu polymérov SAV, v. v. i.
Výhodou tejto metódy je podľa vedca možnosť nastavenia hrúbky a tuhosti hydrogélových vrstiev pomocou dávky žiarenia a zloženia kopolyméru.
„Naše výsledky ukázali, že takýmto spôsobom sa podarilo zamedziť nežiaducej adhézii buniek, čo prispieva k zvýšeniu biokompatibility modifikovaných materiálov. Ďalšou výhodou uvedeného prístupu je praktická realizovateľnosť, keďže zdroje elektrónového žiarenia sú bežne využívané v nemocniciach,“ dodal vedec.
Zdroj: TS SAV
(zh)